Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Nesvačilka (ČR)

Obyvatelia malej juhomoravskej obce Nesvačilka viac ako storočie túžili po kaplnke ako mieste duchovného zastavenia a priestore pre spoločné stretnutia. Farár René Strouhal spolu s farníkmi nezdieľal len túto túžbu, ale aj víziu: vytvoriť stavbu, ktorá by zapadla do okolitej krajiny a nadviazala na kultúrne dedičstvo tohto miesta. “Tehdy jsem ještě netušil, že se tímto rozhodnutím vydáváme na cestu dlouhou dvanáct let,” hovorí architekt Jan Říčný.

Mierne zvlnená krajina južnej Moravy si dodnes zachovala svoj charakteristický obraz s nekonečnými lánmi polí. Nesvačilka s tristo stálymi obyvateľmi sa od svojho vzniku v období baroka príliš nerozšírila. Voľné priestranstvo na vrcholku nad obcou vďaka tomu zostalo nezastavané. Bod, ku ktorému graduje zástavba a je zároveň viditeľný zo širšieho okolia, vytvoril ideálne východisko pre využitie barokových princípov kultivácie krajiny. Územia, kde široko-ďaleko nevidno lesy ani skaly, iba hlinu a polia. Použitie prírodných, no v tejto oblasti nedostatkových materiálov, ako sú kameň a drevo, pôsobí symbolicky. Podľa slov Jana Říčného reprezentuje snahu priniesť vieru do “vyprahnutej krajiny”. Projekt vychádza z archetypu klasickej rotundy, ktorá na vrcholku medzi poliami pôsobí ako výrazný orientačný bod.

“Místní si vybrali jako patronku Pannu Marii Bolestnou, symbol utrpení, které prožívala. Její příběh a emoce se zrcadlí v prostoru. Na místním prachu a hlíně, jež tvoří podlahu, stavíme chrám. Spodní část, rulové kameny, představují nás, neposlušné, tvrdohlavé a těžko tvárné lidstvo. Sedmero Mariiných bolestí - trámů pak směřuje z těchto kamenů vzhůru k nebi a propojuje nás s Bohem. Z nebe se pak na nás snáší závoj Mariiných slz, pláč nad námi. Jemná dřevěná konstrukce, protkaná drobnými okny, umožňuje, aby sluneční paprsky vždy pronikly do nitra kaple. Stavbu obklopuje prstenec křížové cesty doplněný jabloněmi, které tvoří také alej vedoucí ke kapli a sad za ní navazující na záhumenní,” približuje autor východiská projektu.

Stavba prepája tradície so súčasnosťou. Konštrukčné riešenie čerpá inšpiráciu zo stredovekých stavebných princípov, ktoré vstupujú do dialógu s modernými technológiami. Podlahu tvorí zhutnená brúsená hlina, steny sokla sú z lomového kameňa. Realizáciu nosnej lamelovej konštrukcie z tisícov drevených prvkov, tradične spájaných čapmi a klinmi, umožnilo realizovať presné obrábanie prvkov prostredníctvom CNC frézy. Ručne tesané trámy dlhé pätnásť metrov voľne pretínajú priestor a podopierajú strechu, ktorú korunuje oceľová vežička. Pri vstupe návštevníkov vítajú päť metrov vysoké vráta, za ktorými sa otvára dynamický priestor. Perspektíva trámov, spolu s okolitou lamelovou konštrukciou, usmerňuje pohľady smerom nahor. 

“Kaple není ukotvena v čase - netušíte, kdy byla postavena. Vnímáte její výraz, hru světla, akustiku i vůni. Materiály jsou přirozené, haptické, plné řemeslného doteku, snaží se Vás odvést mimo každodenní všednost. Důležitou roli při volbě materiálů hraje i jejich schopnost krásně stárnout - aby čas jejich povrchům neubíral, ale naopak přidával na kvalitě,” vysvetľuje svoj zámer architekt.

Stavba bola z veľkej časti realizovaná svojpomocne. Miestni obyvatelia a farár René Strouhal do nej vložili množstvo energie, času aj zdrojov. Stavba od tohto roku slúži veriacim. Stále je však možné prispieť na zhotovenie organu, ktorý by naplnil priestor hudbou. “Kompletné financování z darů prodloužilo dobu výstavby. Tento čas mi ale umožnil nejen kriticky přehodnocovat vlastní návrh, ale také důkladně promyslet technické i významové stránky projektu a realizovat ho s pečlivostí. Úzké propojení se staviteli a důraz na specifické detaily vedly k tomu, že jsem zpracovával nejen prováděcí, ale i výrobní dokumentaci, řešil výrobní postupy a optimalizoval proces v závislosti na finančních a technických možnostech,” uzatvára Jan Říčný.

Video približujúce realizáciu povrchov zo zhutnenej a brúsenej hliny:

Materiály: 

• Smrekovec, jedľa, smrek, dub, jaseň, breza - nosná CNC konštrukcia, fasáda, vráta, nábytok
• Zhutnená a brúsená hlina - podlaha a oltár
• Lomový kameň - spodná nosná stavba
• Oceľ - veža, konštrukcia chóru, nábytok podľa autorského návrhu
• Meď - vráta
• EPDM - strecha

Autor: RCNKSK
Podklady: Linka
Fotografie: Ondřej Bouška