Centrála nadácie pre podporu poľskej vedy

Hlavným poznávacím znakom tohto projektu je exteriérová vertikálna záhrada – prvá svojho druhu v Poľsku. Budova sa tak stala súčasťou zelene typickej pre túto mestskú časť. Zelená fasáda stiera hranice, zjemńuje hrany a kontrastuje s prísnou geometriou šedých betónových panelov. Výraz budovy sa mení s postupom času a striedaním ročných období. Výber rastlín bral v úvahu lokalitu a istá voľnosť bola ponechaná aj prírode – je iba otázkou času kedy sa tu rozrastú priviate semiačka…

Objekt sa nachádza na sídlisku Wierzbno, ktoré je súčasťou varšavskej štvrtí Mokotów blízko centra mesta. Táto štvrť sa pripojila k mestu v tridsiatych rokoch. Krátko nato tu začala výstavba víl zasadených doprostred zelene. Pôvodná nízkopodlažná zástavba utrpela vážne škody počas bombardovania Varšavy v priebehu druhej svetovej vojny. Bytový dom, ktorý dostali architekti za úlohu prestavať bol postavený už v roku 1933. Počas vojny bol tiež vážne poškodený. Po zásahu bola zrútená väčšina prednej fasády a došlo aj vážnemu poškodeniu stropov na všetkých podlažiach. Zvyšok budovy bol zničený ohňom. “… praskliny v múroch vážne narušujú statiku budovy”.”Uličná fasáda bola zničená tlakovou vlnou, zvyšok budovy – strecha a druhé nadzemné podlažie vyhoreli”. Inšpektor J.Maliszewski, 17.08.1945.
Po vojne bolo rozhodnuté že budova v takomto stave musí byť zbúraná. Avšak aj vďaka akútnemu nedostatku ubytovacích kapacít (až 72% obytných budov v meste bolo zničených) bolo rozhodnuté že budova bude zachránená a zrekonštruovaná. Záchranné práce na budove prebehli v krátkom čase. Aj vďaka absencii kvalitného stavebného materiálu a nedostatku zručných remeselníkov bola budova zrekonštruovaná veľmi nekvalitne a pôvodný vzhľad nebol obnovený. Objekt na základe analýzy, vyžadoval zásadnú sanáciu. Zásahy sa týkali najmä zosilnenia a nahradenia dočasných konštrukcií, ktoré boli zrealizované besprostredne po vojne. Bolo potrebné zosilniť základy, podlahy a nosné steny. Každý z rohov budov je podporený z vonkajšej strany po celej výške objektu prostredníctvom externých oceľových výstuží. Vystužené bolo taktiež pôvodné prefabrikované schodisko.

Budova je pamiatkovo chránená. Pamiatkový úrad trval hlavne na zachovaní pôvodného objemu budovy a členenia fasádnych otvorov. Zachovanie proporcie štítového múru a zbytku uličnej fasády bolo takisto podmienkou. Podmienky stanovené pamiatkarmi takisto neumožńovali zväčšiť pôdorysnú plochu budovy a symetria jednotlivých pohľadov musela byť tiež dodržaná.

Likvidácia plotu na strane ulice umožňuje zväčšenie verejného priestoru prislúchajúceho budove. Pre verejnosť bol sprístupnená aj záhrada. Budova nie je jediným príkladom pozemku, ktorý nie je oddelený od mestskej zástavby prostredníctvom fyzickej bariéry  na 900 metrovej Krasického ulici. Výrazným prvkom projektu je perforácia na úrovni prízemia, ktorá vizuálne prepája ulicu a záhradu.

Bytový dom bol prestavaný na administratívnu budovu. Budovamá má štyri nadzemné podlažia a suterén. V suteréne je umiestnené  parkovisko, technické zázemie a miestnosti archívu. Na prízemí je  recepcia, konferenčné miestnosti, viacúčelový priestor a kancelárie. Na vyšších podlažiach sa nachádzajú kancelárie

Vnútorné átrium, ktoré prechádza cez všetky nadzemné podlažia vedie denné svetlo do budovy. Átrium, perforácia na úrovni prízemia a okná vytvárajú spolu systém, ktorý dovoľuje presvetliť 96% plochy interiéru vrátane kancelárií, chodieb a spoločných priestorov. Prízemie a podzemné parkovisko (presvetlené pomocou svetlíkov) nepotrebujú v priebehu dňa umelé osvetlenie.

Vertikálna vegetačná stena pomáha vylepšiť vnútornú mikroklímu budovy. Zelená plocha, ktorá sa rozprestiera na uličnej a oboch bočných fasádach má spolu 260 m2. Je to v súčastnosti jediná vertikálna záhrada v Poľsku.

