Dvojdom / Oravský Biely Potok

Spojovacím prvkom medzi citlivo zachovaným pôvodným kamenným domom a novostavbou je ich majiteľ – rozhľadený staviteľ s vzťahom k tradíciám. Ako mladej architektke mi vždy dôveroval a tak sme v záhrade za potokom spoločne vytvorili prezentovaný dvojdom.

Dlhý pozemok si prirodzene vyžiadal podlhovastú hmotu domu, ktorá rešpektuje existujúci urbanistický rámec. Koncept dvojdomu som materiálovo rozčlenila: zadná časť, orientovaná k severnej komunikácii je inšpirovaná v obci bežným humnom, vymurovaným z veľkých pieskovcových blokov. Dlhá hmota je na západnej strane predelená zapustenou diagonálnou terasou. Predný dom, určený pre majiteľov je veľkoryso otvorený do záhrady, ktorú s záhradou pôvodnej chalupy spája mostík cez potok. Jednou zo základných požiadaviek bolo vnútorné prepojenie dispozície – v úrovni podchodia je možné neskorším prebudovaním priečky meniť počet izieb podľa aktuálnych potrieb. V súčasnosti im vyhovuje jedna spálňa doplnená o mezanín v obývacej časti.

Na stavbu sa použil lokálny materiál – dom je napokon takmer celý obmurovaný 20 cm hrubým pieskovcom pochádzajúcim priamo z obce. Oravský Biely Potok je dlhodobo spätý s kamenárstvom, každoročne sa tu koná kamenársky plenér a jeho obyvatelia si vyslúžili prezývku „osľari“ podľa tradičných brúsnych kameňov – osiel. Je tiež známe, že ak je na kríži vytesaný z kameňa ukrižovaný Ježiš, vysoko pravdepodobne tento kríž pochádza z Oravského Bieleho Potok. Dovoľovala to práve jeho tvrdosť. Ďalším výrazným miestnym prvkom sú veľkoformátové kamenné platne, ktoré sa v minulosti využívali na gánky – verím, že majiteľovi sa podarí niekoľko takýchto autentických kusov zohnať/nájsť a zakomponovať do chodníka.

Potok medzi pôvodnou drevenicou a domom prechádza pri neďalekej píle a preteká popod drevený mlyn, ktorý je dnes rodinný dom. Žiaľ, dnes je zateplený a takmer nerozoznateľný od novostavieb.