Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

VELUX

Tepelnoizolačné parametre vyhovujú...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

ISOVER STOPVAP 90

Parozábrana pre difúzne uzatvorené konštrukcie...

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
26. apríl 2021
0
331

Medzinárodná porota vybrala päť finalistov Ceny Oskára Čepana 2021

O pätici, ktorá sa bude uchádzať o cenu určenú vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov, rozhodla porota prvýkrát prostredníctvom online hlasovania.
Medzinárodná porota vybrala päť finalistov Ceny Oskára Čepana 2021

Medzinárodná porota  posunula do finále Ceny Oskára Čepana päť umelcov. Rozhodla tak na základe kvality diel a naliehavosti problematík, ktoré reflektujú. Finalistami 26. ročníka Ceny Oskára Čepana sú: Luki ESSENDER (1995), Èv van HETTMER (1987), Ondřej HOUŠŤAVA (1995), Tamara KAMETANI (1988) a Viktorie LANGER (1988). Porota posudzovala portfóliá 42 prihlásených autorov do štyridsať rokov, ktorí reagovali na otvorenú výzvu. Výstava aktuálneho ročníka sa uskutoční v Kunsthalle Bratislava, jej kurátorkou bude Laura Amann (AT). Meno laureáta bude známe 9. 12. 2021. 

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, spoluorganizátorom je platforma pre podporu umenia collective. 

 „Vzhľadom na kvalitu prác zúčastnených umelkýň a umelcov a naliehavosť otázok, ktorým sa venujú, sa porota rozhodla zvýšiť počet finalistov a finalistiek zo štyroch na päť. Výberom chcela zároveň poukázať aj na veľký počet prihlášok do tohtoročnej Ceny Oskára Čepana, ktoré spája naliehavá potreba vyjadriť sa k problémom sexizmu, násilia a zastrašovania na akademickej pôde, umeleckej scéne a v spoločnosti všeobecne,“ uviedla vo svojom vyhlásení porota, ktorá zasadala vo štvrtok 22. apríla, po druhý raz v dvadsaťšesť ročnej histórii Ceny online. Porotcovia a porotkyne mali od ukončenia otvorenej výzvy tri týždne prístup k prihláseným portfóliám autorov na webovej stránke projektu, kde si ich mohli vopred preštudovať a ohodnotiť.

„Osvedčil sa postup prípravy užších zoznamov, shortlistov preferovaných prihlásených u jednotlivých porotcov, ktoré sa vyhodnotili v predvečer zasadnutia, určili sa prieniky v ich nahliadaní a v deň stretnutia sa diskutovalo už iba o konkrétnych autorkách a autoroch. Stretnutie trvalo takmer osem hodín a možno ho vyhodnotiť ako veľmi živú diskurzívnu platformu v zmysle dopracovania sa k finálnemu výberu. Porota sa tento rok zamerala na adresné postoje a konkrétne problematiky, ktoré vybrané umelkyne a umelci reflektujú; reagovala na vyšší počet prihlásených vyjadrujúcich naliehavé obavy zo sexizmu a šikany nielen na umeleckých akadémiách, ale aj v rámci umeleckej prevádzky a spoločnosti ako takej. Zarezonovali queer problematika, otázky technológií ako nástroja kontroly a ich vplyvu na vzťahy a emočné prežívanie, témy ekológie a ekonómie, sociálnych kríz a vyhranený maliarsky jazyk ženských autoriek,“ zhodnotila riaditeľka Nadácie ‒ Centrum súčasného umenia a zároveň Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.

Tento rok prijali pozvanie do poroty Ceny Oskára Čepana traja noví členovia a dvaja pokračujú
z minulého roka ‒ Kathrin Bentele z KW Institute for Contemporary Art Berlin a Jan Verwoert z Oslo National Academy of the Arts. Novými členmi sú: Søren Grammel, donedávna aktívny v Kunstmuseum Gegenwart v Bazileji, Edith Jeřábková, ktorá je aktívna ako kurátorka v PLATO Ostrava a zároveň stojí za mnohými neinštitucionálnymi platformami ako Institut úzkosti alebo Are/are-events.org a Margot Norton, kurátorka z New Museum v New Yorku a súčasne kurátorka 5. ročníka New Museum Triennial. Podľa Lucie Gavulovej sú v aktuálnom zložení poroty veľmi dobre zastúpené inštitucionálne trendy aj nastavenie jednotlivcov v rámcoch najaktuálnejších tendencií na poli vývoja súčasného umenia vo svete.

 

 

FINALISTI a FINALISTKY CENY OSKÁRA ČEPANA 2021 (v abecednom poradí):

Luki ESSENDER (*1995, Ilava) 
Žije a tvorí v Štokholme.


V rokoch 2018 až 2020 študoval na Konstfack – University of Arts, Crafts and Design v Štokholme, absolvoval magisterské štúdium v odbore Fine Art. Bakalársky titul získal v roku 2018 v Ateliéri telového dizajnu Lenky Klodovej na Fakulte výtvarných umení VUT Brno, kde študoval od roku 2014. 


Porota k výberu:

„Dielo Lukiho Essendera evokuje kódy a spôsoby performancie, vďaka ktorým sa queer priestory zhmotňujú na verejnosti. Zároveň však vždy vypovedá aj o ostrej diskriminácii, s ktorou sa otvorená queer identita na verejnosti stále stretáva, a o strachu a úzkostiach, ktoré táto násilná reakcia vyvoláva. Essender využíva rôzne médiá, od plastiky a inštalácie až po performanciu a písané slovo. Využívaním krehkých materiálov a nájdených predmetov, ktoré v jeho diele odkazujú na telá a cesty výmeny medzi nimi, referuje k prechodnému, nestabilnému stavu, kedy sa queer praktiky stávajú verejnými – alebo im v tom je naopak zabránené. Porotu presvedčila komunikatívna sila Essenderových prác a odvaha, s ktorou otvára priestory za hranicami binárnej sexuality, v dielach, ktoré diváka zapájajú do rozprávania ako aktívneho spoluúčastníka.“ (- Kathrin Bentele)

Portfólio:

 

Èv van HETTMER (*1987, Nitra) 
Žije a tvorí v Hamburgu.


V roku 2020 ukončila štúdiá na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. Na tie nadviazala v roku 2019 v nemeckom Hamburgu v rámci ročného štipendijného pobytu. V roku 2020 získala certifikát ASA (Art School Alliance) za študijné úspechy na Hochschule der bildenden Künste Hamburg. Počas viedenských štúdií prešla ateliérmi kresby a maľby pod vedením Jutty Koether, ateliérom nových médií pod vedením Simon Denny a ateliérom fotografie u dvojice Broomberg a Chanarin. V roku 2017 hosťovala v Ateliéri performatívneho umenia a sochy u Monicy Bonvicini. V rokoch 2012 až 2020 študovala kontextuálnu maľbu u Ashley Hans Scheirl. Bakalársky titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení
na Katedre maľby a iných médií.


Porota k výberu:

„Maľba sa v rukách Év Van Hettmer mení na meč a štít v boji proti šovinizmu a genderovému determinizmu. Berie motívy, ktoré sa tradične spájajú s ženskosťou, a s chladnokrvnou opovážlivosťou a úsmevom Medúzy ich mení a obracia proti divákovi. Svietia tu odtiene ružovej, červenej a purpurovej, vázy plných tvarov si so samozrejmosťou privlastňujú ústredné miesto na plátnach, ktoré majú svoje presvedčenie napísané vo forme vyzývavých textov priamo na koži. Ich odkaz je namierený proti všetkým, ktorí sa dopúšťajú násilia tým, že odsudzujú umenie, pričom je to z ich strany len zámienka ako súdiť ľudí, ktorí sa odmietajú podriadiť binárnym normám a zastaraným genderovým úlohám.“ (- Edith Jeřábková)

Portfólio:

 

Ondřej HOUŠŤAVA (*1995, Vítkov)
Žije a tvorí v Prahe.


V rokoch 2018 až 2020 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získal magisterský titul v Ateliéri vvv (vizuálne, verbálne, verejné) Martina Piačka. Jednotlivé semestre počas dvoch rokov štúdia strávil aj v Ateliéri Ilony Németh ‒ IN pod vedením Ilony Németh a Jara Vargu a v ateliéri hosťujúceho profesora Pavela Brăilu. V rokoch 2017 a 2018 študoval odbor Media Art na Accademia di Belle Arti Frosinone v Taliansku, čomu predchádzali štyri roky bakalárskeho štúdia na Fakulte umení Ostravskej univerzity, na Katedre maľby v Ateliéri maľby II Františka Kowolowského (2014‒2018). 


Porota k výberu:

„Interdisciplinárny umelec a spisovateľ Ondřej Houšťava vytvára performancie, videá a sochárske inštalácie zamerané na témy odporu a premeny. Prostredníctvom archívnych exponátov, zoskupení textu a predmetov, či hovoreného slova poskytujú prístup k spoločnosťou potlačenému vedeniu. Houšťavova video inštalácia „Príprava na verejné počutie“ (2020) vychádza z dekoloniálnej a queer teórie a využíva stratégie odmietnutia a asynchronicity ako zbraň proti dominantným stratégiám verbálnej narácie. Ukazuje, že boj proti diskriminácii musí obsahovať verejne prítomné dejiny stelesneného vedenia a spôsobov života, ktoré heteronormatívne nacionalistické spoločnosti pridlho násilne umlčiavali.“ (- Margot Norton)

Portfólio:

 

Tamara KAMETANI (* 1988, Nitra)
Žije a tvorí v Londýne a Aténach.


V rokoch 2015 až 2017 študovala a magisterský titul získala na oddelení Súčasnej umeleckej tvorby, v odbore Verejná sféra na Royal College of Art v Londýne. V rokoch 2008 až 2011 študovala Film & Photography na Edinburgh Napier University. V roku 2020 sa zúčastnila Google Maps Residency (Offsite Project) v Londýne, v roku 2019 umeleckej rezidencie Connect for Creativity: Art and Technology v BIOS, British Council v Aténach. V roku 2019 bola súčasťou rezidenčného programu AGORAMA v Raven Row v Londýne, v rokoch 2017 až 2018 Florence Trust taktiež v Londýne a v roku 2016 v La Cité Internationale des Artes Residence v Paríži.


Porota k výberu:

„Tamara Kametani vo svojej práci demonštruje ako korporácie a vlády spájajú sľub transparentnosti a mobility s novými technológiami, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú tvoriť globálnu ekonomiku nerovnosti, s deliacou čiarou medzi privilegovanými a tými, ktorí nemajú moc nad svojím životom vo vlastných rukách. Berie si späť vlastníctvo digitálnych formátov, ktoré sa používajú na mapovanie, označovanie hraníc, sledovanie a zabezpečovanie rozdelených teritórií. Kametani sa niekedy zahráva s pôvodne zamýšľaným účelom týchto médií: technológiu rozšírenej reality tak napríklad nevyužíva na to, aby do reálnych priestorov niečo pridala, naopak, rozdeľuje ich pomocou virtuálnych stien. Inde zasa fyzicky vyzýva na súboj Google, keď naháňa kameru služby Streetview po uliciach Londýna a následne celú akciu znova vyskladá z fotografií zverejnených na webe. Kametani podáva pravdu o moci spôsobom, že si privlastňuje a dekonštruuje digitálny aparát, ktorým sa svet rozdeľuje.“ (- Søren Grammel)

Portfólio:

 

Viktorie LANGER (*1988, Žiar nad Hronom)
Žije a tvorí v Prahe.


V rokoch 2009 až 2015 študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe v Ateliéri maľba 2. V roku 2014 bola na stáži na Universidad Complutense Bellas Artes v Madride, v roku 2012 na stáži u hosťujúceho profesora AVU Floriana Pumhösla, v roku 2011 v ateliéri hosťujúceho pedagóga Silke Otto-Knapp tamtiež, v rokoch 2017 až 2018 sa zúčastnila rezidencie Het Wilde Weten v Rotterdame a v roku 2016 rezidencie Are-events Athény Partahhiana v Aténach.


