Soňa Patúcová: Kým sa nájde čas, stratí sa priestor

Kurátor / Curated by Andrej Jaroš
Vernisáž / Private view: 27.1. 2017, 19:00 / 7 pm
Výstava / Exhibition lasts: 28.1. 2017 - 1.3. 2017
Miesto / Venue: Flatgallery, Baštová 1, Bratislava, Slovakia

Koncept autorskej výstavy Sone Patúcovej kým sa nájde čas, stratí sa priestor má snahu prepojiť dve výstavné miestnosti galérie. Kým v tmavej miestnosti je dôležitý čas, v druhej je viac dôležitý priestor. V tmavej časti inštalácie sa identita bytovej galérie popiera, resp. nekladie dôraz, krajinné námety sú neexistujúce a samotná maľba sa zmení, zároveň tak vytvorí ilúziu noci. Výstava je taktiež aj po formálnej stránke rozložená do dvoch miestností, v ktorých diela existujú zdanlivo samostatne. Sú to akési dočasné pozorovacie stanice, pričom by mohli mať pridelený názov „svetlá“ a „tmavá“ miestnosť, ale dajú sa vnímať aj ako opozitá – denná / nočná, biela / čierna, veľká / malá...

Inštalácia v tmavej (hosťovskej) miestnosti je viac časová. Môžete v nej nájsť aj okrúhle periskopy. Klasické prírodné námety, vodné horizonty, niektoré sú pokojné, iné dynamickejšie. Všetky sú rôzne podsvietené zo zadnej strany, pričom práve umelé svetlo vzbudzuje dojem, význam, ako aj púta pozornosť. Samotná autorka o tejto inštalácii prezrádza: “najviac ma fascinuje samotná maľba v tme, kedy sú vidieť ťahy štetca vďaka svetlu za plátnom a sú celkom inej farebnosti. Maľba, ktorá stratí svoju pravú tvár v tme, alebo manipuláciou svetelného zdroja. Vodné hladiny sa tak dostávajú do iného časového rozptylu, menia sa, ako sa mení aj čas a jeho farba. Všetky miesta na obrazoch v tejto miestnosti sú neexistujúce, vymyslené.“

Naopak vo „svetlej“  (obývacej) miestnosti sú všetky námety z konkrétneho miesta, alebo vytvárajú konkrétne objekty. S výnimkou jedného, ktorý tam bude “parazitovať “. Ako sa v tmavej miestnosti „podcenil“ samotný priestor, alebo zaprela jeho skutočná identita, naopak vo svetlej bude priestor veľmi dôležitý. Svoj počin autorka objasňuje : “Tento priestor chcem len pozmeniť, „zariadiť“, vytvárať absurdné námety, inštalácie. Nebudem hýbať s predmetmi a nábytkom. Budem iba dopĺňať obrazy do miestnosti.” Všetky zobrazené námety, scény, predmety v tejto miestnosti sú autorke dôverne známe a má k nim blízky citový vzťah. Okrem Mount Everestu, ktorý sa jej “zatiaľ”, ešte nepodarilo pokoriť. Priestor v obývacej izbe je však dôležitý a autorka citlivo vychádza zo skutočnosti, že táto časť galérie je reálny životný priestor priamo v obývanom byte. Preto vnímavo vkladá svoje osobné námety – kreslo a váza sú iba opreté o stenu, na zemi a komode, na bielom pozadí, s cieľom vytvoriť fiktívne sterilné prostredie pre svoje vložené maľované objekty. Dve plátna majú rám natočený zpredu a plátno je tak za nimi. Vzniká tak maliarska ilúzia okna, avšak nie ozajstná, v konečnom dôsledku tu ani nebola autorkina snaha. Kým v jednej miestnosti čas nachádza, v druhej ho stráca v priestore....

Andrej Jaroš, kurátor