Stano Filko: P O S T B I G B A N G S F A N T E B I G B A N G S F

Názov výstavy:
P O S T B I G B A N G S F
A N T E B I G B A N G S F
Retrospektívna výstava Stana Filka zo zbierky Stredoslovenskej galérie
Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúci autor: Stanislav Filko
Kurátorka: Mira Keratová
Vernisáž: /utorok/ 21. 2. 2017 o 17.00 h.
Miesto: Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica
Trvanie výstavy: 22. február - 30. apríl 2017

Otváracie hodiny:
UT/STR/PI 10:00 – 16:00
ŠTV 10:00 – 18:00
SO/NE 10:00 – 17:00

Výstava Stana Filka (1937 – 2015) predstaví rozsiahlu akvizíciu galérie z diela autora generácie slovenskej neoavantgardy 60. rokov. Filko získal medzinárodné uznanie ako tvorca inštalácií a prostredí a považuje sa za priekopníka na poli konceptuálneho umenia na Slovensku. Akvizícia, ktorú galéria získala do svojich zbierok v roku 2015, obsahuje 726 menších objektov a diel na papieri. Ako systematicky vybraná zbierka je rozsiahlym umeleckým archívom s veľkým bádateľským potenciálom. Obsahujeautonómne diela, ako aj dokumentácie Filkových výstavných projektov a mnohých už neexistujúcich alebo priebežne prepracovávaných priestorových diel, či diel vysvetľujúcich vývoj jeho unikátneho (ideologického) systému farieb, ktorý vytvoril na vysvetlenie svojho holistického konceptu sveta.

Stano Filko (1937 – 2015) patrí ku generácii slovenskej neoavantgardy 60. rokov. S A. Mlynárčikom spolupracoval na projekte manifestu a readymade-eventu happsoc, ktorý vznikol apropriáciou časovo a priestorovo vymedzenej reality mesta Bratislavy medzi socialistickými oslavami sviatku práce a ukončenia druhej svetovej vojny. (Happsoc I., Bratislava 2. – 8. máj 1965; spolu so Z. Kostrovou). Ako sociálny happening pokračoval v tretej sérii Filkovou Akciou Univerzál, v rámci ktorej si prisvojil „skutočnosť“ Československa s jeho životom, minulosťou a budúcnosťou v priestore a čase (Happsoc III. Oltár súčasnosti, 1966). Nasledoval Happsoc IV. (1968-71) v dimenziách celého vesmíru. Oproti výskumu fyzického sveta, v 70. rokoch začal s M. Lakym, ktorý inicioval problematiku bieleho priestoru, rozpracovávať ideu transcendentna, ktoré v rámci projektu a manifestu Biely priestor v bielom priestore (1973-74, spolu s J. Zavarským) formulovali ako „čistú emóciu“. Podobne ako happsoc, aj koncept bieleho priestoru sa pre Filka stal životným projektom. Ďalej ho rozvíjal individuálne. Od počiatočnej materializácie bieleho priestoru v 70. rokoch, smerom k jeho sublimácii v rokoch 90. V roku 1982 emigroval zo socialistického Československa do Nemecka. Auto Škoda, na ktorom utiekol z krajiny, premaľoval na bielo a vystavil na dOCUMENTE v Kasseli krátko po svojom príchode (BAJ-85-70). Odišiel do New Yorku a hoci sa nikdy nenaučil po anglicky, vytvoril si vlastný „novojazyk“, ktorým komunikoval svoje idey. V 80. rokoch amerického obdobia sa venoval neoexpresívnej maľbe.

Od roku 1991 žil v Bratislave a zaoberal sa rozpracovávaním svojho autonómneho ideologického systému, ktorý nazýval psychofilozofický systém. Ten mu slúžil na vysvetlenie jeho holistického konceptu sveta. Do postbigbang časti svojho diela, v ktorej sa zaoberal fyzickým časopriestorom 3. dimenzie, zaraďoval kozmologickú líniu svojej tvorby, ktorá sa vzťahuje k happsocu od 60. rokov po súčasnosť. Oproti tomu, antebigbang časť sa týkala sveta metafyzického – 5. dimenzie, s ktorou je známy svet (3.D.) prepojený 4. dimenziou času. Sem začleňoval diela súvisiace s bielym priestorom od 70. rokov po súčasnosť. V 90. rokoch svoju tvorbu systematizoval a vytvoril systém farieb (SF), ktorý používal ako logickú štruktúru. Svoj všeobsahujúci psychofilozofický systém štrukturálne prehĺbil a vertikálne členil na 5 dimenzií v horizontálnom usporiadaní podľa 20. farieb. Do tejto podoby systému dospel až v posledných rokoch, keď rozpracovával najmä metafyzické otázky. Systém prešiel priebežným štrukturovaním na 7 farieb v 90. rokoch a 12 farieb v nultých rokoch. Farby, ktorými Filko popisoval vesmírny poriadok boli ďalej štrukturované známymi systémami poznania.

Filkova produkcia bola obzvlášť rozsiahla a dynamická. Bola založená na kumulatívnom archivovaní objektov a ich dokumentácií. Zahrňovala nielen inštalácie a prostredia, ale aj obsiahly projektart, ktorý bol teoretickou a dokumentačnou bázou tvorby SF a je súčasťou aktuálnej výstavy. Najrôznejšie textové diagramy v rozličných médiách z veľkej miery obsahujú, či už nájdené alebo apropriované, v čase vždy nanovo komentované (t.j. aktualizované) a readjustované papierové materiály. Kým v 60. a 70. rokoch sa jednalo najmä o rôzne typy tlačovín, v 90. rokoch boli ustálenejším formátom A3 milimetrové papiere a zvlášť po roku 2005 xeroxové prekresby. Filko do každej novej aktualizácie svojho prepracovaného teoretického systému vždy spätne zaradil aj staršie práce. Adekvátne k tomu pracoval aj s dokumentáciou svojich nezopakovateľných prostredí, ktorú priebežne komponoval do nových, originálnych a ľahko šíriteľných artefaktov (zvlášť kresieb, fotografií a tlačí). Tieto neobmedzene rozmnožoval, viacnásobne prerábal a vrstvil.

Mira Keratová