Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Dnes
Zajtra
Čoskoro

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel a.s.

Dodávateľ energií

Mlynské nivy 44/a
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore

Milica Marcinková

Ing. arch.
*08.06.1934
Floriánske námestie 2
81107 Bratislava
Slovensko


Zameranie

architektúra, interiér,

Vzdelanie

1953 - 1959
Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave
odbor architektúry a stavby miest

Prax

1959 - 1965
Stavoprojekt, Štátny projektový ústav pre výstavbu miest a dedín v Bratislave
projektantka architektúry

1965 - 1972
Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo kultúry SR v Bratislave
inžinierka expertízy

1972 - 1991
Projektový ústav kultúry v Bratislave
vedúca skupiny architektúry

1991 -
Architektka v slobodnom povolaní


Pani inžinierka architektka Milica Marcinková, rodená Vaneková, narodila sa 8.júna 1934 v Rastislaviciach – Komjaticiach, kde pôsobili jej rodičia ako učitelia. O šesť rokov neskôr sa jej narodila mladšia sestra s ktorou prežívala svoje detstvo. Do Štátnej ľudovej školy chodila päť rokov na Novej Lehote pri Piešťanoch v rokoch 1940 až 1945. Do osemročného Dievčenského gymnázia chodila v Bratislave na Dunajskej ulici, po jeho premenovaní na Treťom štátnom gymnáziu v rokoch 1945 až 1953 s maturitou. Vysokú školu vyštudovala na Fakulte architektúry a pozemného Staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v odbore architektúra a stavba miest v rokoch 1953 až 1959, keď tam pôsobili vynikajúci profesori prvej generácie novej Fakulty z praxe, aj študenti prvej generácie architektov študujúcich na Slovensku. Promovaná bola v júni 1959 na inžinierku architektku.

Do praxe nastúpila v auguste 1959 na Stavoprojekt v Bratislave, kde pracovala šesť rokov na všetkých druhoch školských stavieb. Od roku 1965 prešla na pozvanie pracovať na technický rozvoj výstavby Ministerstva školstva, a po reorganizácii na Ministerstvo kultúry, kde bola spolu daľších sedem rokov až do roku 1972 na expertíze projektov. To jej dalo možnosť širšieho pohľadu a nadhľadu na investorské, projektové, realizačné a posudzovacie práce dôležitých stavieb školstva a kultúry na Slovensku a priamej účasti na týchto prácach. Od roku 1972 pracovala takmer 20 rokov na Projektovom ústave kultúry v Bratislave až po odchod do dôchodku v júni 1991. V tých rokoch vypracovala rad štúdií, návrhov a projektov stavieb kultúry a rekonštrukcií pamiatok architektonického dedičstva. Za návrh budovy, interiérov a starostlivosť pri realizácii Domu kultúry na námestí v Bojniciach dostala v roku 1982 Cenu Zväzu slovenských architektov a o rok neskôr bol projekt tohoto Domu kultúry vystavený na Medzinárodnej výstave architektúry Interarch V Sofii.

Po odchode do dôchodku architektka Marcinková pracovala vo svojej profesii príležitostne ďalej v slobodnom povolaní.

Od roku 1956 žila s manželom Mariánom Marcinkom, tiež architektom a ich dcérou Dankou, narodenou v roku 1962, ktorá vyštudovala záhradnú a krajinársku architektúru v Lednici na Morave. Milica Marcinková vo svojej dobrosrdečnosti celú svoju rodinu od rodičov počnúc a dvomi vnúčatami končiac vždy spomínala, všetko pre nich obetavo robila a nadovšetko mala rada.

Pani inžinierka architektka Milica Marcinková má veľa priateľov a známych, od bývalých spolužiakov počnúc doposiaľ sa stretávajúcich, i spolupracovníkov a kolegov všetkých profesií ktorí ju vždy radi videli medzi sebou ako spolupracovníčku prinášajúcu rozvahu a kľud do práce aj spoločenských a priateľských vzťahov, ktorí spolu s ňou vytvorili veľké kultúrne dielo, za čo im všetkým patrí veľká vďaka.

