Vyhlásenie výsledkov súťaže Národná cena za dizajn 2019

Národná cena za dizajn (NCD) je ocenenie udeľované Slovenským centrom dizajnu a Ministerstvom kultúry SR. V bratislavskej Design Factory odzneli 11. októbra názvy ocenených diel a mená ich autorov a autoriek. Verejnosť si môže výber z prihlásených prác pozrieť na už prebiehajúcej výstave finalistov Národnej ceny za dizajn 2019, ktorá potrvá až do 1. 12. 2019.

Najsledovanejším momentom NCD bol galavečer so slávnostným vyhlásením výsledkov – mien ocenených autorov a autoriek. O ocenených prácach rozhodovala porota v zostave Michal Froněk (CZ), Petteri Kolinen (FIN), Marián Laššák (SK), Mária Hriešik Nepšinská (SK), Jakub Pollág (SK), Bettina Steindl (AT) a Klára Šumová (CZ). Z ich výberu vzišiel výber prác, ktoré postúpili na výstavu NCD 2019, kde je možné vidieť celkovo 51 prác finalistov.

Kurátor výstavy NCD 2019, Marián Laššák, opisuje, ako prebiehal výber poroty: „Porota sa pomerne jednoznačne zhodla na úzkom okruhu nominantov v kategórii profesionálneho dizajnu, naopak, následný výber prvých troch pozícií spomedzi tejto veľmi vyrovnanej skupiny nebol vôbec jednoduchý. Najdlhšie diskusie sprevádzalo posudzovanie študentského dizajnu. Je to dané tým, že mnohé práce otvárali napríklad otázky kritérií hodnotenia dizajnu, súčasných tendencií, poukazovali na prieniky dizajnu a umenia alebo reprezentovali experimentálne, až špekulatívne, no stále legitímne polohy dizajnu, ktorých hodnotenie vyžaduje trochu iný prístup ako v prípade produktu s pomerne jasnými parametrami.”

Marián Laššák ďalej vysvetľuje, ktoré práce v ňom výraznejšie zarezonovali: „Pre mňa osobne bola najzaujímavejšou kategória študentského dizajnu, kde sa objavili viaceré projekty, ktoré ma pozitívne potešili svojim sviežim a nekonvenčným prístupom a v kategórii profesionálov niektoré projekty tiež zarezonovali výraznejšie – myslím, že nielen v mojom prípade, práve pre komplexnosť riešenia a ich špičkovú profesionalitu.”

Národná cena za dizajn (NCD) je udeľovaná už od roku 1993, vtedy ešte pod názvom Dobrý dizajn. Súťaž je určená všetkým polohám dizajnu. Tento rok sa súťažilo v troch kategóriách: profesionálny dizajn za výrobky, produkty, diela uvedené na trh a študentský dizajn za projekty od študentov kreatívnych odborov z oblasti dizajnu. Tretia kategória podlieha premenám, z experimentálnej sa pred dvomi rokmi stala kategória dizajn s pridanou hodnotou za spoločensky a technologicky významné diela, ale aj za projekty vytvorené bez spolupráce s klientmi. Osobitne sa udeľujú ceny napríklad za kultúrny prínos v oblasti dizajnu alebo cena poroty. V spolupráci so združením Repairably SCD udelilo aj osobitnú cenu za opraviteľný dizajn a ako špeciálnu cenu SCD cenu za mimoriadny prínos v oblasti výskumu dizajnu jednej z najvýznamnejších osobností výskumu na Slovensku, Ive Mojžišovej.