Porota k výberu:

„Viktorie Langer vie, ako prostredníctvom svojich malieb sprostredkovať široké spektrum pocitov, vnemov a reflexií. Sú bohaté na špecifické odtiene, kombinácie farieb a nečakané kompozičné riešenia, pričom sa jedna a tá istá maľba môže niekoľkými ťahmi štetca zmeniť z ostrej, hlbokej a temnej na drzú, vtipnú či sarkastickú (a späť). Langer tak svojou tvorbou poskytuje živé svedectvo o tom, ako sa niektoré životné pravdy skladajú z vrstiev navzájom si odporujúcich pocitov, a akým mocným kľúčom k skutočnej vážnosti sa môže stať takýto prenikavý zmysel pre humor.“ (- Jan Verwoert)

Portfólio:

 

POROTA CENY OSKÁRA ČEPANA 2021:


Kathrin Bentele /CH/ zastávala pozíciu výkonnej kurátorky v Artists Space v New Yorku (USA)
a Kunsthaus Glarus (CH). Od minulého roka pôsobí ako kurátorka v KW Institute for Contemporary Artv Berlíne. V Zürichu bola súčasťou edičného tímu vydavateľstva JRP|Ringier. V roku 2019 kurátorovala skupinovú výstavu Clipping the Din v Krinzinger Projekt vo Viedni, spolu s Danielom Baumannoma Matthewom Hansonom. Organizovala sériu programov pre verejnosť v Kunsthalle Zürich a 186f. Kepler, v rámci ktorých angažovala umelcov ako Rosa Aiello, Dara Birnbaum, Tony Cokes, Carolyn Lazard, Georgie Nettell, Richard Sides, či Erik & Harald Thys. Odborné texty venované súčasnému umeniu publikuje v magazínoch Artforum, Texte zur Kunst a Brand-New-Life.

Søren Grammel /D/ do jesene minulého roka viedol Søren Grammel (1971, Nemecko) Oddelenie umenia po roku 1960 a súčasného umenia v Kunstmuseum Basel. V minulosti bol riaditeľom Kunstverein Kolín, Kunstverein Graz, rezidentom na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kurátorom v Kunstverein Mníchov či umeleckým riaditeľom Videonale 9 v Bonne. Opakujúcim sa motívom výstav, ktorých je kurátorom, je prepájanie súčasných umeleckých diskurzov so sociálnymi témami, ako v prípade Cyklický tok – o globálnej ekonomike nerovnosti (2019‒2020), Martha Rosler & Hito Steyerl: Vojnové hry  (2018), Milión rokov – Systém a symptóm (2014), Verejný folklór (2011) či Symbolický splnomocnenec (2010). V Múzeu súčasného umenia Bazilej uskutočnil početné diskurzívne podujatia ako sympózium Dekolonizácia umeleckých inštitúcií a výstavy, napríklad Revolta jazyka s Marcelom Broodthaersom (2014). Z jeho posledných projektov spomeňme Isa Genzken. Tvorba z rokov 1973 až 1983 v Kunstmuseum Basel, ktorá bude v máji tohto roka sprístupnená aj v Kunstsammlung Nordhein-Westfalen K 21 v Düsseldorfe.

Edith Jeřábková /CZ/ je kurátorka, ktorá žije a pracuje v Prahe a v lesoch Orlických hôr. Vo svojej dlhoročnej a zásadnej praxi na poli českého vizuálneho umenia zdôrazňuje rolu intuície a kolektívnej nehierarchickej spolupráce. Je spoluzakladateľkou kurátorského kolektívu Are| are-events.org a platformy Institut úzkosti. V roku 2018 získala Cenu Igora Zabela za zásluhy v oblasti emancipácie neinštitucionálnych foriem kultúrnej produkcie. Primárne sleduje transformatívne procesy v českom umení posledných dekád s pôsobením aj na medzinárodnej scéne. V rokoch 2009 až 2010 bola súčasťou tímu Muzea umění Olomouc, v rokoch 2010 až 2012 viedla ako hlavná kurátorka pražskú Fotograf Gallery. Súbežne bola činná vo Vedecko-výskumnom pracovisku Akadémie výtvarných umení, čoho výstupom bol výstavný projekt v Národnej galérii v Prahe Ostrovy odporu. Medzi prvou a druhou modernosťou 1985‒2012, na ktorej kurátorsky spolupracovala s Janou a Jiřím Ševčíkovými. Od roku 2011 do 2020 pedagogicky pôsobila na UMPRUM v Prahe a od roku 2020 je kurátorkou v PLATO Ostrava. Editovala publikácie k rovnomenným výstavám Jiří Kovanda (2010), Against Nature (spolu s Chrisom Sharpom a Adamom Budakom, 2016), Nepolapiteľná štruktúra (2018). Je autorkou knihy Zvuk krízy (2020), ktorá vyšla ako súčasť jej hosťujúcej kurátorskej aktivity v Galérii Kurzor v Prahe v roku 2019. 

Margot Norton /USA/ je kurátorkou v New Museum v New Yorku. Aktuálne pracuje na monografickej výstave umelkyne Lynn Hershman Leeson a na New Museum Triennial 2021, ktoré spolukurátoruje s Jamillah James. Norton je súčasťou tímu New Museum od roku 2011 a kurátorsky sa tu podieľala na výstavách umelkýň a umelcov ako Ragnar Kjartansson, Sarah Lucas, Chris Ofili, Goshka Macuga, Nathaniel Mellors, Laure Prouvost, Pipilotti Rist, Mika Rottenberg, Anri Sala, Kaari Upson či Erika Vogt. Zo skupinových výstav spomeňme The Keeper, Here and Elsewhere a NYC 1993: Experimental Jet Set, Trash and No Star. Na Eight Sequences Real Time Art Festival v Reykjavíku kurátorovala v roku 2017 výstavu Sequences VIII: Elastic Hours. Bola tiež kurátorkou Gruzínskeho pavilónu na Benátskom bienále 2019, kde prezentovala projekt umelkyne Anna K. E. Pred nástupom do New Museum bola kurátorkou vo Whitney Museum of American Art v New Yorku. Je publicistkou a pravidelne prednáša o súčasnom umení a kurátorstve. Absolvovala kuratoriálne štúdiá (Curatorial Studies) na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.    

Jan Verwoert /NL/ je kritik, kurátor a publicista v oblasti súčasného umenia a kultúrnej teórie, ktorý žije a pracuje v Berlíne. Je prispievateľom a editorom magazínu frieze, jeho texty sú publikované v rôznych žurnáloch, antológiách a monografiách. Pedagogicky pôsobí na Piet Zwart Institute v Rotterdame a ako profesor teórie pôsobí na Oslo National Academy of the Arts. V minulosti bol členom poradného výboru Kunstverein Mníchov a hosťujúcim profesorom na Royal College of Art v Londýne. Je autorom publikácie Bas Jan Ader: In Search of the Miraculous (MIT Press/Afterall Books 2006), zbierky esejí Tell Me What You Want What You Really Really Want (Sternberg Press/Piet Zwart Institute, 2010), spolu s Michaelom Stevensonom Animal Spirits – Fables in the Parlance of Our Time (Christoph Keller Editions, JRP|Ringier, Zurich 2013) a iných. 

 

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Zastrešuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia v spoluorganizácii s platformou na podporu umenia collective, s podporou programu Residency Unlimited a nadácie Trust for Mutual Understanding. Z verejných zdrojov projekt podporuje Fond na podporu umenia. V roku 2021 projekt podporila Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards. Projekt sprevádza aj nová webová stránka oskarcepan.sk, na ktorej sa priebežne pracuje. 

Kurátorkou výstavy finalistov bude rakúska kurátorka a architektka Laura Amann, ktorá aktuálne pôsobí v Kunsthalle Wien. Výstava sa uskutoční od 18. 11. 2021 do 18. 01. 2022 v Kunsthalle Bratislava.

Laureáta Ceny Oskára Čepana čaká dvojmesačný rezidenčný pobyt v New Yorku v programe Residency Unlimited, finančná odmena a samostatná výstava alebo iný typ projektu (publikácia, predstavenie) podľa vlastného zváženia.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím