Advertorial
Minimalistické dvere IDEA – technická precíznosť a čistota prevedenia
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Schell Vitus – osvedčené riešenie pre sprchy a umývadlá vo verejnom sektore s viac ako desaťročnou tradíciou
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Kompozitné okná predstavujú súčasnosť a budúcnosť
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Myotis - stoly 2025
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Priemyselné sklenené priečky Dorsis Digero: svetelné rozhranie pre moderné interiéry
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Význam prirodzeného svetla pre moderné a flexibilné pracovné prostredie
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Konferencia Xella Dialóg predstaví novinky a trendy v stavebníctve
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Murovací robot WLTR stavia svoj prvý dom na Slovensku
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Nová éra bezpečnosti s I-tec Secure od Internorm
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Skryté zárubne JAP – intenzívny zážitok z bývania
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Tienenie namiesto klimatizácie
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
BigMat International Architecture Award 2025 - vybrané diela
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Milník udržateľnej výroby okien: Internorm zavádza Low-Carbon-Glas iplus
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Výsledky 20. ročníka medzinárodnej študentskej súťaže Saint-Gobain Architecture Student Contest 2025
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Dvere MASTER - pre interiéry navrhnuté s rozumom aj vášňou!
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...
Čína v riadenej jadrovej fúzii odpovedá. Tokamak prekonal stelarátor
Štvrťsekundový interval udržania vodíkovej plazmy o teplote 80 miliónov stupňov je síce úspech, ale vedci z čínskych Inštitútov fyzikálnych vied Hefei pri Čínskej akadémii vied predviedli onakvejší kúsok. Pomocou „experimentálneho pokročilého supravodivého tokamaku“ (Experimental Advanced Superconducting Tokamak, EAST) udržali plazmu počas 102 sekúnd. Teplota plazmy pritom dosiahla 50 miliónov stupňov Kelvina, čo je takmer trojnásobok teploty slnečného jadra, kde prebieha jadrová syntéza.
Tak je tomu aj v jadrách iných hviezd. Tamojšie pomery sú však iné, než pri experimentoch „v malom“. Ak chceme dosiahnuť jadrovú syntézu na Zemi, potrebujeme udržať plazmu ešte o vyššej teplote. Vedci odhadujú, že bude potrebné dosiahnuť viac ako 100 miliónov, možno až 150 miliónov Kelvinov.
Číňania majú ambíciu pomocou tokamaku EAST udržať plazmu o teplote 100 miliónov K počas viac ako 1000 sekúnd (cca 17 minút). Na fúziu to pravdepodobne stále nebude stačiť.
Vyššiu teplotu plazmy (80 mil. K) zatiaľ dosiahol Wendelstein 7-X, aj keď len na krátky čas. Nemeckí vedci však majú v nasledujúcich štyroch rokoch v pláne rad vylepšení, vrátane povrchových úprav vnútorných stien reaktora. Cieľom je udržanie horúcej plazmy v magnetickom poli počas 30 minút.
Štruktúra poľa a pulzovanie plazmy v tokamakoch a stelarátoroch sa líši, ale experimenty ako EAST a Wendelstein 7-X približujú časy, keď reálne zvládneme riadenú jadrovú syntézu. Premena jadier vodíka na hélium sa môže stať pre budúce generácie hlavným zdrojom čistej energie. Výskum nemeckých, čínskych, aj ďalších vedcov prináša veľký pokrok vo fyzike jadrovej syntézy.
Ďalším krokom je však ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor). Najväčší tokamak na svete vzniká v spolupráci vedcov (a financií) z mnohých krajín poblíž francúzskeho mesta Cadarache. Celkový rozpočet projektu je 10 mld. €, z ktorých polovicu hradí EU a druhú polovicu zúčastnené krajiny USA, Rusko, Čína, Japonsko, Južná Kórea a India. Výstavba reaktora prebieha od roku 2007, prvú plazmu o teplote 150 miliónov K by mal vytvoriť v roku 2020 a spustenie na plný výkon 500 MW je plánované na rok 2027.