10 najvýznamnejších archeologických objavov roku 2015

Kunsthitória, dejiny hmotnej kultúry a takisto všeobecný historický prehľad patria do základného portfólia vzdelania každého architekta. Na našom portáli sa budeme venovať aj týmto témam. Dnes prinášame článok z partnerského portálu Historyweb, ktorý skúsil urobiť základný prehľad nosných archeologických objavov v minulom roku. Zdroje, z ktorých článok Mgr. Branislava Kovára, PhD. čerpá sú okrem pôvodných: Archaeology, Heritage Daily, Biblical Archaeology a National Geographic. 

Archeológovia majú na rozdiel od iných humanitných odborov to šťastie, že v zemi sa skrýva ešte veľa neprebádaného. Okrem toho sa archeológia neustále rozvíja, a to hlavne spoluprácou s prírodnými vedami. Vďaka tomu sú mnohé doterajšie objavy revidované a nanovo skúmané.

Do rebríčka som sa snažil zaradiť hlavne nálezy, ktoré posunuli archeologické poznanie dopredu. Rovnako som sem zaradil objavy, pri ktorých sa využili metódy a poznatky iných vedných odborov. Archeológiu, rovnako ako iné oblasti vedy, výrazne zasiahol marketing – niektoré bádateľské tímy aplikujú dokonalú reklamu a dokážu prezentovať aj malý objav ako niečo veľkolepé (napríklad aktuálne výskumy lokality Stonehenge), iné zostanú v podstate mediálne neznáme.

Bojovník so zrkadlom

Najvýnimočnejším objavom v roku 2015 bol nový šachtový hrob v juhozápadnom Grécku. Ide o pozoruhodný nález, nič podobné za posledné polstoročie odhalené nebolo.

Elitný hrob ostal až dodnes nevykradnutý a obsahoval 1400 hrobových milodarov, napríklad šperky, zbrane, nádoby, toaletné potreby, v drvivej väčšine z cenných materiálov, ako bronz, striebro, zlato, polodrahokamy a slonovina. Za zmienku stojí totálna absencia keramických nádob, ktoré sa inak v podobných hroboch bežne nachádzajú. Nádoby sú síce aj v tomto hrobe – všetky však z kovu!

Nový druh človeka

V ťažko prístupnej juhoafrickej jaskyni sa objavili zvyšky nového druhu človeka – Homo naledi (naledi znamená v jednom miestom jazyku hviezda). Datovanie nálezu je ešte pomerne široké (približne od 3,5 do 0,5 milióna rokov pred Kr.) – podľa jednej hypotézy by mohlo ísť o druh, ktorý je približne rovnako starý ako známa „Lucy“ – príslušníčka druhu Australopithecus afarensis (s vekom viac ako 3 milióny rokov).

V jaskyni sa objavili zvyšky pravdepodobne 15 jedincov. Kostry kombinujú primitívne a moderné ľudské znaky. Celý objav bude ešte musieť prejsť vedeckou kritikou, pretože sú napríklad nejasné niektoré nálezové okolnosti.

Najstaršie kamenné nástroje

Archeológovia doteraz predpokladali, že najstaršie kamenné nástroje sa objavili s ľudským druhom Homo habilis asi pred 2 miliónmi rokov.

No pri výskume archeologického náleziska označovaného ako Lomekwi 3 v Keni sa podarilo objaviť ešte staršie nástroje (3,3 milióna rokov). Vedci predpokladajú, že patrili našim vzdialeným príbuzným – druhu Kenyanthropus platyops, ktorého kosti sa našli neďaleko.

Mesto opičieho boha

Medzinárodný vedecký tím objavil v džungli východného Hondurasu stratené legendárne „Mesto opičieho boha“ (niekedy sa označuje aj ako Biele mesto).

Mesto sa prvýkrát lokalizovalo pomocou leteckej archeologickej prospekcie v roku 2012 pri výskume Údolia moskytov (La Mosquitia). Existenciu novej lokality preveril archeologický tím priamo na mieste. Podarilo sa im objaviť ešte nedotknuté ruiny plné pyramídových stavieb.

Elitný keltský hrob

Ani nie 100 km východne od Paríža objavili archeológovia keltskú mohylu z 5. storočia pred Kr. Na stavbe miesta posledného odpočinku si Kelti dali záležať, pretože ešte dnes mala mohyla priemer 40 m. Medzi predmetmi v hrobe bola i gigantická nádoba, ktorá je výsledkom grécko-etruskej remeselnej práce.

Priemer jej ústia bol 1 m! Ide o import zo stredomorskej oblasti. Elitný jedinec bol pochovaný s ďalšími luxusnými nádobami, so šperkami a s vozom.

