Laureátom Ceny Oskára Čepana 2019 sa stal Erik Sikora

Laureátom Ceny Oskára Čepana (COČ) 2019 je Erik Sikora, rozhodla o tom dnes odborná medzinárodná komisia na čele s historičkou umenia a kurátorkou z Holandska Lorou Sariaslan. Porota ocenila, že svoju umeleckú agendu Sikora prezentuje zdanlivo neformálnym prístupom na aktiváciu politických tém, ktoré vedú k základným a nevyhnutným otázkam o tom, kto sme teraz. Víťaza čaká rezidenčný pobyt v New Yorku, finančná odmena 3000 eur a po návrate samostatná výstava. Dnes prevzal cenu - umelecké dielo - z rúk minuloročnej víťazky Emílie Rigovej. Aktuálna výstava piatich finalistov 24. ročníka Ceny Oskára Čepana Ekológia túžby potrvá vo Východoslovenskej galérii (VSG) do 1. marca 2020. COČ organizuje Nadácia - Centrum súčasného umenia (N-CSU).

"Po intenzívnych diskusiách sa medzinárodná porota rozhodla udeliť cenu Erikovi Sikorovi. Na základe jeho kreatívneho prístupu, ktorý je zakorenený v jeho každodennom živote, Sikorova práca vychádza z jeho vzťahu k rodine, domovu, dedine, krajine, dokonca vesmíru. S jemným humorom ktorý odmieta intenzívne podnety spojené s praxou. Sikora neuznáva hierarchiu medzi zverejňovaním vlogov na Youtube a vystavovaním v rámci inštitúcie. Jeho mnohoznačná tvorba presahuje kultúrne hranice a poskytuje nové príležitosti na šírenie jeho umeleckej filozofie. Svoju umeleckú agendu prezentuje zdanlivo neformálnym prístupom na aktiváciu politických tém, ktoré vedú k základným a nevyhnutným otázkam o tom, kto sme teraz," napísali dnes vo svojom vyhlásení členovia odbornej komisie: Lora Sariaslan, Rainer Fuchs, Vjera Borozan, Jaro Varga, Bartholomew Ryan.

Erik SIKORA (1986, Košice) inšpirovaný rôznymi vplyvmi nachádza najprirodzenejší spôsob vyjadrenia cez performatívne stratégie. Obsahy, ktoré touto formou tlmočí, sa týkajú problematických otázok počnúc národnou identitou, až po ekológiu a udržateľnosť. Jeho výstupy majú často podobu prednášky alebo koncertu, väčšinou mimo priestoru galérie. S divákom vtedy komunikuje naživo, v opačnom prípade prostredníctvom nahratého videa, ktorého je hlavným protagonistom. Predkladá svoje teórie, nápady, pozorovania, ktoré zväčša dospievajú k určitému záveru, napríklad aj v podobe manuálu, návodu. Má rád, keď majú ľudia k jeho výstupom voľný prístup aj mimo inštitucionálnu prevádzku umenia (preto ich sprístupňuje a šíri na webe), keď si záznam môžu pozrieť vtedy, kedy majú čas a chuť.

V rokoch 2005 až 2011 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde postupne prešiel ateliérmi Nových médií I. Michaela Bielického a Markusa Huemera, Maľby II. Vladimíra Skrepla, hosťujúcej pedagogičky Magdaleny Jetelové, Konceptuálnej tvorby Miloša Šejna a Tomáša Vaněka a hosťujúceho pedagóga Floriana Reithera a Gelitin Group.

"Tohtoročná Cena Oskára Čepana 2019 bola pre všetkých, ktorí sa na nej podieľali, mimoriadne intenzívnou skúsenosťou - v zmysle pracovného nasadenia, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci - v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Ako organizátori pevne veríme - spolu s porotou, ktorej rozhodovanie bolo tento rok extrémne ťažké -, finalistami, ako aj tímami Ceny Oskára Čepana a Východoslovenskej galérie, že to na výstave finalistov cítiť, a že každý jej návštevník bude mať zážitok, ktorý ho privedie minimálne k presvedčeniu, že súčasné umenie je jedinečným typom komunikácie, ktorej sa netreba báť - stačí sa jej otvoriť, pristúpiť na dialóg a mať z nej radosť," povedala Lucia Gavulová, riaditeľka Nadácie - Centrum súčasného umenia. 

Ocenenie je jediné svojho druhu na Slovensku; ide o podujatie s 24-ročnou tradíciou, ktoré je určené vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov. Odborná medznárodná komisia v zložení Rainer Fuchs (šéfkurátor mumok | museum moderner kunst stiftung ludwig, Viedeň), Lora Sariaslan (pedagogička na University of Amsterdam, Amsterdam), Vjera Borozan (kurátorka a pedagogička na Akademii výtvarných umění, Praha), Jaro Varga (vizuálny umelec, Praha, Bratislava), Bartholomew Ryan (nezávislý kurátor, držiteľ MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College, Minneapolis, USA) posudzovala 37 vizuálnych umelcov, ktorí na začiatku roku reagovali na otvorenú výzvu a prihlásili sa. V máji vybrali piatich finalistov. Okrem Erika Sykoru vo výbere boli:

Jan DURINA (1988)
V queer reflexii slovenskej krajiny a tela v nej rieši Durina otázky prirodzenosti a toho, ako je skutočnosť tvarovaná telesnosťou, performujúc telo ako vrodené, ale aj indoktrinované a slobodné.

Dávid KORONCZI (1990)
Tvorivo (a spoločensky) aktívny ako vizuálny umelec, grafický dizajnér, vydavateľ, pedagóg, a organizátor predstavuje Koronczi mnohostranné presahy smerom k otázkam society, ktoré sú síce vo výraze efemérne, no skrývajú silný politický podtón.

Milan MAZÚR (1989)
Dekonštruuje predurčené spoločenské roly. Meditatívnosť a strohosť jeho pohyblivých obrazov prináša nezvyčajné provokatívne napätie.

Gabriela ZIGOVÁ (1989)
Enigmatickosť, ale aj každodennosť autorkinho diela dávajú tušiť hľadanie sociálnej, ako aj subjektívnej rovnováhy, ktoré si vyžaduje vyrovnávanie sa so súčasnými podmienkami.

Vernisáž ich spoločnej výstavy Ekológia túžby bola vo VSG 8. novembra 2019, kurátorom je Václav Janoščík. Súčasťou výstavy je celý rad sprievodných podujatí - filmové projekcie, diskusie a komentované prehliadky.

Erika SIKORU (1986),

Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia - Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, od roku 2018 v partnerstve s platformou Collective. Od roku 2018 je spoluorganizátorom ceny platforma na podporu umenia collective. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.

Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.