Na zazelenanie bolo vybraných 20 rôznych druhov rastlín. Niektoré z nich sú zelené počas celého roku, iné zas zaujmú svojou farebnosťou počas teplejších ročných období. Špeciálny druh bobuloviny dokonca vytvára farebný ackent počas zimy. Umiestnenie jednotlivých druhov rastlín bolo konzultované so záhradnými architektami. Požadovaný geometrický vzor by sa mal objaviť na konci tretieho roku po výsadbe (v septembri 2016)

Výživu rastlín zabazpečuje zavlažovací systém so senzormi, ktorý je integrovaný na povrchu panelov. Na základe zozbieraných informácií zavlažovací systém kontinuálne a rovnomerne distribuuje vodu spolu s umelým hnojivom pozdĺž celého profilu  zelenej steny. Prebytočná voda odteká do zbernej nádoby situovanej v spodnej časti. Proces je kontrolovaný v reálnom čase a možno ho sledovať on-line. Výsadby vytvárajú vlastný sebestačný ekosystém, v ktorom odumreté časti rastlín produkujú organickú hmotu poskytujúcu výživné látky na ďalší rast zelene. Týmto je samotná údržba pomerne jednoduchá a vykonáva sa maximálne 1 až 3 krát za rok. Rastlinné steny sa skladajú z variabilných prvkov, ktoré môžu byť jednoducho nahradené  po jednotkách, bez toho, aby došlo k oslabeniu samotnej steny. Použitý substrát je 100% rastlinný a jeho kapacita absorpcie predstavuje až 20-násobok svojej vlastnej hmotnosti. Substrát zároveň uvoľňuje kyslé zložky, ktoré zabraňujú množeniu baktérií. Rastlinná stena umožňuje voľný priechod vzduchu medzi stavaným múrom a rastlinnou stenou, čo zabezpečuje nezávislosť stavanej steny voči vegetácii a zväčšuje tepelnú a akustickú izoláciu. Vertikálna záhrada berie do úvahy aj svoju lokalitu. Pri výsadbe boli použité výhradne lokálne rastliny.

Biologicky aktívny povrch podporujúci vsakovanie dažďovej vody pokrýva takmer 67% pozemku. Spolu s vertikálnou záhradou tvorí  zeleň až 82% povrchu. Dažďová voda zozbieraná zo strechy a dláždených plôch je zvedená do podzemnej zbernej nádrže. Voda je ďaľej využívaná na zavlažovanie, čo pomáha znižovať zaťaženie mestskej kanalizácie.

Zachované interiérové schodisko je súčasťou veľmi osobitej architektúry Varšavy 20 a 30 rokov dvadsiateho storočia. Konzolové prefabrikované stupne vyhotovené zo zeleného terrazza sú na podestách doplnené charakteristickými jemnými kachličkami. Podlahy zdobené týmito špecifivckými farebnými kachličkami možno nájsť v predvojnových budovách po celej Európe, vrátane Amsterdamu, Paríža a Bruselu. Schodisko bolo doplnené novotvarom zábradlia. Zábradlie tvoria prvky z na čierno natretej oceľe a skla, pričom oceľové časti slúžia aj ako dodatočná výstuž schodiska. Nosné sú najmä prvky nachádzajúce sa pod originálnymi stupňami

Budova je vybavená inteligentným systémmom merania a regulácie. Inteligentná elektroinštalácia dokáže spravovať spotrebu elektriny v reálnom čase. Architekti sa snažili aj takýmto spôsobom znížiť  spotrebu energie a vplyv na sieť mestskej časti.

Cieľom projektu bolo vytvoriť udržateľné a moderné kancelárske priestory, pričom bolo nutné zachovať charakter pôvodnej budovy z roku 1933. Napriek vážnemu poškodeniu následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny budova mala aj pred rekonštrukciou architektonické kvality. Podarilo sa zachrániť dôležité a hodnotné prvky budovy ako napríklad schodisko a dlaždice v interiéri, čím sa zachovala historická atmosféra budovy. Podobnú remeselnú kvalitu môžeme obdivovať v starších bytových domoch v Paríži, Amsterdame Bruseli… Lokalita výrazne ovplivnila koncept projektu. Bolo použité maximálne množstvo zelene a pozemok sa otvoril do ulice ako verejný priestor, čo odkazuje na predvojnové usporiadanie štvrte. Citlivo realizované zásahy ako strešné svetlíky a podzemné parkovisko umožnili zmenu funkcie budovy.  Architekti však neostali iba pri konvenčných stavebných riešeniach, zavrhli a realizovali v stredoeurópskom kontexte ojedinelú exteriérovú vertikálnu záhradu. Toto riešenie výrazne prispelo k zlepšenej ekologickej bilancii budovy a efektívnemu vodnému hospodárstvu.

podklady: FAAB Architektura