Vladimír Ganaj - Archeológia obrazu

Nové formy imaginácie sa v prípade prešovského výtvarníka Vladimíra Ganaja prelínajú s grotesknou paródiou a serióznou dvojznačnosťou. Ganajov výtvarný jazyk ustupuje súčasnej estetike kvalitného obrazu v kontextoch tradičného námetu figúry a zátišia. Barokovou výstavbou obrazovej plochy autor začína svoj agresívny, avšak v konečnom dôsledku priam poetický proces vrstvenia.

Vnímanie klasických maliarskych žánrov, akými sú portrét, figurálna kompozícia, či zátišie, reprezentujú materiálnu imanenciu, skrývajúcu sa v detailoch a vybočeniach z ideálnej abstraktnej predstavy o predmetoch a javoch, zakorenených v mentálnej pamäti. Predmety zachytené na jednotlivých obrazoch nie sú len stelesnením ich vlastnej ontológie, ale reprezentujú istú formu prostredia vyjadrenú skrze obrazové vzorce. Maliarsky proces je v Ganajovom prípade spontánnym, okamžitým, niekedy náhodným gestom, akcelerovaný časom, teda neúprosnou pominuteľnosťou nestálosti predmetov a javov. Od svojich študijných čias autor pracuje na svojom výtvarnom programe, v ktorom čerpá z filozofických obsahov existencionalizmu a postmoderných tendencií v súčasnom výtvarnom umení a literatúre. Kontrastné vnímanie klasickosti námetu prekračuje hranice kolektívneho myslenia stereotypnosti a siaha po revolte a živej inovácii, miestami až perverznej provokácii. Predmetné zobrazovanie sa časom intuitívne presúva do polohy abstrahovaných konštruktov, v snahe dosiahnutia absolútnej vizuálnej čistoty a emocionálneho náboja. Absolútnosť a archaickosť rezonujú v dvoch interpretačných rovinách, jednak ako metafyzická poetika priestoru s absenciou figúry, aby sa tá, na druhej strane mohla objaviť separátne v médiu kresby, ako štúdie rôznych mutácií a variácií fyziognomických vzťahov. Ich vizuál je inšpirovaný čiastočne infantilným kresebným prejavom a expresívnou lineárnosťou. Jazykom inej (subjektívnej) modernity autor skúma teoretické i praktické pozostatky avantgardnej evolúcie expresívneho, futuristicky dynamického a novofiguratívneho podhubia, pričom bilancuje na hranici veristického a abstraktne štylizovaného prejavu určitej nájdenej formy ľudského fragmentu (artefaktu) ako adekvátnej existenčnej výpovede. V prvej väčšej samostatnej výstave budú publiku predstavené maliarske práce v konfrontácii s kresbou, ktorá miestami nerešpektuje limity formátu, a preto umožňuje konceptuálnejšie presahy v kontexte inštalácie, čím nadobúda intermediálny charakter.
Prešovský výtvarník Vladimír Ganaj ukončil magisterské štúdium pod vedením prof. Stanislava Balka na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku 2016 pôsobí ako interný doktorand na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri klasických maliarskych disciplín pod vedením prof. Ľudovíta Hološku. Od roku 2009 vystavoval na kolektívnych a samostatných výstavách v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Plzni a Kutnej Hore.

PhDr. Miroslav Kleban, Východoslovenská galéria Košice