Výsledky Národnej ceny za dizajn 2019:

1. cena v kategórii Profesionálny dizajn
SUVERÉN
Autor: Marcel Holubec W.
Výrobca: SUVEREN Group, s. r. o., Česká republika

Urbánna kolekcia Marcela Holubca W. navrhnutá pre značku mestských bicyklov SUVERÉN je určená pre fanúšikov aktívneho životného štýlu. Kombinuje funkčnosť cyklistického oblečenia s minimalistickou mestskou eleganciou. Kolekcia ponúka širokú škálu rôznych typov siluet od priliehavých až po voľné. Autor zvolil prírodné materiály, ktoré skombinoval s ľahkými inteligentnými textíliami. Farebnosť modelov je inšpirovaná prírodou a dopĺňajú ju signálne oranžové akcenty a reflexné prvky aplikované v detailoch.

Hodnotenie poroty:
Porota definovala prácu ako ukážkový príklad profesionálneho spracovania módnej kolekcie, ktorá spĺňa vysoké kritériá súčasnej módy. Svojou kvalitou je porovnateľná s medzinárodnými módnymi značkami a značkami z európskych metropol. Pozornosť si zaslúži aj skvelá prezentácia kolekcie, precízne materiálové spracovanie so zmyslom pre detail a celková koncepcia spojenia cyklistiky a módy.

2. cena v kategórii Profesionálny dizajn
Torsus Praetorian 4x4
Autori: Šimon Kožička, Miroslav Melichárek, Bystrík Míček
Dizajnérske štúdio: WERKEMOTION, s. r. o.

Torsus Praetorian 4x4 je terénny autobus určený na prevoz osôb a vybavenia v najnáročnejších terénnych podmienkach. Návrh vozidla vytvorený dizajnovým štúdiom WERKEMOTION vychádza z technického základu nákladných automobilov značky MAN. Vozidlo sa vyrába na Slovensku v obci Horné Srnie. Okrem základného dizajnu štúdio navrhlo vyše 20 variácií, ktoré sú špeciálne prispôsobené pre potreby záchranných misií, na použitie ako zdravotnícke či hasičské vozidlo a vozidlo pre bezpečnostné zložky.

Hodnotenie poroty:
Dizajn terénneho autobusu je v slovenskom kontexte neprehliadnuteľným dizajnérskym počinom, ktorý si zaslúži pozornosť. Porota ocenila komplexnosť riešenia projektu, ktorý svojím rozsahom vzbudzuje rešpekt a prináša hodnotný výsledok v oblasti transportného dizajnu.

3. cena v kategórii Profesionálny dizajn
Fullove
Autorka: Lenka Sršňová
Spoluautor: Ondrej Jób
Dizajnérske štúdio: Atelier LS, s. r. o.

Módna kolekcia Lenky Sršňovej je inšpirovaná tvorbou ikonického slovenského maliara Ľudovíta Fullu. Nadčasová estetika hravých farebných geometrických kompozícií, figurálnych motívov a rozprávkových zverov je citlivo preštylizovaná do rukopisu módnej dizajnérky. Fullovo dielo vďaka jemnému nádychu folklóru a silnému príbehu dodnes oslovuje naprieč generáciami. Jeho odkaz ožíva v letnej kolekcii, ktorá je charakteristická univerzálnymi strihmi, príjemnými materiálmi a výraznými farebnými vzormi. Autorské dezény vznikli v spolupráci s grafickým dizajnérom Ondrejom Jóbom. Vznik kolekcie podporila Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku.

Hodnotenie poroty:
Módna kolekcia spontánne komunikuje so zákazníkom a svojou hravosťou púta pozornosť. Citlivo transformuje dielo tohto významného umelca do odevného dizajnu. Autorka využila plný potenciál Fullovej tvorby a porota ocenila predovšetkým spôsob, akým ju pretvorila do originálnych dezénov a strihov šiat. Projekt vyniká aj vysokou kvalitu materiálového spracovania.

Cena v kategórii Študentský dizajn
The Kit for an Urban Kid
Autorka: Mária Fialková
Škola: Technická univerzita v Košiciach
Pedagóg: doc. Ing. Tibor Uhrín, ArtD.

Súbor interaktívnych hracích súprav pre deti je inšpirovaný štyrmi ročnými obdobiami a osobnými spomienkami autorky na detstvo strávené v prírode. Na jar si deti môžu zasadiť bylinky, v lete sa zahrajú na stopárov, na jeseň si vytvoria vlastný herbár, v zime si postavia vtáčie kŕmidlo a pozorujú správanie vtákov. Projekt reaguje na súčasný negatívny trend redukovania pohybu detí do malých priestorov oplotených detských ihrísk, ktoré sú čoraz častejšie vyrobené z plastu od podlahy až po detaily preliezačiek. Autorka sa zasadzuje o návrat detí do prírodného prostredia, ktoré im nielen poskytuje rôznorodé zmyslové podnety, ale predovšetkým kreatívnu slobodu na vymýšľanie vlastných hier.

Hodnotenie poroty:
Projekt sa zaoberá témou voľnočasových aktivít detí a svojím riešením chce pozitívne ovplyvniť vývoj v tejto oblasti. Autorkiným zámerom je prostredníctvom hier v úzkom kontakte s prírodou prinavrátiť deti do ich prirodzeného prostredia. Kľúčovou hodnotou projektu je aktivácia užívateľa – motivácia na malú, ale významnú zmenu. Porota okrem celkového zámeru ocenila aj formu prezentácie a kultivované grafické spracovanie súprav.

Cena v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou
Solar Tiles
Autor: Igor Žáček
Dizajnérske štúdio/ Výrobca: NiceVisions, s. r. o.

Solar Tiles je systém solárnych panelov novej generácie, ktorý sa hlási k tradícii keramických fasádnych obkladov. Fasádny systém bol navrhnutý pre stavebné riešenia, pri ktorých je vzhľad rovnako dôležitý ako výroba elektrickej energie. Produkt je určený na masovú výrobu, jeho dizajn však poskytuje dostatočný priestor aj na úpravy podľa individuálnych požiadaviek. Solárny systém sa skladá z dvoch častí: fotovoltická (PV) obkladačka vyrába elektrickú energiu a chladiaca obkladačka s potlačou zvyšuje jej efektivitu.

Hodnotenie poroty:
Vhodná aplikácia najnovšej technológie do už existujúceho typu produktu. Ak sa úspešne dostane na trh, môže výrazným spôsobom ovplyvniť charakter využívania solárnej energie na budovách. Zdanlivo jednoduché spojenie funkcie obkladačky a solárneho panelu prináša inováciu, ktorá rieši súčasný problém nie príliš atraktívneho vzhľadu solárnych panelov.

Cena poroty
conTEXt
Autorka: Zuzana Zmateková
Spoluautor: Matej Fandl

Interdisciplinárny projekt conTEXt kombinuje digitálne médiá s tradičnou technológiou tkania na žakárovom tkáčskom stave s cieľom prezentovať alternatívne prístupy v textilnom dizajne. Autorka zapája do kreatívneho procesu výroby žakárových textílii užívateľa. Pomocou interaktívnej aplikácie prepojenej so senzorom Kinect generuje vizuálne obrazy, ktoré jej slúžia ako podklady pre nové vzory. Voľne tak nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa zaoberá témou súčasnej alternatívnej estetiky inšpirovanej vzhľadom nových médií.

Hodnotenie poroty:
Porotu zaujal experimentálny prístup k tvorbe textilného dizajnu, ktorý korešponduje s aktuálnymi tendenciami spájania disciplín na získanie alternatívnych výsledkov posúvajúcich hranice zaužívanej estetiky. Autorkina práca je výborným príkladom. Porota ocenila aj interaktivitu projektu a aktívne zapojenie diváka do procesu výroby.

Cena za opraviteľný dizajn
Model 16
Autor: Pavol Mikuláš
Výrobca: Jiří Marján, Mladá Boleslav, ČR

Model 16 je celoodpružený bicykel pre deti vyrobený z brezovej preglejky. Patentovaný systém odpruženia LVS™ vytvoril konštruktér Jiří Marján. Vďaka odpruženiu predného aj zadného kolesa sú výrazne redukované vibrácie, ktoré vznikajú pri jazde po rôznych povrchoch, a ktoré môžu mať negatívny vplyv zdravie dieťaťa. Repello Model 16 bol uvedený na výstave Designblok 2017 v Prahe.

