Františkova huta pri Podbieli

Budova huty nie je len strohou technickou stavbou 19. storočia, ale je aj v rámci medzinárodného kontextu nezvykle prepracovaná. V súčastnosti táto nie príliš známa pamiatka má potenciál stať sa jedným z najvýznamnejších turistických cieľov na hornej Orave. Františkova Huta je dokumentom svojej doby. Skrýva v sebe príbeh o priemyselnom rozvoji regiónu. Terajší vlastník obec Podbiel sa pre nedostatok financií snaží pamiatku len udržiavať v pôvodnom stave. Akým spôsobom má byť táto technická pamiatka prezentovaná? Dá sa nájsť zmysluplná a zároveň zaujímavá náplň, ktorá by mala potenciál priťiahnuť návštevníkov?

Pozrite si 360 stupňovú panorámu súčasného stavu z vnútra objektu.

Ruina továrenskej haly železiarne je z roku 1836. Nachádza sa na Orave v katastrálnom území obce Nižná, v doline Studeného potoka, 2 km po ceste do Zuberca. Budova je vo vlastníctve obce Podbiel, ktorá ju získala darovacou zmluvou od občianskeho združenia Strom života. Zachovaná je klasicistická fasáda, obvodové múry, vysoká pec, prívodný a odpadový kanál, hámor, dúchadlová komora a halda železnej rudy.

Povolenie na výstavbu huty vydal banský súd v roku 1819 po otvorení troch baní na železnú rudu v Podbieli. Výstavba pod dozorom britského staviteľa Newbuilda začala v roku 1836. Budova nebola nikdy dostavaná. V prevádzke do roku 1864 ostal len vedľajší objekt hámra z dôvodu  nízkej kvality produkovaného železa, ktoré bolo príliš krehké. 

Víziu obnovy a možného využitia huty spracovali architektky Eva Babuliaková a Anna Kokošková v rámci svojej diplomovej práce na Fakulte Architektúry STU v Bratislave. Ich cieľom bolo vyzdvihnúť okrem samotnej architektúry aj  urbanisticko - krajinárske hodnoty. Chceli odprezentovať hodnoty tejto pamiatky širokej verejnosti a zabrániť jej chátraniu. Diplomovú prácu predstavujeme v nasledujúcej časti:

Po rekonštrukcii má objekt huty slúžiť ako múzeum, s alternatívnymi využitiami ako výstavná sieň, prednášková hala, či sála pre spoločenské podujatia.

Stavba Františkovej huty vytvára spolu s prostredím urbanisticko-krajinárske hodnoty, samotná huta vyniká architektonickou hodnotou, ako historická priemyselná stavba má dokumentačnú hodnotu a hodnotu veku.

Obnova Františkovej huty je riešená doplnením chýbajúceho muriva tehlovým murivom farebne odlíšeným od originálneho, aby sa nezasiahlo do autenticity diela. aby sa zabránilo chátraniu pamiatky, navrhujeme prestrešenie. Stavba nikdy nebola dokončená a nezachovala sa ani projektová dokumentácia. Preto má strecha formu novotvaru. Využíva novodobé materiálové a konštrukčné riešenie, čím sa úplne odlišuje od pôvodnej architektúry. tvar konštrukcie ale približne zodpovedá predpokladanému tvaru pôvodne navrhovanej konštrukcie. Mostík ponad dúchadlovú komoru, ktorý mal slúžiť na dopravu železnej rudy v je tomto prípade lávka pre peších sprístupňujúca vysokú pec pre návštevníkov huty.

Objekt hámra sa dochoval len v pôdorysnej stope. Na tejto navrhujeme vystavať novostavby. Hmotovo-priestorové riešenie je nové, lebo z hámra sa nezachovala dokumentácia, ktorá by naznačovala niečo o jeho architektúre. Kompozícia však nadväzuje na komponovanie Františkovej huty. Materiál muriva je totožný s materiálom ktorý je použitý na doplnenie muriva huty. Strešná krytina vychádza z predpokladu, že na pokrytie sa v dobe vzniku pôvodnej budovy požil tradičný drevený šindeľ, alternatívny materiál je pozinkovaný plech. V pôdorysnej stope sa v blízkosti huty a hámra zachoval ešte jeden objekt. Jeho funkcia ani hmotovo-priestorové či architektonické riešenie nie je známe. Navrhovaná obnova spočíva v náznakovej rekonštrukcii. Táto má byť vystavaná ako jednoduchá oceľová konštrukcia. Súčasťou návrhu je aj obnovenie kanála, ktorý slúžil na pohon kolies, ktoré uvádzali do pohybu dúchadlové mechy. Pričom k budove huty navrhujeme umiestniť model kolesa.

Prestrešenie Františkovej huty je navrhované ako novotvar. Materiálové prevedenie: sklo a oceľ. Strechu tvorí sústava väzníkov, ktoré sú opreté o oceľovú pomúrnicu, ktorá je osadená na doplnené korunné murivo (tehla farebne odlíšená od pôvodného muriva). samotné väzníky sa skladajú z oceľových profilov, a oceľových lán. Odvetranie strechy je zabezpečené škárami. Odvodnenie je umožnené vyspádovaním strechy a jej presahom cez obvodový plášť, bez použitia pododkvapového žľabu.

Hlavným cieľom návrhu bolo obnoviť Františkovu hutu, zabrániť jej deštrukcii, odprezentovať jej hodnoty širokej verejnosti, poskytnúť optimálne vybavenie komplexu službami pre návštevníkov. Projekt zabezpečuje zázemie potrebné pre komfort a vyžitie návštevníkov a vybavenie pre kultúrne podujatia. Projekt rieši prezentáciu Františkovej huty s možnosťami expozícií, kultúrnych a spoločenských podujatí, pričom poskytuje zázemie pre návštevníka, ktorého súčasťou je hygiena a gastronomické zariadenie v budove na mieste bývalého hámra. V areáli je navrhnutý amfiteáter s kapacitou 400 návštevníkov a detské ihrisko.

Návrh Rekonštrukcie a adaptácie Františkovej huty pre účely komunikačného centra vplýva priaznivo na životnosť a využitie priemyselnej pamiatky, na využitie a zatraktívnenie rekreačných plôch v obci a na rozvoj cestovného ruchu v obci. Jeho realizácia nenaruší životné prostredie a neohrozí jeho rovnováhu. Takisto neohrozí hodnoty historickej architektúry.

Za podklady ďakujeme: Ing. arch. Eve Babuliakovej (za slobodna Kravcovej) a Ing. arch. Anne Kokoškovej, autorkám diplomovej práce.

V ďaľších dieloch venovaných technickým pamiatkam budeme spolupracovať s portálom Čierne diery, ktorý sa tejto problematike venuje dlhodobejšie.