Expozícia PRE/BÝVANIE

35. výročie vzniku Ústavu interiéru a výstavníctva a 20. výročie vyučovania zamerania Interiérový dizajn na FAD STU v Bratislave

Pri príležitosti týchto dvoch výročí pripravil tím UIV vo vestibule FAD STU na Námestí slobody expozíciu Pre/bývanie. Vernisáž sa konala 2. 12. 2025 a výstava potrvá v kombinovanom režime do zimnej Noci architektúry vo februári 2026.

Po roku 1989 vznikli na Fakulte architektúry SVŠT podmienky na vytvorenie špecializovaných pracovísk. V roku 1989 bola založená Katedra interiéru, výstavníctva a scénografie, ktorá začala pedagogickú činnosť v septembri 1990. Pod vedením prof. Ivana Petelena sa vytvorila metodika výučby interiéru založená na komplexnom chápaní priestoru. Od roku 2005 sa na fakulte systematicky rozvíja aj výučba interiérového dizajnu ako umeleckej disciplíny 21. storočia.

Expozícia PRE/BÝVANIE 

Priestor domu, bytu alebo izby, v ktorých žijeme, chápeme ako územie intimity. Filozof Gaston Bachelard v diele Poetika priestoru (1957) opisuje dom ako „náš roh sveta a prvý vesmír“, ktorý nás chráni pred chaosom vonkajšieho sveta. Takáto poetická koncepcia priestoru však predpokladá stabilitu, bezpečie a kontinuitu, podmienky, ktoré sa v súčasnej dobe kríz čoraz častejšie rozpadajú. Hľadanie domova sa mení na hľadanie možnosti zotrvania, aspoň dočasného ukotvenia. Intímny priestor bývania sa stáva privilégiom, nie samozrejmosťou.

Interiér bytovej stavby je jednou z najflexibilnejších typológií: podlieha meniacim sa trendom, ale aj opotrebovaniu. Je možnosť ho v istých rámcoch pretvoriť intuitívne. Práve v tejto svojej neprofesionálnej vrstve odhaľuje interiér to, čo popisuje medzi inými aj jungiánska teória kde bývanie, zabývavanie alebo „nesting“ je prejavom sebarozvoja a sebavyjadrenia.

Výstava sleduje obyčajné situácie, ktoré tvoria neviditeľnú architektúru dňa. Obsah kubusov predstavuje fragmenty prežitých chvíľ banálne úkony, ktoré podľa Bachelarda tvoria „tiché komory pamäti“. Formálny jazyk koláží v kubusoch je zámerne jednoduchý, miestami až insitný je akoby skladačkou a moodboardom vytvorenými užívateľom.

Pre architektov je schopnosť vnímať príbehy aj obyčajné situácie dôležitá. V ich práci s identitou a pamäťou spočíva hlboké pochopenie toho, čo znamená bývať a tým aj to, čo znamená navrhovať. Architektonická citlivosť by mala reagovať aj na prostredie zmien, nestability a dočasnosti. Prebývaniu ponúknuť návod na bývanie. Naše objekty fragmenty architektami navrhnutých miestností sú začiatkom procesu.

Výstava tak pripomína, že aj v čase globálnych nestabilít a digitalizovanej existencie môže práve interiér jeho drobné rituály a nenápadné situácie vytvárať najhlbšie ukotvenie.