Laureátkou Ceny Oskára Čepana 2021 je Èv VAN HETTMER

Zástupcovia medzinárodnej odbornej poroty dnes večer vyhlásili laureátku Ceny Oskára Čepana 2021 Èv VAN HETTMER. Piati finalisti/finalistky - Luki ESSENDER, Èv VAN HETTMER, Ondřej HOUŠŤAVA, Tamara KAMETANI, Viktorie LANGER – prezentovali priamo na výstave svoje diela, rozprávali sa s porotou, ktorá rozhodovala deň a pol. Vo svojom výslednom hodnotení porota vyzdvihla v prvom rade rešpekt kvalite nominovaných umelcov a umelkýň, v rámci ich príspevkov do projektu Ceny Oskára Čepana 2021. Organizátori vyjadrili potešenie, že síce s miernym posunom, ale predsa sa podarilo usporiadať vyhlásenie naživo, samotná vernisáž výstavy v novembri minulého roka také šťastie nemala.

Finálová výstava All In. At Least, a Possibility... potrvá v Kunsthalle Bratislava do 28. februára 2022. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, spoluorganizátorom je platforma na podporu súčasného umenia collective.

„Udelením ocenenia ÈV VAN HETTMER chce porota vyzdvihnúť naliehavosť, smelosť, dôvtipnosť a múdrosť, ktoré priamo prejavila v konfrontácii sexizmu, v umení, kultúre a všade okolo, pričom si udržiava svoju pozíciu maliarky a to tak, že vytvorila svoj vlastný umelecký jazyk farieb a tvarov, reči a konania,“ napísali dnes vo svojom vyhlásení členovia odbornej komisie, z ktorých časť mohla pricestovať do Bratislavy a časť sa pripájala online: Kathrin Bentele, riaditeľka Kunstverein für Rheinalde und Westfallen, Søren Grammel, donedávna aktívny v Kunstmuseum Gegenwart v Bazileji, toho času nezávislý kurátor, Edith Jeřábková, ktorá je aktívna ako kurátorka v PLATO Ostrava a zároveň stojí za mnohými neinštitucionálnymi platformami ako Institut úzkosti alebo Are/are-events.org, Margot Norton, kurátorka z New Museum v New Yorku a Jan Verwoert, pôsobiaci na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame.

Laureátka prevzala cenu - umelecké dielo, ktoré vytvorila minuloročná víťazka Daniela Krajčová. Ide o novú tradíciu v 26-ročnej histórii ceny, ktorú založilo jej nové vedenie v roku 2019.  Èv van Hettmer získava finančnú odmenu, dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited, partnerskej inštitúcii projektu v New Yorku (USA) a samostatnú výstavu alebo inú prezentačnú aktivitu - v závislosti od preferencií autora/autorky - na Slovensku, realizovanú zvyčajne do dvoch rokov od získania ocenenia.

„Ročník 2021 bol extrémne náročný aj z hľadiska toho, že všetci nominovaní umelci a umelkyne pochádzajú z absolútne rôznych kútov Európy a teda sme nemali až tak veľa príležitostí stráviť spolu čas fyzicky, takže to celé bolo viac o online talkoch a podobne. Ale napriek tomu každý z nominovaných umelcov a umelkýň venoval nemalú dávku energie a celého svojho nastavenia na to, že polroka pripravovali projekt na Cenu Oskára Čepana. A nakoniec, napriek tomu, že sme boli od seba takto oddelení a stretli sme sa len pri inštalovaní, ten celok v podobe výstavy, mám pocit, že obstál, ako kvalitná výstava,“ povedala riaditeľka Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová a Nadácie - Centrum súčasného umenia a zároveň. 31. januára tohto roku vyhlásili organizátori otvorenú výzvu na Cenu Oskára Čepana 2022. 

