Pozorovateľňa pri Andezitovom kamennom mori, Malá Lehota

Realizácia pozorovateľne pri Andezitovom kamennom mori v Malej Lehote nadväzuje na víťazný návrh verejnej anonymnej architektonicko-krajinárskej projektovej súťaže Prírode blízka infraštruktúra v krajine stredného Pohronia.

Zadanie, ktoré v roku 2020 vyhlásili OOCR Región GRON v partnerstve s Rozvojovou agentúrou BBSK, smerovalo k citlivému doplneniu náučného chodníka Vojšín o vyhliadkový bod, pozorovacie miesto pri Kamennom mori a orientačné prvky. Porota posudzovala 12 súťažných návrhov, pričom zvíťazil kolektív Petra Miziu, Silvie Miziovej a Tomáša Šišku.

Nová turistická infraštruktúra v Malej Lehote je výsledkom dlhodobejšieho úsilia obce a oblastnej organizácie cestovného ruchu. Realizovaný objekt pri Andezitovom kamennom mori rozvíja pôvodný koncept drobnej architektúry, ktorá prináša vrstvu nového turistického zázemia bez zbytočne invazívneho zásahu do krajiny. Drobná stavba nahrádza pôvodnú krytú autobusovú zastávku a informačný panel. Funkcie integruje do jednoliateho celku.

Realizácia pri Andezitovom kamennom mori podľa slov architektov vychádza z predpokladu, že ide o zaujímavý prírodný fenomén, ktorý je vhodný na postupné spoznávanie. Návrh preto nestavia na doslovnom exponovaní prírodnej pamiatky. Vytvára bod, kde sa návštevník vedome zastaví, sústredí a vníma jeho špecifický charakter. Architektúra tu nefunguje ako samostatná atrakcia, ale ako rámec pre pobyt, pozorovanie a čítanie krajiny.

Autori pracovali so zámerom zatraktívniť zastávky náučného chodníka prostredníctvom jednoznačných vizuálnych prvkov. Dôležitou súčasťou konceptu je vytváranie scénických pohľadov a prirodzených „fotopointov“, cez ktoré sa lokalita môže ďalej šíriť do povedomia. 

Návrh reaguje na konkrétne limity lokality. Pozorovací bod je od samotnej prírodnej pamiatky vzdialený a priamy kontakt s ňou zostáva čiastočne obmedzený, navyše výhľad miestami blokuje smrekový porast. Architekti preto pracujú so skulpturálnym prvkom, ktorý oddeľuje pozorovaciu terasu od cesty a domov na opačnej strane, ktoré by narúšali sústredené vnímanie krajiny. Zároveň vzniká vizuálny rámec, ktorý smeruje pozornosť tam, kde je potrebná, a vytvára pokojnejšie zázemie pre pobyt.

Dôležitou vrstvou konceptu je aj analógia samotného andezitového poľa. Keďže prírodná pamiatka neleží v bezprostrednom kontakte s pozorovacím bodom, autori do objektu vkladajú niekoľko nepravidelných andezitových blokov, ktoré možno skúmať zblízka, dotýkať sa ich a detailne ich vnímať. Poznávanie miesta tak nie je založené iba na vzdialenom pohľade, ale aj na fyzickej skúsenosti s materiálom. Tento princíp dopĺňa veterný organ, interaktívny prvok so sústavou drevených píšťal, ktoré prostredníctvom vetra a pohybu návštevníkov vytvárajú hlboké, šumivé zvuky. Návrh počíta aj s uvoľnením priehľadu orezaním spodných vetiev smrekov približne do výšky šiestich metrov nad terénom, pričom ponechané kmene majú zároveň spoluvytvárať osobitú priestorovú atmosféru.

Architektonické riešenie je založené na rámovej oceľovej konštrukcii zásteny a terasy uloženej na betónových pätkách. Opláštenie a podlahu tvorí opaľované drevo navrhnuté bez potreby ďalšej údržby, nástupná spevnená plocha je zhotovená z čiernej andezitovej kamennej dlažby. Objekt má rozmery 9,2 × 4,9 metra a výšku 5,1 metra nad terénom. Materiálová skladba aj konštrukčné riešenie podporujú základnú ideu návrhu, ktorou je robustný, no vizuálne striedmy zásah do krajiny.

Podklady: Silvia Miziová / MIZIOVA.ARCHITECT