Monografia Architekt Ľudovít Oelschläger Dielo na Ukrajine

Slovensko - anglická monografia Architekt Ľudovít Oelchläger – Dielo na Ukrajine si minulý rok v rámci udeľovania výročných cien SAS odniesla Cenu profesora Martina Kusého.

Krásne graficky spracovaná slovensko-anglická monografia od trojice autorov Adriana Priatková, Lina Degtiaryová a Oleg Olashyn mapuje dielo popredného košického medzivojnového architekta Ľudovíta Oelschlägera v rodných Košiciach, na Slovensku a Ukrajine - vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Na 344 stranách dokumentuje tiež životné osudy architekta a jeho rodiny od jeho šťastného detstva prežitého v jednom z najkrajších miest vtedajšieho Horného Uhorska, sprevádza ho cez vysokoškolské štúdium v Budapešti realizované v prevažnej miere počas turbulentných historických udalosti prvej svetovej vojny, a živote tesne po nej, po ukončení štúdia v roku 1921 v Budapešti, a od roku 1924 už v Košiciach, v medzivojnovom Československu.

Kniha prinášajúca nové, originálne výsledky dlhodobého archívneho bádania autorov na Slovensku, v Maďarsku a na Ukrajine, predstavuje cenný príspevok do materiálovej a analytickej bázy pre výskum dejín modernej slovenskej architektúry prvej polovice 20. storočia.

Architekt Ľudovít (Ludwig) Oelschläger – Őry Lajos (1896 – 1984), pravdepodobne najvýznamnejší, verejnosti však zatiaľ iba málo známy  predstaviteľ predovšetkým medzivojnovej architektúry, pôsobil vo svojom najproduktívnejšom období v Košiciach (1924 – 1945). Tu, vo svojom rodnom meste, ale aj na Slovensku a niekdajšej Podkarpatskej Rusi, ktorá v tom čase bola súčasťou Československa, zanechal dielo mimoriadnych kvalít, ktoré odbornú, ale aj laickú verejnosť oslovuje dodnes.

Úctu k minulosti, klasické vzdelanie a dobré rodinné zázemie mu zabezpečila bohatá košická evanjelická nemecká rodina, ktorá pochádzala zo Spiša. Intelektuálne a duchovné ovzdušie rodného mesta, ktoré bolo do konca 1. svetovej vojny súčasťou Rakúsko – Uhorskej monarchie, bolo blízke Budapešti, kde získal vysokoškolské vzdelanie. Dlhšia študijná cesta po umeleckých  centrách  v Európe po ukončení štúdia (1921 - 1922), mu sprostredkovala a doplnila najnovšie poznanie  v odbore.

Počiatočné obdobie jeho tvorby bolo úzko spojené s vtedajšou maďarskou architektúrou, ktorú vnímal aj v kontexte prác budapeštianskych kolegov, rovesníkov Bogdánfyho a Gerlóczyho v ich budapeštianskom architektonickom ateliéri (1923). Na špecifickú kvalitu Oelschlägerovej architektonickej produkcie ranného obdobia v nemalej miere vplývala úzka spolupráca s architektom Gejzom Zoltánom Boskóom (do roku 1929), s ktorým vyhrávajú medzinárodnú architektonickú súťaž na Obchodnú akadémiu v Mukačeve (1923, 1923 – 1925). Jej úspešná realizácia odštartovala ďalšie lukratívne zákazky architekta v najvýchodnejšej časti republiky, z ktorých 19 stavieb potvrdených archívnym výskumom sme zaradili do monografie.

Pravdepodobne najpôsobivejším výsledkom spolupráce košického architekta s Boskóom je ortodoxná synagóga a škola v Košiciach (1925, 1926 – 1927, 1933, NKP), ktorej výstavba sa realizovala takmer paralelne s košickou neologickou synagógou (1924, 1926 – 1927, NKP), dielom významného budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu. Nemenej dôležitou udalosťou, ktorá výrazne ovplyvnila tvorbu architekta, bola návšteva Medzinárodnej výstavy moderného, dekoratívneho a industriálneho umenia v Paríži v roku 1925.

Posun autorovho rukopisu na začiatku tridsiatych rokoch 20. storočia smeroval k zjednodušovaniu. Oelschläger postupne vlastným spôsobom transformujúc výrazný vplyv európskej moderny, prekvapujúco ľahko opúšťa svojský štýlový aparát abstrakcie historickej osnovy a navrhuje svoje prvé diela, ktoré odrážajú aktuálne formálne, konštrukčné a dispozičné preferencie funkcionalistickej architektúry. Jeho jednotlivé realizácie citlivo reagujú na lokalitu, typologický druh stavby, ale aj požiadavky klienta. Modernosť sa postupne stávala stavovským symbolom nielen vyššej, ale aj strednej vrstvy nielen na východe Slovenska, ale aj v Zakarpatí.

Koncom tridsiatych rokov, pravdepodobne pod vplyvom nepriaznivej politickej situácie a prispôsobeniu sa požiadavkám klientov, sa architekt opäť vrátil k historizujúcej koncepcii architektúry, v svojskej kombinácii s modernou. V roku 1945 architekt Oelschläger – už ako Őry, s rodinou nedobrovoľne opúšťa rodné Košice a svoj život dožije v Maďarsku (1984).

Doc. Ing. arch. Adriana Priatková PhD. - Katedra teórie dejín a umenia, Fakulta umení, Technická univerzita Košice.

Základné Informácie o knihe:

• Autori: Adriana Priatková, Lina Degtyaryova a Oleg Olashyn
• Dizajn monografie: Bc. Oleg Olashyn
• Preklad do anglického jazyka: Bc. Gavin Cowper
• Vydavateľstvo: HistoricKE
• Počet strán: 344
• Rok vydania: 2024