Vodcovia z Jamestownu

Lokalita Jamestown je známa skôr v Spojených štátoch amerických, pretože ide o prvé permanentné anglické osídlenie v Novom svete (u nás známe vďaka príbehu o indiánke Pocahontas). V USA patrí medzi lokality, ktoré sa neustále skúmajú.

Aktuálne objavy v Jamestowne súvisia hlavne so zapojením prírodovedných odborov (napríklad pri analýze DNA). Pri výskume hrobov, ktoré sa nachádzali neďaleko kostola zo začiatku 17. storočia, sa podarilo identifikovať kostrové pozostatky konkrétnych vedúcich osobností prvých osadníkov. Doteraz sme týchto ľudí poznali len z písomných záznamov.

Najstaršie dvojičky

V lone ženy z neolitickej komunity, pochovanej v blízkosti jazera Bajkal, sa našli pozostatky dvoch jedincov, pravdepodobne dvojčiat.

Najskôr sa vedci domnievali, že smrť matky spôsobil komplikovaný pôrod len jedného dieťaťa, ktoré jej pri pohrebe vložili do lona. No opätovným skúmaním kostry ženy sa zistili kostičky ďalšieho, ešte nenarodeného jedinca. Ide o najstaršie známe dvojičky v ľudských dejinách (6. tisícročie pred Kr.).

Komunikácia v dobe bronzovej

V roku 1921 sa neďaleko mesta Egtved v Dánsku objavili pozostatky mladej ženy z doby bronzovej (zomrela okolo roku 1370 pred Kr.). Uvažovalo sa, že ide o dievča z niektorej lokálnej komunity. Nová analýza izotopu stroncia zo zubov ženy dokázala, že vyrastala 800 km južnejšie, niekde z oblasti tzv. Čierneho lesa (juhozápadné Nemecko).

Analýza nechtov a vlasov mŕtvej ukázala, že sa do pôvodného domova aj niekoľkokrát vrátila! Bádatelia veria, že na územie dnešného Dánska ju poslali, aby sa stala manželkou miestneho náčelníka. Kontakty medzi pravekými populáciami sa doteraz rekonštruovali hlavne na základe materiálnej kultúry. Najnovšie zistenia skutočne potvrdzujú rôznorodú komunikáciu na veľké vzdialenosti.

Najstarší prihorený praclík

Pri výskume v nemeckom Rezne sa v odpade latríny z 18. storočia podarilo objaviť kúsky najstaršieho prihoreného praclíka na svete.

Aj keď sa zdá, že takýto nález by nemal byť ničím výnimočný, opak je pravdou. Aj prihorená potrava sa v minulosti zužitkovala ako krmivo pre domáce zvieratá, preto ide o pomerne raritný objav, ktorý môže viac povedať o stravovacích návykoch našich predkov.

Svätý grál hľadačov pokladov

Kolumbijské námorníctvo našlo svätý grál hľadačov pokladov – galeónu San José. Loď sa potopila pred viac ako 300 rokmi. Ku dnu klesla aj s jedným z najväčších nákladov cenností, aké sa kedy stratili na mori.

Galeóna leží na dne mora v hĺbke 300 metrov. Zatiaľ sa našli bronzové kanóny, osobné zbrane, porcelán a keramické nádoby. Uvidíme, či sa podarí nájsť aj poklad, ktorého cena sa dnes odhaduje na 4 až 17 miliárd dolárov.

Budúci rok

Do rebríčka som nezaradil jeden dôležitý objav. V lete britský archeológ Nicolas Reeves predstavil vedeckým kolegom aj verejnosti nové informácie, podľa ktorých našiel dôkaz, že kráľovná Nefertiti mohla byť tajne pochovaná v Tutanchamónovej hrobke.

Ak ďalší výskum potvrdí Reevesove tvrdenie, čaká nás budúci rok objav, ktorý by mohol prekonať aj nálezy Howarda Cartera a Heinricha Schliemanna.

Slovenské objavy

Objavy našich archeológov by v roku 2015 síce nezaplnili titulné stránky svetových novín, napriek tomu sa na Slovensku realizovalo viacero pozoruhodných výskumov. Asi najzaujímavejší je pokračujúci výskum inventára kniežacej hrobky z prelomu 4. a 5. storočia, objavenej v roku 2006 v Poprade. Na spoločnom projekte s Podtatranským múzeom v Poprade a s Archeologickým ústavom SAV v Nitre sa podieľa Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen Schloss Gottorf (konkrétne ich výskumný inštitút Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie – ZBSA) . V roku 2017 sa plánuje inštalácia komplexnej expozície o hrobke v Podtatranskom múzeu v Poprade. Prvé výsledky medzinárodného projektu, výber z nálezov a rekonštrukcií by vedci radi predstavili už budúci rok.

Zdroj: Historyweb