Èv van HETTMER (*1987, Nitra) žije a tvorí v Hamburgu. V roku 2020 ukončila štúdiá na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. Na tie nadviazala v roku 2019 v nemeckom Hamburgu v rámci ročného štipendijného pobytu. V roku 2020 získala certifikát ASA (Art School Alliance) za študijné úspechy na Hochschule der bildenden Künste Hamburg. Počas viedenských štúdií prešla ateliérmi kresby a maľby pod vedením Jutty Koether, ateliérom nových médií pod vedením Simon Denny a ateliérom fotografie u dvojice Broomberg a Chanarin. V roku 2017 hosťovala v Ateliéri performatívneho umenia a sochy u Monicy Bonvicini. V rokoch 2012 až 2020 študovala kontextuálnu maľbu u Ashley Hans Scheirl. Bakalársky titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení na Katedre maľby a iných médií.

Diela Èv van HETTMER  z výstavy finalistov All In. At Least, a Possibility...:

Výstava All In. At Least, a Possibility... potrvá do 28. februára 2022. „Od vyhlásenia po jej záver sa ešte uskutočnia sprievodné podujatia k jednotlivým vystaveným projektom, ktoré budeme včas komunikovať. Pôjde o vedeckú prednášku, talky s medzinárodne pôsobiacimi kurátorkami a podobne. Na sprievodnom programe stále pracujeme,“ dodala k výstave Lucia Gavulová, ktorá je spolu s Jenom Kratochvilom, riaditeľom Kunsthalle Bratislava, kurátorkou výstavy.

Aktuálna výstava je na jednej strane spoločným projektom, no zároveň má čo najlepšie odprezentovať individuálne autorské výstupy nominovaných umelcov/umelkýň. Ako uviedla kurátorská dvojica, tohtoročná Cena Oskára Čepana „nediktuje publiku, ako sa má správať, neukazuje doprava ani doľava, nesnaží sa autority nahradiť novými, ale otvorene a zároveň s presnosťou ponúka možnosť zmeny či úniku zo slepej uličky, v ktorej sa zdanlivo bezvýchodiskovo spoločne tlačíme. Cesty sa núkajú cez meditáciu, queerovanie etablovaných diskurzov, súčasných i historických naratívov, utopické vízie s náznakmi ich protipólov, jemný flirt s dystópiou, alebo priamo a ostro znejúci hlas rozhorčenia.“ 

Do Ceny Oskára Čepana 2021 sa v súlade s podmienkami a štatútom projektu prihlásilo 42 umelkýň a umelcov do veku 40 rokov. Uzávierka výzvy bola 31. marca 2021 o polnoci. Medzinárodná porota zasadala – taktiež v rámci ochranných opatrení – online v pôvodne plánovanom termíne, 22. apríla, aby vybrala tohtoročných finalistov. 

FINALISTI a FINALISTKY CENY OSKÁRA ČEPANA 2021:

Luki ESSENDER (*1995, Ilava) 
Žije a tvorí v Štokholme.

V rokoch 2018 až 2020 študoval na Konstfack – University of Arts, Crafts and Design v Štokholme, absolvoval magisterské štúdium v odbore Fine Art. Bakalársky titul získal v roku 2018 v Ateliéri telového dizajnu Lenky Klodovej na Fakulte výtvarných umení VUT Brno, kde študoval od roku 2014. 

Diela Lukiho ESSENDERA z výstavy finalistov All In. At Least, a Possibility...:

Ondřej HOUŠŤAVA (*1995, Vítkov)
Žije a tvorí v Prahe.

V rokoch 2018 až 2020 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získal magisterský titul v Ateliéri vvv (vizuálne, verbálne, verejné) Martina Piačka. Jednotlivé semestre počas dvoch rokov štúdia strávil aj v Ateliéri Ilony Németh ‒ IN pod vedením Ilony Németh a Jara Vargu a v ateliéri hosťujúceho profesora Pavela Brăilu. V rokoch 2017 a 2018 študoval odbor Media Art na Accademia di Belle Arti Frosinone v Taliansku, čomu predchádzali štyri roky bakalárskeho štúdia na Fakulte umení Ostravskej univerzity, na Katedre maľby v Ateliéri maľby II Františka Kowolowského (2014‒2018). 

Ondřej HOUŠŤAVA z výstavy finalistov All In. At Least, a Possibility...:

Tamara KAMETANI (* 1988, Nitra)
Žije a tvorí v Londýne a Aténach.

