Pamätný dom "Zwingerhaus"

Návrh sa venuje oživeniu zabudnutej budovy, ktorá sa spája s dôležitou historickou skutočnosťou mesta Bratislavy. Dom je, ako jeden z posledných, vstavaný do priestoru medzihradia - "cvingru" - čo sa dá čítať na jeho západnej fasáde, a preto prináleží tomuto domu patričná úcta. Najideálnejšie využitie tohoto objektu počíta s umiestnením prevádzky kultúrnej inštitúcie, ktorá by poukazovala na ducha nielen tohoto domu ale aj celého historického centra niekdajšieho stredovekého Prešporku. Tichú a intímnu atmosféru interiéru umocňujú obnažené časti torza domu, ktoré dokumentujú jeho dlhovekosť a stabilitu starej bratislavskej pevnosti.
Cieľom návrhu je upútať zaujímavou rekonštrukciou dvoch odlišných fasád, vtiahnuť návštevníka dovnútra a posilnuť jej ducha formou kultúrych udalostí a trvalej expozície stredovekej fortifikácie.

Dvojposchodový nájomný dom dobudovaný v 70-tych rokoch 18. storočia medzi múry mestského opevnenia má obdĺžnikový pôdorys, s dvomi vstupmi situovanými na oboch koncoch objektu. Je situovaný na vyššej terase tvoriacej svažité plató pred južnou fasádou kostola Sv. Martina.
I keď členenie fasády domu nesie prvky architektúry baroka poslednej tretiny 18. storočia, prieskum dokázal, že dom je postavený vo vnútornom priestore mestských hradieb zo začiatku 14. storočia, pričom východný múr domu je bývalý hradobný múr a západný nižší parkánový. Rozpätie traktu udala šírka mestského opevnenia. Okenné i dverné otvory vonkajších múrov boli vybúrané v opevňovacom mestskom múre a vonkajšom parkánovom. Bola prevedená dostavba parkánového múru do výšky podstrešnej rímsy a vnútorné členenie priestorov. V 19. storočí k západnému múru boli pristavané ďalšie domy, kvôli ktorým boli zamurované okenné otvory.
Dom pôvodne slúžil pravdepodobne len ako dve bytové jednotky so štyrmi obytnými miestnosťami radenými za sebou. Druhé schodište ako i vstup situovaný na severnej strane domu malo len podružný hospodársky charakter. Na rozdiel od susedného domu, boli byty projektované oveľa priestrannejšie s rozvinutím i pridružených priestorov.
Baroková úprava prestavby mestského opevnenia bola prevedená po roku 1775, kedy po regulácii mesta podľa Fr. A. Hillebrandta sa začalo s asanáciou a prestavbou hradieb. Bolo prevedené kompozičné dotvorenie juhozápadnej fronty Rudnayovho námestia, úpravou dvoch svažujúcich sa terás a výtvarne súhlasne pojaté stvárnenie priečelí oboch obytných domov. Obidva domy sú dokladom bytovej kultúry z konca 18. storočia a tiež výtvarného zvládnutia náročného riešenia priestranstva námestia dotvárajúceho pohľady na gotickú architektúru Dómu Sv. Martina.

Priečelie dvojposchodového dome je orientované do Rudnayovho námestia. Je dvojposchodové, sedemosové, v nepravidelnom rytme rozloženými okennými osami. Vstup do domu je situovaný v druhej osi. Kamenný portál s pásovou profiláciou a hladkou pätkou má rovné nadpražie v rohoch so zaoblením. V supraporte s rokajom. Portál uzatvárajú dvojkrídlové dvere skladané z drevených koso uložených širokých líšt, pochádzajú z úprav v polovici 20. storočia.
Okná prízemia, ktoré v hornej (severnej) časti zachádzajú do terénu, nemajú jednotné riešenie. Prvá os má hladkú kamennú šambránu so segmentovým uzáverom s podokennou esovkovou rímsou. Na okne je v 20. storočí osadená železná mreža s vodorovne radenými kruhmi medzi zvislými prútmi. Tretiu až šiestu okennú os tvoria malé pivničné okná s rovným nadpražím, bez šambrány. Okná sú opatrené jednoduchou mrežou z páskovej ocele. Opticky prízemie uzatvára hladká plocha cementovej omietky tvoriaci vysoký sokel pre jednotné barokové riešenie plochy fasády 1. a 2. poschodia.
Kompozícia stvárnenia fasády 1. a 2. poschodia strieda rytmus okenných otvorov s rámovaním medziokenných plôch. Okná 1. poschodia sú rámované hladkou štukovou šambránou. Nad oknami je rovná horizontálne profilovaná rímsa dosadajúca na štukovú hladkú podperu s plastickými kruhmi v rohoch. Okná 2. poschodia majú pásovú šambránu a podokennú profilovanú rímsu. Medziokenné nerovnomerne široké plochy sú stvárnené vertiláklnymi obdĺžnikovými rámami. V treťom, najširšom medziokennom poli je v úrovni okien 1. poschodia nika pre svätého. Má plastické rámovanie pozostávajúce z dolnej rímsy, na ktorej sú pilastre ukončené volutovými konzolkami podporujúce segmentovú, plasticky vystupujúcu striešku. V strede striešky je rokaj a rastlinná girlanda, splyvajúca po oboch stranách niky. Fasáda je ukončená podstrešnou, mierne vystupujúcou rímsou, nesenou dvojicou konzol, umiestnených v líci vonkajšieho okraja okenných šambrán a dosadajúcich na náznak nadokennej priebežnej rímsy. Konzoly majú žliabkovaný driek nábehu. Dvojicu dopĺňa tretia krychlová bez nábehu osadená v strede. Na severnej strane priečelie domu nadväzuje na múr mestského opevnenia. V múre je v prízemí situovaný druhý vstup do domu. Vo výške 1. poschodia sú zachované kamenné konzoly obrannej ochodze.
Západná fasáda nebola výtvarne doriešená. Má nepravidelne umiestnené okenné otvory bez šambrán. Múr nemá omietku, v dolnej časti je viditeľné kamenné murivo vyspravované tehlami., horná časť (2. poschodie) má tehlové murivo. V druhom poschodí je zamurované okno s kamennou pásovou šambránou a podokennou esovkovou rímsou.

Navrhovaná obnova prináša do pamiatkového objektu funkciu občianskej vybavenosti, ktorá v miestach Rudnayovho námestia absentuje. Nakoľko ide o objekt, v minulosti vstavaný do medzihradobného priestoru - cvingru, ide o výnimočnú historickú a architektonickú hodnotu. Fortifikácia bola vždy dôležitou súčasťou života tohto mesta a preto je jeden z posledných pozostatkov hradobnej substancie ideálnym miestom pre zriadenie muzeálnej inštitúcie prezentujúcej históriu prešporských ale aj iných opevnení. 

V súčasnosti uzavretý objekt dostane staronový vstup zo západnej strany, umožňujúci prístup pre verejnosť do pivničných priestorov, ktoré sú navrhnuté pre maloobchodnú prevádzku súvisiacu so samotnými hlavnými priestormi domu. Tie sú prepojené so suterénom pôvodným obnoveným schodiskom. Hlavný vstup do objektu je navrhnutý na pôvodnom mieste, od ktorého sa prechádza pôvodne bytovou chodbou do samotných výstavných priestorov. Nachádza sa tu aj hygienické jadro a prevádzka drobného občerstvenia s obslužnými priestormi. Malý nezastavaný priestor, oddeľujúci predmetný objekt od svätomartinského dómu, je podľa návrhu určený pre exterérové výstavy alebo pre potreby prevádzky ako letná terasa.
Vyššie podlažia sú prístupné obnoveným pôvodným schodiskom. Na 2NP sú navrhované ďalšie expozičné priestory, ktoré sa zväčša nachádzajú na tzv. vloženom interiéri - ide o celkovú ideu "vloženia sa" do interiéru pamiatky pomocou subtílnych až priehľadných materiálov, ktoré vyjadrujú pokoru a rešpekt voči historickej substancii. Tá by mala byť vhodnými svetelnými a architektonickými prvkami zvýrazená a prezentovaná ako samotný predmet výstavy. V priestoroch 2NP ide najmä o novonavrhovaný priehľadnú podlahu, vytvárajúcu akúsi galériu s prízemím.
Na 3NP sa už nachádzajú priestory pre zhromaždenia poloverejného charakteru, určené pre konferencie, semináre a besedy. Taktiež tu má celý objekt administratívne zázemie a z neho prístup do podkrovia, ktoré by mohlo byť využívané ako depozitár vystavovaných a iných predmetov.

Myšlienka vloženého interiéru umocňuje princíp prezentácie pôvodných konštrukcií hradobných múrov obnovovaného objektu a spolu s rekonštruovanými konštrukciami neskorších období dokladuje vrstvenie jednotlivých stavebných etáp objektu.

Z architektonického hľadiska ide o dvojaký prístup pamiatkovej obnovy. Zo strany Rudnayovho námestia  počíta návrh s exaktnou rekonštrukciou barokovej východnej fasády, ktorá ako jediná v tomto verejnom priestore nebola nikdy obnovovaná a svojim vzhľadom a polohou narúša celistvý dojem z historického prostredia. Fasáda západná, ktorá menila svoj vzhľad po celé stáročia vplyvom úprav okolia, nevykazuje výnimočnú architektonickú hodnotu a preto prístup k jej obnove sleduje jej hlbší význam ako stavebnej substancie. Nakoľko ide o parkánový múr fortifikačného systému západných hradieb Prešporka, navrhuje sa odstránenie vonkajších omietok do úrovne 1NP, čím sa nadviaže na už použitý princíp riešenia fasády susedného objektu. Parkánový múr tak dostane celistvejší a jasnejší vzhľad začínajúc od pôvodnej Vidrickej brány až po svätomartinský dóm. Vrchné podlažia tejto fasády ostanú sčasti presvetlené pôvodnými otvormi. V miestach, kde si to funkcia vnútorných priestorov nevyžaduje, ostanú viaceré pôvodné otvory naďalej zamurované.