Rodinný dom Košťálov, ČR

Obec Jenčice, pod ktorú predtým samostatný Košťálov patril, leží na juhovýchodnom úpätí čadičového vrchu Košťál. Zástavba obce stúpa pozdĺž obecnej komunikácie viac ako jeden kilometer severozápadne smerom k zrúcanine hradu Košťálov na vrchole masívu (približne 500 m.n.m.).

„Rozhled s vrchu, zvláště v době jarních květů ovocného stromoví jest nezapomenutelný“ - píše se v rubrike História obce na jej internetových stránkach.

Parcela na severnom konci obce je spojovacím prvkom a zároveň hranicou medzi zástavbou a voľnou krajinou. Veľkosť, tvar, materialita i farebnosť domu a tiež jeho umiestnenie a orientácia nadväzuje na charakteristickú zástavbu obce.

Napriek tomu sa architekti s návrhom nevyhli dlhotrvajúcemu sporu so Správou CHKO České Středohoří o "souladu domu s krajinným rázem a místně obvyklými pozitivními charakteristikami". Len vďaka vytrvalosti a vôli stavebníka a záverečnej ministerstvom životného prostredia nariadenej zmene nesúhlasného stanoviska Správy CHKO to nakoniec dopadlo dobre.

Stavebníkov zámer bol priamy a jasný - postaviť si v rodnej obci solídny dom, ktorý by sa hodil do okolitého prostredia.

Architekti sa snažili nadviazať na generácie anonymných staviteľov, ktorí tu predtým pracovali prirodzene a s istotou. Postavili tu veľa jednoduchých, krásnych domov a hospodárskych stavieb, z ktorých je ale v súčasnosti mnoho na hrane existencie. Mizne povedomie a dopyt po pôvodných účeloch, stráca sa tak obsah a s ním nutná starosťtlivosť. Chátrajú strechy,  potom rôznou rýchlosťou vnútornosti domov, nakoniec zostávajú obvodové múry, základ a potom nič.

Dom v Košťálove je tvarovo i dispozične jednoduchý. Je to viac úkryt než vyhliadka alebo výklad - teda hmotné múry a otvory na nutných a (snáď) správnych miestach. Príroda je vonku, všade okolo.

Prízemie domu nesie po oboch dlhších stranách vikiermi nepravidelne zalamované okraje strechy . Tá môže voľne odkazovať na zubatú siluetu Košťálova, prípadne Hazmburku - dvoch na pozemok "dozerajúcich" dominánt . Horizontalita domu sa vzťahuje k obci, vertikály okenných otvorov potom k vrchu Košťál.

Kameň na obvodovom plášťi domu z neďalekej zbúranej stodoly je fyzicky konkrétnym prejavom kontinuity miesta. Autori veria, že dom sem bude čoskoro prirodzene patriť a stavebníkova rodina sa bude cítiť čo možno najskôr doma.

Dispozične dom nadväzuje na tradičné delenie vidieckych domov. Vstupuje sa do neho z dvora, z juhu. Vzhľadom k súčasným nárokom na užívanie a prevádzku v dome dochádza k čiastočnej premene náplne a proporcií jednotlivých častí dispozície.

Denná obytná miestnosť je v časti svojej pôdorysnej plochy otvorená do podkrovného priestoru. Vertikalita a rôzne typy a intenzity denného svetla, dodajú spoločenskému priestoru istú sviatočnosť. Zároveň tým v podkrovnej detskej izbe vznikajú (ešte za pomoci komína, ktorý priestorom prechádza) zákutia s premenlivou intenzitou osvetlenia - od jasných miest až po tmavé kúty. Myslelo sa tu na dobrodružstvo a atmosféru starých pôjd.

Dvor pred domom prechádzajúci plynule do sadu je vymedzený drevenou hospodárskou prístavbou (sklad, dielňa, sušiareň, vonkajšia kuchyňa...).

V južnej časti pozemku sa v priebehu výstavby našlo vhodné miesto pre jednoduchú zakopanú pivnicu (skladovanie ovocia, vína) a senník. V severozápadnej časti záhrady sa chystá stavba malého ovčína.

podklady: 3+1 architekti