V rokoch 2015 až 2017 študovala a magisterský titul získala na oddelení Súčasnej umeleckej tvorby, v odbore Verejná sféra na Royal College of Art v Londýne. V rokoch 2008 až 2011 študovala Film & Photography na Edinburgh Napier University. V roku 2020 sa zúčastnila Google Maps Residency (Offsite Project) v Londýne, v roku 2019 umeleckej rezidencie Connect for Creativity: Art and Technology v BIOS, British Council v Aténach. V roku 2019 bola súčasťou rezidenčného programu AGORAMA v Raven Row v Londýne, v rokoch 2017 až 2018 Florence Trust taktiež v Londýne a v roku 2016 v La Cité Internationale des Artes Residence v Paríži.

Tvorba Tamary KAMETANI z výstavy finalistov All In. At Least, a Possibility...:

Viktorie LANGER (*1988, Žiar nad Hronom)
Žije a tvorí v Prahe.

V rokoch 2009 až 2015 študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe v Ateliéri maľba 2. V roku 2014 bola na stáži na Universidad Complutense Bellas Artes v Madride, v roku 2012 na stáži u hosťujúceho profesora AVU Floriana Pumhösla, v roku 2011 v ateliéri hosťujúceho pedagóga Silke Otto-Knapp tamtiež, v rokoch 2017 až 2018 sa zúčastnila rezidencie Het Wilde Weten v Rotterdame a v roku 2016 rezidencie Are-events Athény Partahhiana v Aténach.

Diela Viktorie LANGER z výstavy finalistov All In. At Least, a Possibility...:

POROTA CENY OSKÁRA ČEPANA 2021:

Kathrin Bentele /CH/ zastávala pozíciu výkonnej kurátorky v Artists Space v New Yorku (USA)
a Kunsthaus Glarus (CH). Od minulého roka pôsobí ako kurátorka v KW Institute for Contemporary Artv Berlíne. V Zürichu bola súčasťou edičného tímu vydavateľstva JRP|Ringier. V roku 2019 kurátorovala skupinovú výstavu Clipping the Din v Krinzinger Projekt vo Viedni, spolu s Danielom Baumannoma Matthewom Hansonom. Organizovala sériu programov pre verejnosť v Kunsthalle Zürich a 186f. Kepler, v rámci ktorých angažovala umelcov ako Rosa Aiello, Dara Birnbaum, Tony Cokes, Carolyn Lazard, Georgie Nettell, Richard Sides, či Erik & Harald Thys. Odborné texty venované súčasnému umeniu publikuje v magazínoch Artforum, Texte zur Kunst a Brand-New-Life.

Søren Grammel /D/ do jesene minulého roka viedol Søren Grammel (1971, Nemecko) Oddelenie umenia po roku 1960 a súčasného umenia v Kunstmuseum Basel. V minulosti bol riaditeľom Kunstverein Kolín, Kunstverein Graz, rezidentom na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kurátorom v Kunstverein Mníchov či umeleckým riaditeľom Videonale 9 v Bonne. Opakujúcim sa motívom výstav, ktorých je kurátorom, je prepájanie súčasných umeleckých diskurzov so sociálnymi témami, ako v prípade Cyklický tok – o globálnej ekonomike nerovnosti (2019‒2020), Martha Rosler & Hito Steyerl: Vojnové hry  (2018), Milión rokov – Systém a symptóm (2014), Verejný folklór (2011) či Symbolický splnomocnenec (2010). V Múzeu súčasného umenia Bazilej uskutočnil početné diskurzívne podujatia ako sympózium Dekolonizácia umeleckých inštitúcií a výstavy, napríklad Revolta jazyka s Marcelom Broodthaersom (2014). Z jeho posledných projektov spomeňme Isa Genzken. Tvorba z rokov 1973 až 1983 v Kunstmuseum Basel, ktorá bude v máji tohto roka sprístupnená aj v Kunstsammlung Nordhein-Westfalen K 21 v Düsseldorfe.

Edith Jeřábková /CZ/ je kurátorka, ktorá žije a pracuje v Prahe a v lesoch Orlických hôr. Vo svojej dlhoročnej a zásadnej praxi na poli českého vizuálneho umenia zdôrazňuje rolu intuície a kolektívnej nehierarchickej spolupráce. Je spoluzakladateľkou kurátorského kolektívu Are| are-events.org a platformy Institut úzkosti. V roku 2018 získala Cenu Igora Zabela za zásluhy v oblasti emancipácie neinštitucionálnych foriem kultúrnej produkcie. Primárne sleduje transformatívne procesy v českom umení posledných dekád s pôsobením aj na medzinárodnej scéne. V rokoch 2009 až 2010 bola súčasťou tímu Muzea umění Olomouc, v rokoch 2010 až 2012 viedla ako hlavná kurátorka pražskú Fotograf Gallery. Súbežne bola činná vo Vedecko-výskumnom pracovisku Akadémie výtvarných umení, čoho výstupom bol výstavný projekt v Národnej galérii v Prahe Ostrovy odporu. Medzi prvou a druhou modernosťou 1985‒2012, na ktorej kurátorsky spolupracovala s Janou a Jiřím Ševčíkovými. Od roku 2011 do 2020 pedagogicky pôsobila na UMPRUM v Prahe a od roku 2020 je kurátorkou v PLATO Ostrava. Editovala publikácie k rovnomenným výstavám Jiří Kovanda (2010), Against Nature (spolu s Chrisom Sharpom a Adamom Budakom, 2016), Nepolapiteľná štruktúra (2018). Je autorkou knihy Zvuk krízy (2020), ktorá vyšla ako súčasť jej hosťujúcej kurátorskej aktivity v Galérii Kurzor v Prahe v roku 2019. 

Margot Norton /USA/ je kurátorkou v New Museum v New Yorku. Aktuálne pracuje na monografickej výstave umelkyne Lynn Hershman Leeson a na New Museum Triennial 2021, ktoré spolukurátoruje s Jamillah James. Norton je súčasťou tímu New Museum od roku 2011 a kurátorsky sa tu podieľala na výstavách umelkýň a umelcov ako Ragnar Kjartansson, Sarah Lucas, Chris Ofili, Goshka Macuga, Nathaniel Mellors, Laure Prouvost, Pipilotti Rist, Mika Rottenberg, Anri Sala, Kaari Upson či Erika Vogt. Zo skupinových výstav spomeňme The Keeper, Here and Elsewhere a NYC 1993: Experimental Jet Set, Trash and No Star. Na Eight Sequences Real Time Art Festival v Reykjavíku kurátorovala v roku 2017 výstavu Sequences VIII: Elastic Hours. Bola tiež kurátorkou Gruzínskeho pavilónu na Benátskom bienále 2019, kde prezentovala projekt umelkyne Anna K. E. Pred nástupom do New Museum bola kurátorkou vo Whitney Museum of American Art v New Yorku. Je publicistkou a pravidelne prednáša o súčasnom umení a kurátorstve. Absolvovala kuratoriálne štúdiá (Curatorial Studies) na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.    

Jan Verwoert /NL/ je kritik, kurátor a publicista v oblasti súčasného umenia a kultúrnej teórie, ktorý žije a pracuje v Berlíne. Je prispievateľom a editorom magazínu frieze, jeho texty sú publikované v rôznych žurnáloch, antológiách a monografiách. Pedagogicky pôsobí na Piet Zwart Institute v Rotterdame a ako profesor teórie pôsobí na Oslo National Academy of the Arts. V minulosti bol členom poradného výboru Kunstverein Mníchov a hosťujúcim profesorom na Royal College of Art v Londýne. Je autorom publikácie Bas Jan Ader: In Search of the Miraculous (MIT Press/Afterall Books 2006), zbierky esejí Tell Me What You Want What You Really Really Want (Sternberg Press/Piet Zwart Institute, 2010), spolu s Michaelom Stevensonom Animal Spirits – Fables in the Parlance of Our Time (Christoph Keller Editions, JRP|Ringier, Zurich 2013) a iných. 

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Zastrešuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia v spoluorganizácii s platformou na podporu umenia collective, s podporou programu Residency Unlimited a nadácie Trust for Mutual Understanding. Z verejných zdrojov projekt podporuje Fond na podporu umenia. V roku 2021 projekt podporila Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards. Projekt sprevádza aj nová webová stránka oskarcepan.sk.