WELLNESS Jaroslav Košš

Vo Wellness Jara Košša sa v prenesenom metaforickom a vizuálne artikulovanom zmysle stretajú všetky významy, ktoré táto činnosť, program či cesta v kultúrnych vrstvách dávnej a modernej spoločnosti priniesli. Wellness ako program očisty, revitalizácie telesných a duševných energií sa v dnešnom ponímaní praktizuje v centrách spojených s telesnými aktivitami (kúpeľ, fitness a pod.). Jaro Košš však privádza návštevníka do výstavného priestoru, v ktorom podstúpi očistný kúpeľ v mentálnej sfére.

Wellness mysle sa bude dotýkať predovšetkým tých divákov, ktorí vedia čítať v spleti odkazov na dianie v aktuálnych procesoch spoločnosti, vedy, náboženstva, politiky, umenia i jeho prevádzky. Autor odkazuje na celkom konkrétne naratívy späté s nedávnym a súčasným dianím, ktoré komentuje s radikálne neľútostným, sarkastickým, ironickým, niekedy úsmevným i zmierlivým pohľadom.

Formálne stavia na podmienkach tvorby obrazových koláží v počítačovom prostredí, zámerne však rezignuje na najnovšie technológie, fluidne stierajúce švy medzi apropriovanými a kolážovito prepojenými obrazmi zo sveta mas/médií. Naopak, akoby v priznanej retroforme strihu ponechával viditeľné hranice medzi obrazmi, ktoré prepája tak, aby bol zrejmý ich významový a vizuálny nesúlad. Tento spôsob ešte ostrejšie vymedzuje kontrapozície, absurdné apórie, nonsensy významov, ktoré ale skutočne stoja v podhubí navonok racionálne argumentovaných, kultúrne a politicky zdanlivo opodstatnených prejavov, v konečnom dôsledku však mocensky motivovaných (a „z pohľadu vesmíru“) malodušných konaní.

Spoločnou premenou Koššovej totálnej inštalácie v priestore Domu umenia je na orwelovský spôsob naprogramovaný robotický svet, nad ktorým už jeho účastník – človek- robot, či už je v pozícii riadeného, alebo aj riadiaceho, stráca kontrolu.

Návštevník výstavy vchádza do sprchy obrazovotextových polí a orientuje sa vlastnou logikou vo vrstvách významov, formálne a formátovo rôznorodo zakliesnených na plochách posterov, lištách panelov, v telách objektov a inštalácií – podobne ako sa prediera medzi správami pri surfovaní na sociálnych sieťach, v spleti ktorých sa stráca povedomie centra.

Je na divákovi, či práve v tejto, Koššom symbolicky nastavenej postfaktickej robotickej situácii, prejde očistnou kúrou a vďaka tomu objaví „manuál“ pre aspoň náznak svojho (aktuálneho) modus vivendi.
Súčasťou výstavy sú sprievodné neformálne diskusie, ktoré je autor odhodlaný viesť s návštevníkmi.

Jaroslav Košš (*1956), štúdium na VŠUP v Prahe v ateliéri profesora  Otta Eckerta (1978-1984). Pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave a Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. V súčasnosti tvorí v slobodnom povolaní. Venuje sa objektu, inštalácii, performancii, videoumeniu a aktivizmu v umení. V rokoch 1989-1997 spolupracoval so Združením N´89. Vystavoval doma a v zahraničí. Žije v Nitre.