Prínos pre spoločnosť a architektúru v diele inžinierky architektky Milici Marcinkovej

V päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď pani Inžinierka architektka Milica Marcinková študovala na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave bolo snahou Fakulty, aby každý študent v ateliérovej tvorbe školy pracoval a prechádzal čo najviac ateliérov u profesorov a katedier, aby tak dostal univerzálny základ profesie so širšou možnosťou uplatnenia v praxi. Až v praxou sa potom prípadne špecializovať, ak bolo treba, na dajakom špecializovanom pracovisku. V päťdesiatych rokoch pôsobilo na Fakulte veľa výborných pedagógov, ktorí tam prišli s bohatými skúsenosťami z praxe na čele s profesorom Bellušom, zakladateľom Fakulty, profesormi Kramárom, Karfíkom, Hruškom, Lackom, prvým dekanom Pifflom a ďalšími. Ich ročník končil šesťročné vysokoškolské štúdium vrátane štátnicového projektu v máji 1959, bolo ich 52, z toho 15 dievčat. Všetci sa v praxi uplatnili. Bola to povojnová doba malého množstva odborníkov a veľkých nárokov na výstavbu a projekciu. Doba prvých ročníkov študujúcich architektúru na novej Fakulte architektúry na Slovensku.

Do praxe nastúpila dva mesiace po ukončení školy v auguste 1959 na miestenku do Stavoprojektu v Bratislave. Tu navrhovala najmä Základnú školu v Bratislave Devíne, Detský domov diagnostický v Bratislave na Trnávke, robila projekt na Vysokoškolský domov v Trnave. Všetky sa realizovali a slúžia svojmu účelu. Okrem toho niekoľko ďalších návrhov budov, Planetárium v Bratislave a interiérov pre výskumné ústavy. Na Stavoprojekte bola do roku 1965. V rokoch 1965 až 1972 pracovala na pozvanie na úseku technického rozvoja a expertízy projektov Ministerstva školstva a Ministerstva Kultúry SR. To jej pomohlo najmä k širšiemu spoločenskému chápaniu problémov architektúry a zložitostí súvisiacich procesov. Na projektovom ústave kultúry bola od roku 1972 do 1991. Projektovala najmä Dom kultúry na hlavnom námestí v Bojniciach, návrh pre kultúrno spoločenské stredisko pre okruh 10 tisíc obyvateľov, sedadlá pre sériovú výrobu zasúvateľných podláh pre spoločenské sály, kino v Nových Zámkoch. Navrhla obnovu a rekonštrukciu bloku budov medzi Kapucínskou, Klariskou pre účely mestskej knižnice a rekonštrukciu Kláštora Kapucínov v Bratislave, rekonštrukciu Břeclavského zámku a nový amfiteáter pod zámkom v Břeclavi, obnovu domu č.201 na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici pre spoločenské priestory Mestského úradu, obnovu záhrady pri Kaštieli rodiny Thonetových vo Veľkých Uherciach spolu s dcérou Danou Marcinkovou, podobne aj rekonštrukciu záhrady a kaštieľa v Dubnici nad Váhom. Obnovu Františkánskeho kláštora v Skalici, dostavbu kultúrno-spoločenského strediska v Kollárove s Jurajom Molnárom, Dom kultúry na sídlisku západ v Prievidzi s Janou Kavanovou a ďalšie.

Začiatky jej účasti na verejných architektonických súťažiach boli sľubné, robievala ich spolu s manželom. Ešte počas štúdia na vysokej škole, zúčastnila sa aj súťaže na rodinné domy z panelov pre sociálnu výstavbu, za návrh dostali 1. cenu. V rokoch po jej skončení vysokej školy sa zúčastnili verejnej architektonickej súťaže na obchodný dom Prior a hotel Kyjev na Kamenné námestie v Bratislave, kde riešili hotel do priestoru námestia, dostali odmenu. V tom istom roku 1960 robili súťaž na internátnu školu v Bratislave Pod Bôrikom, dostali 1. cenu. V roku 1961 robili súťaž na novú Vysokú školu dopravnú v Žiline umiestnenú na vyústení bulváru Na Hlinách, dostali 1. cenu.

