OSVĚTA, KULTURA, ZÁBAVA: KULTÚRNÍ DOMY V ČESKOSLOVENSKU

Kultúrnych domov sa v Česku a na Slovensku postavili tisíce, stáli takmer v každom meste a dedine. Mnohé z nich navrhli významní architekti, na ich realizáciu boli vynaložené nemalé náklady a často boli doplnené hodnotnými umeleckými dielami a autorským dizajnom.

Tieto stavby, ktoré sa počas socializmu tešili veľkorysej ekonomickej, politickej aj legislatívnej podpore, dodnes tvoria základnú kultúrnu infraštruktúru v našich mestách a dedinách. Kniha Osvěta, kultura, zábava: Kulturní domy v Československu sa zaoberá vývojom tejto špecifickej typológie od ich východísk v hlbšej minulosti, až po postsocialistické osudy.

Publikácia zároveň reflektuje emancipačný a osvetový potenciál domov kultúry a ich rolu v organizovaní voľného času. V neposlednom rade je aj obrazovou správou o ich dnešnom stave od fotografov Oskara Hlezla a Martina Netočného, ktorí sa ich dokumentácii dlhodobo venujú, ale aj dokumentom o ich pôvodnom výzore prostredníctvom publikovaného obsiahleho archívneho materiálu.

Texty do knihy napísali Jiří Andrs, Jan Galeta, Hubert Guzik, Katarína Haberlandová, Michaela Janečková, Laura Krišteková, Josef Ledvina, Irena Lehkoživová, Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Karel Šima, Jitka Šosová, Lukáš Veverka, Jan Zikmund a predslov napísal popredný britský historik kultúry a umenia David Crowley. Editorakmi publikácie sú Michaela Janečková a Irena Lehkoživová.

Oficiálne predstavenie knihy slovenskému publiku sa uskutoční v pondelok 20.05.2024 v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke.  Vstup na podujatie je voľný a návštevníci si budú môcť zakúpiť knihu za zvýhodnenú cenu.

Pri príležitosti vydania knihy pripravili členovia Oddelenia architektúry HÚ SAV tiež novú kolekciu na registri modernej architektúry venovanú domom kultúry na Slovensku. 

Dom kultúry je výsostne moderná typológia, jej korene môžeme vidieť v klubových a osvetových zariadeniach z 19. storočia ako Reduty, národné či robotnícke domy, na plno sa však začali rozvíjať až po druhej svetovej vojne a po nástupe socialistického režimu. Domy kultúry, ako generátory socialistického spoločenského života a nástroje na propagáciu oficiálnej kultúry, mali osobitné postavenie a ich výstavbe bola venovaná zvláštna pozornosť. Znamenalo to situovanie takých objektov na významných miestach v centrách sídel, vysoké nároky na ich kapacitu aj dôraz na reprezentačnú architektonickú formu. Okolnosti, ktoré takéto investície v dobe ich vzniku favorizovali sa po roku 1989 často zmenili na hendikep.

Po viac ako troch dekádach si veľká časť kultúrnych domov udržala svoje postavenie dôležitých miest spoločenského a kultúrneho stretávania obyvateľov. Predmetná kolekcia je výberom niektorých z nich ktoré okrem svojho spoločenského významu obohacujú svoje prostredie architektonickou a výtvarnou kvalitou. Zaradili sme k nim aj niekoľko diel, ktoré sú predchodcami týchto diel, ale aj tie ktoré už nenájdeme v pôvodne kvalitnom prevedením, či boli úplne zbúrané. Úlohou kolekcie tak nie len upozorňovať, ale aj apelovať na to to výnimočné a predsa prehliadané architektonické dedičstvo Slovenska.