Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Raimond de Hullu spolu so svojou spoločnosťou OAS1S, ktorú založil pre tento účel predstavil koncept zlúčenia architektúry a prírody do jedného celku. Forma domov je inšpirovaná stromami. Stromy sú tu prezentované vertikálne orientovanými domami s bohatou vegetačnou fasádou.
Tieto "stromodrapy" používajú pre svoju konštrukciu ekologické materiály, prevažne na báze dreva, recyklovaných materiálov, organickej izolácie s vysokým tepelným odporom, trojitým zasklením, zelenou fasádou... sú tvorené s ambíciou čo najväčšej samostatnosti.
Zachytávajú vodu, slnko, poskytujú kyslík, prístrešie a aj jedlo. Vysoké štíhle domy majú približný rozmer vzrastlého stromu. Pôdorys má 6 x 6m. Vysoké sú 12 metrov.
Základná forma sa dá rôznym spôsobom upravovať. Tvorí však samostatnú nezávislú jednotku.
Tieto samostatné domy - stromy možno zoskupovať do rôznych štruktúr a vytvoriť "lesu podobnú" obytnú časť, ako súčasť mesta, ktorá je mixom stromov, stromom podobných budov, organických a zelených verejných priestorov bez áut.
Ak sa táto predstava Raimonda de Hulla splní, mohla by časť ľudí aj vo vysokourbanizovanom prostredí žiť v "mestských lesoch", v "sebestačnom" prírodnom prostredí.
"Predstavte si, že okolo vás bude iba zeleň"..."predstavte si rastúce kvety, alebo paradajky na fasáde"... hovorí autor návrhu.
Ak by boli tieto mini-lesy vložené ako enklávy v dnešných fungujúcich mestách, ich obyvatelia by mohli teoreticky používať hromadnú dopravu a ostatnú mestskú infraštruktúru celého mesta a tak kompenzovať niektoré z problémov v oblasti životného prostredia, ktoré zvyčajne prichádzajú s životom v takomto špecifickom prostredí.
Zaujímavá je aj otázka hustoty zástavby. Tá je síce nižšia, ako hustota jadrového mesta, zároveň však omnoho vyššia, ako priemerná hustota prímestskej obytnej zástavby. Zároveň je hustota takýchto alternatívnych komunít z dvojakého využitia pôdy - prostredie zároveň slúži aj ako park. Koncept je schopný zvládnuť aj multifunkčné využitie (bývanie, práca, kancelárie, malé hotely...). Dokonca použitie je možné aj mimo urbanizačných centier, ako zázemie pre rekreáciu.
Aby takáto alternatíva bola schopná prežiť, je nutné myslieť aj na formy vlastníctva budov a pôdy. De Hullu plánuje komunitné a zverenecké vlastníctvo. Pozemky by vlastnila nezisková organizácia, a majitelia domov by boli viazaní už pri kúpe pravidlami, ktoré by museli prísne dodržiavať. Aj následný predaj by bol kontrolovaný vrátane predaja domov s limitovaným ziskom. Toto by mal byť osvedčený koncept pre cenovo dostupné bývanie.
Podobných konceptov bolo prezentovaných už viacero. Tento zaujal najmä efektnými vizualizáciami a širokou publicitou. Nie všetko, je také jednoduché, ako sa prezentuje a mechanická aplikácia jedného typologického druhu je pre funkčný organizmus sídla problematická. Je to však minimálne zaujímavý koncept, ktorý ukazuje možnosti. Mnohé z predvedeného potenciálu sa dá uskutočniť a určite aj týmto smerom sa bude rozvíjať jedna z vetiev tvorby prostredia, ktoré nás obklopuje.
OAS1S v súčasnosti hľadá priestor, pre prvú modelovú realizáciu. (Zdroj OAS1S). Viac v nasledujúcom videu.