Tvorba na jej samostatných prácach sa vyznačovala jednotou architektúry budovy a interiéru, integráciou budovy a jej okolia so širším urbanistickým prostredím mesta alebo obce a zeleňou, prírodou. Otvorený priestor by bol nezmyselný bez zelene. Preto toľký dôraz kládla na obnovu alebo vybudovanie prírodných zložiek okolo objektov ktoré projektovala. Budova a najmä prízemie, ktoré sa rozpadá a prelína s okolím budovy a spolu sa viažu považovala za jeden z prínosov modernej architektúry, ktorý sa snažila v svojej tvorbe uplatňovať V priestoroch budovy kládla dôraz na viacúčelovosť, zabezpečenie krátkodobých a dlhodobých vzťahov medzi priestormi a účelovými skupinami priestorov. Zdôrazňovala polyfunkčnosť, univerzálnosť priestorov, budov a komplexov, ktoré vedia mať väčšiu stabilitu a dlhodobú úžitkovosť vďaka svojej diverzite a rôznorodosti. Mala obdiv ku škandinávskej architektúre, poznala dánsku, fínsku ale najmä švédsku od svojho detstva, keď tam aj pol roka chodila po vojne do školy a neskôr ako architektka aj viackrát bola tam na súkromných cestách na pozvánku známych, i keď to bolo už veľmi zložité s povoleniami.

Za návrh Domu kultúry v Bojniciach dostala architektka Milica Marcinková v roku 1982 cenu Zväzu slovenských architektov za dielo v oblasti architektonickej tvorby, v roku 1984 od ministra kultúry titul Vzorného pracovníka kultúry za pracovné výsledky v oblasti projektovania stavieb kultúry, v roku 1988 čestné uznanie za dosiahnuté výsledky práce na Projektovom ústave kultúry. V roku 1983 bol projekt Domu kultúry Bojníc poctený vystavením na Svetovej výstave architektúry Interarch v Sofii usporiadanej UIA, Medzinárodnou Úniou architektúry.

Realizácie a projekty

- Základná deväťročná škola Bratislava-Devín
- Detský domov diagnostický Bratislava-Trnávka
- Dom kultúry na námestí v Bojniciach (s Eleonorou Sopkovou)
- Kino v Nových Zámkoch s kapacitou 400 sedadiel
- Sedadlá k zasúvacej stupňovitej podlahe pre kultúrne a spoločenské sály
- Interiéry pre Výskumný ústav papiera a celulózy, Centrálne výpočtové stredisko a Virologický výskumný ústav SAV v Bratislave (s Mariánom Marcinkom)
- Návrh obnovy a rekonštrukcia bloku objektov medzi ulicami Kapucínskou, Klariskou Na vŕšku pre Mestskú knižnicu v Bratislave
- Návrh obnovy a rekonštrukcie domu č. 201 na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici
pre obradné a banketové priestory Mestského úradu

Ďalšie projekty, štúdie a súťaže

- Návrh Kultúrno-spoločenského strediska pre okruh cca 10 tisíc obyvateľov
- Návrh obnovy a rekonštrukcie Zámku v Břeclavi a nového Amfiteátra pod Zámkom
- Návrh obnovy a rekonštrukcie Kláštora kapucínov v Bratislave pre Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti (s Jurajom Molnárom)
- Dostavba Kultúrno-spoločenského stredisla v Kollárove (s Jurajom Molnárom)
- Kultúrne a spoločenské stredisko, Mestský úrad, Dom kultúry ROH a Kino na Námestí Slovenského národného povstania vo Zvolene
- Obnova a rekonštrukcia záhrady pri Kaštieli rodiny Thonetových vo Veľkých Uherciach
(s Danou Marcinkovou)
- Návrh na kiná s jednosmernou prevádzkou s kapacitami 400 a 600 sedadiel
- Obnova a rekonštrukcia Kaštieľa a záhrady v Dubnici nad Váhom
- Dom kultúry v Pohorelej
- Dom kultúry na sídlisku v Prievidzi – západ (s Janou Kavanovou)
- Návrh obnovy a rekonštrukcie Kláštora františkánov v Skalici pre cirkevné účely a koncertné sály
- Súťažný návrh na sériovú hospodárnu výstavbu rodinných domov s panelov, 1.cena
- Súťažný návrh na obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave, odmena
- Súťažný návrh na internátnu školu v Bratislave Pod Bôrikom, 1.cena
- Súťažný návrh na Vysokú školu dopravnú v Žiline na Hlinách, 1.cena (súťaže s Mariánom Marcinkom)

Kontakt - interaktívna mapa

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím