V obraze: Robert Švarc, Zvrhlé umenie

Zorientujte sa v najdôležitejších faktoch o dejinách umenia. Spoznajte aktuálnu problematiku súčasného umelca a trhu. Nechajte sa vtiahnuť hlbšie do tohto zdanlivo neuchopiteľného sveta.

Robert Švarc, „Entartete Kunst“. Zvrhlé umenie
21. novemra o 18:00
(autor fotografie: Terezie Foldynová)
Podujatie je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Vstup voľný

Prednáška o najrozsiahlejšej, najdrastickejšej a najsystematickejšej ideologickej cenzúre umenia v dejinách. Avantgardné umenie v nacistickom Nemecku bolo nielen cenzurované, ale súčasne ničené aj predávané na aukciách vo Švajčiarsku. Akými ideologickými a komunikačnými technikami boli stigmatizované „zvrhlé“ umenie, „zvrhlá“ hudba, „zvrhlý“ film a prečo sa vlastne avantgarda dostala do konfliktu s nacistickou propagandou? Situácia bola často komplikovanejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napríklad odporcami jazzu boli nielen nacisti, ale aj ranní predstavitelia Kritickej teórie Frankfurtskej školy, predovšetkým Adorno. Na expresionizmus, ktorý stigmatizoval svojou „metaforou“ sám vodca ako „exces na farbe a faktúre“, útočili tiež ortodoxní marxisti z dadaistického tábora a označili ho za „buržoázne umenie“. Ako vyzeralo na druhej strane umenie árijské – umenie vhodné pre vnímanie „čistých“ Germánov? Vieme vôbec, že v historickom kontexte prvou umeleckou skupinou, ktorá sa so svojím manifestom programovo postavila za umelcov v Nemecku, bola egyptská surrealistická skupina Art et Liberté? Káhira, kde Marinetti so svojím „futuristicko-militantným“ žargónom narazil na odpor egyptských umelcov, bola totiž v tej dobe útočiskom pre mnohých emigrantov, ktorých chŕlila fašistická Európa. Aké boli osudy európskych emigrantov – umelcov, vedcov, intelektuálov –, ktorí museli opustiť Európu? Čo znamenajú tieto pojmy – migranti, emigranti, exilanti – ako s nimi dnes zaobchádzame a ako ich vnímali vtedajší avantgardní umelci? Ako to vyzerá s pojmom „Entartete Kunst“ v Nemecku dnes?

Robo Švarc (1983, Bratislava)
Maliar, grafik, performer a teoretik. Absolvent Kunstakademie Düsseldorf (Andreas Schulze Klasse). Od roku 2009 spolupracuje s maďarsko-nemeckým umelcom Arpadom Dobribanom, ktorý vo svojom koncepte „Umenie varenia – kultúra jedenia“ rozpracováva skúsenosti rakúskeho filmára, teoretika a gastronóma Petra Kubelku. Od roku 2014 spolupracuje Švarc tiež s nemeckým akcionistom Johanessom Stüttgenom. Aktuálne pracuje na teoretickej štúdii o koncepcii sociálnej plastiky Josepha Beuysa. Žije a pracuje v Liptovskom Mikuláši, Düsseldorfe, Bratislave a Galante.