Hodnotenie poroty:
Inovatívny systém odpruženia vibrácií je aplikovaný do formy bicykla, ktorý pôsobí jedinečne aj vďaka použitiu preglejky ako konštrukčného materiálu.

Vyjadrenie Repairably:
Bicykel RePello Model 16 upútal tým, že jeho jednotlivé časti sú hneď na prvý pohľad jasne definované, a jeho spoje viditeľné, ľahko dostupné a robustné. Takáto konfigurácia nabáda k tomu, aby bol rozobratý a znovu zložený, a preto je bicykel RePello nielen rozoberateľný, ale aj motivuje k oprave. Počiatočný dojem potvrdilo aj podrobnejšie preskúmanie jednotlivých komponentov. V Repairably, ktoré túto cenu udelilo, tiež ocenili, že výber spomedzi diel finalistov bol veľký aj napriek tomu, že opraviteľnosť nebola zadaním ani vopred avizovaným ocenením v súťaži. (Zuzana Procházková, Repairably)

Cena za kultúrny prínos v oblasti dizajnu
František Burian

Tvorba Františka Buriana zahŕňa priemyselný dizajn, ale aj práce otvorene polemizujúce s tradičným vymedzením poľa dizajnu. Spočiatku nadväzovala na domáce dizajnérske základy, no postupne sa od nich odklonila a autentickú hodnotu potvrdila v medzinárodnom kontexte.

František Burian sa narodil 23. 10. 1948 v moravských Valticiach. Po strednej umelecko priemyslovej škole v Brne absolvoval vysokoškolské štúdiá u zakladateľskej osobnosti československého dizajnu, profesora Zdeňka Kovářa. Po ich skončení sa od polovice 70. rokov venoval priemyselnému dizajnu. Zameral sa na dizajn lodí, plávajúcich strojov, lesných mechanizmov, zváracích zariadení a ďalších produktov strojárskeho a spotrebného priemyslu. V 80. rokoch, keď začal pracovať pre Inštitút priemyselného dizajnu, však jeho projekty už prinášali posun k zdôrazneniu komunikačnej funkcie dizajnu. Kresbové štúdie nábytku, svietidiel či obuvi sa postupne vyčleňovali z rámca bežnej projektovej skice, vypovedali skôr o spôsoboch prezentácie dizajnu. Proces konceptualizácie dizajnérskej tvorby Františka Buriana dovŕšili začiatkom 90. rokov fotografie objektov pripomínajúcich úžitkové predmety. Mediálny obraz sa stal konečným produktom, reálny predmet sa v ňom rozpustil, stával sa metaforou efemérnej existencie dizajnérskych produktov obsahujúcich už vo chvíli vzniku kód svojej smrti. Postupne pribúdali ďalšie reflexie konzumných obrazov reality a v reakcii na premenu analógového sveta na digitálny nahrádzali fotografie asambláží reálnych artefaktov už čisto virtuálne vizualizácie. Tvorba Františka Buriana vzbudila medzinárodný ohlas a bola prezentovaná na mnohých výstavách doma a v zahraničí.

Hlbokú stopu zanechali tiež pedagogické aktivity profesora Františka Buriana. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil od roku 1988 vyše troch desaťročí a v rokoch 1998-2011 paralelne viedol dizajnérsky ateliér na detašovanej zlínskej katedre Vysokej školy umelecko priemyslovej v Prahe. Na oboch školách sa stal zakladateľom výučby art dizajnu pohybujúceho sa v hraničnej oblasti dizajnu a voľnej tvorby. Mnohí z jeho diplomantov a odchovancov doktorandského štúdia sa zaradili medzi popredné dizajnérske osobnosti a podobne ako o „Kovářovej škole“ dnes už možno hovoriť aj o „Burianovej škole“ s jej špecifickou charakteristikou.

Cena Slovenského centra dizajnu za mimoriadny prínos vo výskume dizajnu
PhDr. Iva Mojžišová, Dr. h. c.
(4. apríla 1939 v Bratislave – 26. januára 2014 v Bratislave)

Iva Mojžišová bola výnimočná osobnosť slovenskej umenovedy. Uznávaná výtvarná teoretička, historička a kritička, ktorá si kládla vo svojej práci náročné kritériá odbornosti a riadila sa jasnými morálnymi postojmi aj v časoch ideologického tlaku. Ani vážna choroba, ktorej čelila posledných vyše 20 rokov svojho života, nebola dôvodom, aby zľavila z pracovitosti, dôslednosti a vytrvalosti vo svojej odbornej práci. Pre tieto výsledky sa dočkala mnohých oceňujúcich slov od osobností slovenskej kultúry a umenia, ale napokon aj najvýznamnejších vyznamenaní. V roku 2010 to bola 17. výročná Cena Dominika Tatarku za celoživotné dielo, v roku 2011 Vianočná cena, v nasledujúcom roku si v októbri 2011 v Prahe osobne prevzala z rúk Václava Havla Cenu Vize 97. Jej súčasťou bolo aj vydanie zborníka Kritika porozuměním zostaveného z textov z rokov 1965 – 2004.

V roku 1961 vyštudovala dejiny umenia a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u docentky Alžbety Günterovej-Mayerovej. Počas 60. rokov sa venovala súčasnej slovenskej moderne aj tvorbe európskych a amerických umelcov. Písala eseje, kritiky a štúdie pre odborné časopisy – Slovenské pohľady, Revue svetovej literatúry, revue Ars a Výtvarný život. Skúmala historické avantgardy medzivojnového obdobia v maľbe, sochárstve, neskôr vo fotografii a dostala sa k fenoménu Bauhaus. V čase normalizácie ako pracovníčka Slovenskej akadémie vied (od 1963 do 1997) uprednostnila faktografickú prácu pre encyklopedické slovníky a pokračovala vo výskume Školy umeleckých remesiel a scénografie. V roku 1977 vydala monografiu Daniela Gálika, maliara, sochára a javiskového výtvarníka a v roku 1986 spoločne s Katarínou Závadovou vydali knihu o unikátnom náleze návrhov divadelných dekorácií z prelomu 18. a 19. storočia v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne.

Začiatkom 90. rokov dostala nakrátko možnosť prednášať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale vážna choroba ju donútila stiahnuť sa z aktivít na verejnosti a sústrediť sa na prácu, ktorú umožňoval jej archív a nazhromaždené skúsenosti. V roku 1994 pripravila na vydanie zborník svojich textov zo 60. a 70. rokov, pôvodne roztratených v rôznych periodikách (Giacomettiho oko), ktorý bol príležitosťou spoznať nadčasovosť jej úsudkov. S odstupom pätnástich rokov vyšiel ďalší zborník (Giacomettiho smiech?), kde sa predstavil oblúk jej odborných záujmov od voľného umenia po dizajn. V roku 2002 jej vyšla kniha Fotografické etudy Ladislava Foltyna o neznámej tvorbe jej druhého manžela, bývalého študenta Bauhausu. Spolu s Dagmar Poláčkovou pripravili mimoriadne a rozsiahle dielo Slovenská divadelná scénografia 1920 – 2000 (vyd. 2004.)

Jej práca napokon vyvrcholila sústredeným výskumom histórie Školy umeleckých remesiel vďaka dlhodobo zhromažďovanému archívu písomných prameňov, literatúry a dokumentov, ako aj záznamov výpovedí osobností, ktoré mali priamy alebo sprostredkovaný vzťah k ŠUR a jej obdobiu. Bola poslednou osobou, ktorá mala možnosť osobne sa s nimi stretnúť a zaznamenať autentické svedectvá. Schopnosť vhľadu a znalosti o období a ľuďoch jej umožnili pochopiť význam fenoménu ŠUR a vytvoriť plastický príbeh pôsobenia školy a jej profesorov, zasadiť ju do medzinárodného kontextu a pomenovať význam školy pre modernizáciu hmotnej kultúry, teda aj dizajnu, na Slovensku. Po mnohých čiastkových štúdiách o úlohe školy, prednesených na konferenciách a publikovaných v rôznych publikáciách od konca 60. Rokov, zosumarizovala svoje poznatky a v roku 2009 ponúkla časopisu Designum seriál o ŠUR. Ten sa stal základom pre rozšírené knižné spracovanie Škola moderného videnia, ŠUR 1928 – 1939, ktorá vyšla v spolupráci SCD a vydavateľstva Artforum.

Riaditeľka Slovenského centra dizajnu, Mária Rišková, približuje, ako po rokoch vníma kvalitu prihlásených prác: „Oceňovanie výsledkov kreativity nie je jednoduché, stretávajú sa s tým kolegovia vo všetkých odboroch kultúry. Dizajn má s výtvarným umením, filmom či hudbou spoločné to, že na vytvorenie výsledného diela je potrebná spolupráca viacerých odborností. Diela majú tvorivú, aj technologickú stránku, ale vznikajú aj v istom spoločenskom kontexte alebo kontexte daného odboru. Iste, môžeme odsledovať vývoj technológií, metód tvorby, použitých nástrojov na vytvorenie návrhu i na výrobu. Niekedy však technologický vývoj nemusí znamenať kvalitu vo výtvarnej oblasti, napríklad v 90. rokoch pri nástupe digitálnych nástrojov pri tvorbe dizajnu nastali dočasné výkyvy vo výtvarnej úrovni. No pravdou je, že pri aktuálnom nastavení pravidiel NCD sa na verejnosť dostávajú len diela, ktoré prešli prísnymi kritériami medzinárodnej poroty. Diela, ktoré cez porotu neprešli, nikdy nezverejňujeme, ale uvažujeme v tomto zmysle o zmene pravidiel. Diela zo súťaže a celá súťaž sa stáva akousi kronikou dejín dizajnu, práve preto by bolo dobrým krokom vidieť všetky prihlásené práce.”

Jedným z hlavných cieľov NCD je ponúknuť možnosť zviditeľnenia sa mladým tvorcom. Hovorí Mária Rišková: „Kategória študentský dizajn vyčleňuje z prihlásených prác spôsob uvažovania a schopnosti budúcej generácie. Mnohých zo zúčastnených študentov vidíme počas ďalších ročníkov ako mladých profesionálov. Všeobecne sa súťaže zúčastňuje okrem časom overených firiem a výrobcov predovšetkým mladšia až stredná generácia tvorcov dizajnu, ktoré majú najväčší záujem na prezentácii svojej tvorby. Ocenením získavajú autorky a autori dizajnu i výrobcovia cenné body v najťažšej súťaži – na trhu. Výsledky vždy pomáhame propagovať, aby sa mená a názvy ocenených dostali čo najviac do povedomia verejnosti i odborníkov a diela sa snažíme prezentovať aj v zahraničí.”

Výstava NCD 2019 je prezentovaná v Slovenskom národnom múzeu, ktoré je jej spoluorganizátorom (Vajanského nábrežie 2, Bratislava – priestory bývalého Detského múzea, vstup z Múzejnej ulice). Otvorené je každý deň, okrem pondelka, od 9.00 – 17.00 h. Vstup na výstavu je voľný. Návštevníci si tu môžu pozrieť množstvo zaujímavých diel, ktoré odrážajú súčasné trendy v oblasti dizajnu a určite stoja za pozornosť. Slovenské centrum dizajnu sa teší na vašu návštevu.

Fotografie z výstavy prebiehajúcej Slovenskom národnom múzeu: