Adaptácia koniarne, ČR

Bývalé stajne sú súčasťou hospodárskeho areálu založeného pravdepodobne niekedy okolo roku 1870. Veľkosť a poloha objektu je pre usporiadanie hospodárstva kľúčová. Spolu s podobne veľkou stodolou na južnej hranici pozemku vymedzuje priestor veľkého dvora a stanovuje mierku areálu, ktorá je rádovo väčša ako mierka okolitej zástavby. Stajne boli posledných zhruba dvadsať rokov nevyužívané, navyše dlhšiu dobu bez strechy. Degradácia pôvodných stavebných konštrukcií tak bola značná. Viac o areáli a prestavbe ďaľšieho kľúčového objektu - stodoly nájdete v tomto článku.

Návrh smeroval k fixácii a záchrane možného. K istote a veľkorysosti pôvodného, nie je potrebné pridávať. Cieľom bol jeden veľký, univerzálny výstavný priestor s malým zázemím, využívaný sezónne od jari do jesene. Pôvodný priestorový koncept zostal zachovaný, len sa zmenila funkcia. "Konírna prošla rekonstrukcí, chtěli jsme, aby tato budova působila co nejvíce autenticky a připomínala původní dvůr," hovorí Pavel Plánička.

Hlavným stavebným zásahom bola fixácia obvodového muriva (zhruba o niekoľko decimetrov vychýlená západná strana domu) pomocou masívnych betónových rámov a návrh nového zastrešenia. Strecha je valbová rovnako ako pôvodná. Horné osvetlenie preskleným hrebeňom značí novú náplň priestoru a principiálne prepája koniareň so susedným novo navrhnutým školiacim strediskom (pôvodné stodolou).

Kameň obvodového muriva bol na celej ploche manuálne očistený, lokálne opravený a vyšpárovaný. Rovnako tak boli doplnené tehlové šambrány. Do pôvodných otvorov sa zasahovalo mnimálne.

Navrhnuté bolo jednoduché konštrukčné a materiálové riešenie (dôraz na nízke náklady). Dôležitá je pre prípadné budúce sofistikovanejšie úpravy čitateľnosť pôvodného. Zásadná bola chuť a vôľa investora zachrániť objekt väčšinovo za odpísaný, navyše v území, ktoré je vďaka absencii zmysluplnej sociálnej a urbánnej politiky mesta vnímané s dešpektom.

Konštrukčné riešenie:

Pôvodné kamenné obvodové murivo stajne je očistené a opravené. Obnovené sú v priebehu času náhodne zamurované okná. Korunná rímsa, ktorá bola vo veľmi zlom stave, bola lokálne opravená, respektíve znova vymurovaná. Na rímse bol vybetónovaný masívny železobetónový veniec, prepojený so štyrmi priečnymi železobetónovými stužujúcimi rámami. Rámy navrhnuté v osových vzdialenostiach 10 metrov medzi pozdĺžnymi obvodovými múrmi zaisťujú priestorovú tuhosť celej stavby a umožňujú voľnú vnútornú dispozíciu stajne.

Na železobetónový veniec sú osadené strešné drevené priehradové väzníky. Výška väzníkov bola zvolená tak, aby bol zachovaný pôvodný sklon valbovej strechy stajne. Väzníky sú v intriéri priznané a strecha je nezateplená. Strešný plášť je z plechovej falcovanej krytiny doplnenej v hrebeni strechy priebežným lineárnym svetlíkom.

Podlaha je z betónu s rozptýlenou výstužou. Povrch je strojovo upravený  Okná sú drevené, smrekové s jedoduchým zasklením. Vstupné dvere a brány sú z dubového masívu.

Stav pred rekonštrukciou:

podklady: 3+1 architekti