Vodný, tzv. Štampelovský mlyn na Hornej ul. č. 4 v Modre

Obnova objektu bývalého mlyna na Hornej ulici v PZ Modra začala ako viacetapový proces, riešený v spolupráci s vysokou školou, investorom a KPÚ Bratislava, s finančnou podporou MKSR v Programe 1. Obnovme si svoj dom a Podprograme 1.1. Obnova kultúrnych pamiatok.

1. etapa sa začala v roku 2019, kedy sa zahájila príprava komplexnej obnovy objektu bývalého mlyna v Pamiatkovej zóne (ďalej PZ) Modra v spolupráci s Katedrou architektúry SvF STU. Vypracovávali sa  študentské  práce, ktoré sa stali podkladom pre vypísanie zadania na vyhotovenie definitívnej architektonickej štúdie celého areálu bývalého mlyna v roku 2020.

2. etapa sa začala v roku 2021 vypracovaním doplňujúcej architektonickej štúdie tých častí objektu mlyna s maštaľou a priľahlého územia, ktoré neboli prístupné v 1.etape. Spracovávala sa v súčinnosti s ostatnými druhmi pamiatkových výskumov a posúdení. Boli vyhotovené architektonicko-historický výskum, archívny výskum, archeologický prieskum,  stavebno-technické posúdenie a statické posúdenie. Na základe archeologického výskumu boli odhalené fragmenty mlynských technológií jednotlivých vývojových etáp mlyna. Samostatne bol vypracovaný spôsob prezentácie mlynskej technológie z druhej vývojovej etapy, ktorá je navrhnutá na realizáciu.

3. etapa sa začala vypracovaním projektu Dokumentácia pre územné rozhodnutie v roku 2022, ktorý zohľadnil výsledky predošlých dvoch etáp a  bola spracovávaná v súvislosti s predkladanou architektonickou štúdiou interiéru strojovne a dvora s návrhom prezentácie náhonu. Predkladaná štúdia interiéru vybraných častí mlyna sa rieši ako pilotný projekt Katedry UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva.

4. etapa sa bude riešiť následne, so zohľadnením predošlých etáp ako realizačný projekt.

Pre upresnenie návrhu strojovne a dvora bola preto v predstihu vypracovaná  štúdia, ktorá sa zamerala najmä na riešenie  tých častí objektu, ktoré charakterizovali podobu mlyna z konca 19. a začiatku 20.storočia (jeho industriálnej etapy). Napriek tomu, že sa našli pozostatky murív náhonu aj z renesančnej etapy, z tohto obdobia sa prezentovala iba fasáda renesančnej mlynice, uplatňujúca sa v interiéri neskôr pristavanej strojovne. Pri návrhu sa vychádzalo z výsledkov architektonicko-historického, archeologického a technologického výskumu, ktorý interpretoval polohu náhonu, šácht, prepadov a  stavidla v exteriéri dvora a návodný kanál, fasádu mlynice zo 16. storočia a pozostatky mlynskej technológie súvisiace s Francisovou turbínou v interiéri.

Riešenie interiérov objektu strojovne ako aj jeho fasád vychádza z výsledkov architektonicko-historického výskumu z roku 2021, v rámci ktorého bol definovaný spôsob obnovy fasád mlynice a  strojovne . Objekt bývalej maštale bol navrhnutý na asanáciu za podmienky, že jeho náhrada bude v exteriéri realizovaná formou kópie. Samostatne bola navrhnutá prezentácia mlynskej technológie tak v polohe strojovne ako aj na dvore, v mieste zisteného náhonu, šachty a jalového prepadu. Prezentácia návodnej steny mlynice sa stala ústredným motívom v navrhovaných interiéroch bývalej strojovne.

Za špecifický problém je možné považovať prezentáciu fragmentu vodného náhonu so stavidlom, ktorý sa stal súčasťou dvora a umocňuje charakter mlynského dvora z konca 19. storočia. Žľab náhonu bol v tejto časti vybudovaný z lomových kameňov a z vnútornej strany opatrený cementovým poterom. Bol mierne vyspádovaný. Spád sa prudko zvažoval v koncovej časti do jalového prepadu, ktorý bol  opatrený kovovým stavidlom  (zo stavidla sa zachovala spodná kovová časť I profilu, v ktorom sa stavidlo pohybovalo). Paralelne s jalovým prepadom sa zachovala aj v tehle dobudovaná šachta s otvorom pre prívod vody do Francisovej špirálovej turbíny v interiéri strojovne, z exteriérovej strany doplnená česlami. Na základe týchto zistení bolo možné upresniť prezentáciu mlynskej technológie z druhej vývojovej etapy a vkomponovať ju do návrhu riešenia celého dvora .  

Dispozično-priestorový koncept plochy dvora je priamo napojený na vstup do nadstavanej strojovne, kde je navrhnutá funkcia kaviarne. Vzhľadom na to, že sa dvor nachádza vo svahu, ktorý vznikol v dôsledku navážok a je možné, že je pozostatkom spádu po náhone, bolo potrebné pre plnohodnotné využitie plochu dvora upraviť. Boli navrhnuté dve terénne úrovne  . Nižšia   v úrovni vstupu do kópie maštale  kaviarne  a vyššia   v úrovni terasy v zadnej časti parcely  vytvorenej kvôli vstupu do podkrovia v kópii maštale.  Dolná úroveň je riešená ako kombinácia prezentácie  častí náhonu s mrežou a lávkou a   letným sedením. Do kaviarne je prístup zabezpečený kovovou lávkou. Celá plocha dvora je spevnená mlatovým povrchom.

Prezentácia mlynskej technológie - pozostáva z naznačenia priebehu bokov náhonu v pôdoryse  a v reze  na čelnej stene novej terasy. Tam kde sa prezentácia múrikov náhonu prejaví v priestore, tam sa pôvodný povrch múrikov doplní o cementový poter. Mladšia šachta ostane prezentovaná v pôvodnom tehlovom murive ako sekundárny zásah. V kovovej platni je naznačený aj fragment stavidla.  Šachta aj jalový prepad sú z bezpečnostných dôvodov doplnené o kovové rošty vyskladané zo segmentov , ktoré sú položené na kovových tŕňoch na murivá náhonu. Sú riešene v rovnakom dizajne ako rošt so schodiskom, vedúcim do kaviarne.

Ďalšími prvkami pôvodnej technológie je návodný kanál, ktorý je sprístupnený kovovým schodiskom zo strojovne a doplnený pochôdznym roštom. Z dna kanála sa po odstránení kalu počíta s prezentáciou savky, ktorá spolu s ostatnými prvkami je nasvetlená ako exponát, viditeľný cez sklený poklop strojovne. 

Interiér bývalej strojovne je využitý ako vinotéka a nadstavba ako kaviareň, s priamym napojením na dvor s prezentovaným náhonom, cez ktorý je kovovou lávkou umožnený kontakt s dvorom. Súčasťou interiéru vinotéky aj kaviarne je prezentovaná renesančná návodná stena mlyna, nasvetlená ako exponát. Priestor strojovne bol doplnený aj o exponát Francisovej turbíny, ktorá spolu s inými interiérovými prvkami podporila industriálny charakter objektu.

Portfólio: