Prípravná dokumentácia ku komplexnej obnove objektu NKP bývalého vodného mlyna v Pamiatkovej zóne Modra – 2. etapa

Architektonická štúdia priamo nadväzuje na vypracovanú štúdiu 1.etapy, upresňuje iba riešenia súvisiace s dvorom a maštaľou. Pôvodne navrhnutá funkcia a architektonické riešenie hlavného objektu mlyna ostávajú nezmenené.

Objekt bývalého mlyna a jeho technických zariadení je navrhnutý na prezentáciu poslednej etapy funkcie mlyna, prezentujúcej industriálny charakter objektu. Výstavba maštale súvisí až so zánikom technickej prevádzky, nakoľko by bola s ňou v konflikte a s touto etapou môže súvisieť aj výstavba maštale, ktorá je tak ako aj prívodné kanály mlynského náhonu založená na navážke, ktorá pôvodnú niveletu terénu zvýšila o cca jedno funkčné podlažie. Strojovňa je v 1.N.P. navrhnutá na prezentáciu
zachovaných častí mlynských zariadení s možnosťou doplnenia o analogické zariadenia. V exteriéri aj interiéri ja navrhnutá obnova do pôvodného stavu. Nad strojovňou je navrhnutá nadstavba, tvarom rešpektujúca tradičný typ zástavby. Jej stvárnenie súvisí s prezentáciou pozostatkov mlynských zariadení vo dvore. Prívodné kanály s turbínovou šachtou sú navrhnuté na prezentáciu v súvislosti s obnovou celého dvora. Dná prívodných žľabov sú rekonštruované, múriky žľabov sú nadmurované takým spôsobom, aby bol ich priebeh jasne v ploche dvora čitateľný a zároveň aby bolo zrejmé, že sú prezentované iba torzá ich spodných častí. Preto sa nepravidelný povrch korún náznakov pôvodne vyšších murív líši od hladkých zrekonštruovaných častí dna kanálov, v ktorých môžu byť prezentované náznaky česiel a stavidla. Kvôli bezpečnosti je turbínová šachta navrhnutá na prekrytie. Kvôli bezbariérovému prístupu z kaviarne na dvor ja navrhnutá lávka. Všetky novotvary sú navrhnuté ako reverzibilné, kovové.

Pôvodne významná poloha objektu mlyna ako solitéru v areáli pred vstupom do opevneného mesta je v súčasnosti nečitateľná – objekt sa nachádza v novodobej urbanistickej situácii, zastavanej okolitou zástavbou. Skutočnosť, že sa ocitol ako súčasť kompaktnej mestskej zástavby výrazne limituje možnosti prezentácie jeho pôvodného výrazu ako solitéru. Mlynská technológia, ktorá vytvárala charakteristické znaky tohto typu objektu sa v 2.etape nachádzala na južnej strane – v objekte strojovne, prekrytej pultovou strechou a vodnej šachte s ešte existujúcim vodným náhonom. Dvojpodlažný objekt mlyna bol ukončený vysokou pultovou strechou, na dvore sa nachádzala maštaľ, podobne ako objekt mlyna ukončená pultovou strechou. Do jej podkrovia na východnej strane viedlo z priestoru náhonu (predpokladáme že z hospodárskeho dvora) rebríkové drevené schodisko. Jediným odlišným tvarom bola sedlová strecha jednopodlažnej západnej prístavby. Fasády boli hladké, členené iba okennými otvormi s lizénami a soklami, strechy boli nečlenené, bez okenných otvorov a vikierov.

Preto aj návrh nových prvkov rešpektuje charakteristickú skladbu hmôt:

• replika bývalej maštale je navrhnutá v rovnakom tvare ako pôvodný objekt s tým, že zohľadňuje bezbariérové napojenie podláh na objekt mlynice, výška pultu krovu je navrhnutá tak, aby v interiéri krovu mlynice mohol byť prezentovaný presvetľovací otvor vo východnej stene štítu mlynice v priestore č. 3.02
• dvor na parcele č.391 a západnej časti parcely 392 je vyrovnaný do jednej nivelety a je vymedzený murovaným oplotením do výšky cca 2 m. východná časť parcely č.392 ostáva vo svojej pôvodnej nivelete navážky
• prezentácia fragmentov náhonu vo dvore je riešená ako analytická sonda v zjednotenej nivelete dvora, doplnená lávkou, zabezpečujúcou prepojenie prevádzok exteriéru a interiéru na úrovni 2.N.P
• nadstavba strojovne pripomína plytkým pultom pôvodnú situáciu zo začiatku 20.storočia
• omietka nadstavby existujúceho muriva strojovne je od pôvodnej odlíšená iba mierne, hrubšou štruktúrou
• novotvary vstupov do strojovne (na západnej fasáde, na 1.N.P. do vinárne, na východnej fasáde, na 2.N.P. do kaviarne) sú riešené ako sklené neutrálne plochy, doplnené drevenými/kovovými dvernicami s rustikálnou úpravou.

Po odkúpení západnej časti parcely č. 392 bolo možné navrhnúť zväčšený dvor tak, aby sa v rámci neho dali vykonávať aktivity súvisiace s funkciou objektu aj v exteriéri. Plocha dvora pred maštaľou v súvislosti s prezentáciou fragmentu mlynského náhonu je využitá na exteriérové sedenie kaviarne, umiestenej v nadstavbe nad strojovňou.

Archeologickým výskumom a stavebno-technickým posúdením murív objektu mlyna a nových zistených konštrukcií mlynského zariadenia na parcele sa zistili nové skutočnosti, ktoré sa premietli do aktualizovaného návrhu riešenia dvora a maštale. Archeologickým výskumom boli zistené fragmenty prívodných žľabov, vedúcich do vodnej šachty a jalového prepadu. Zachovali sa pomerne nenarušené dná žľabov a spodné časti múrikov. Bolo možné presne identifikovať polohu prahu, česiel a stavidla. Pôvodná výška múrikov prívodných žľabov bola o cca 1,3 m vyššia. Jalový žľab bol v koncovej časti domurovaný mladšou tehlovou konštrukciou, ktorá už s funkciou náhonu nesúvisela. Bola zistená aj pôvodná niveleta dvora, ktorá ešte súvisela s funkciou náhonu.

Zistená situácia nadväzuje na navrhovanú niveletu dostavenej kaviarne nad strojovňou. V návrhu sa počítalo, že v letných mesiacoch sa bude využívať dvor pre vonkajšie sedenie hostí. Poloha zistených konštrukcií mlynského náhonu je zhodná s miestom navrhovaného východu kaviarne do dvora, preto bol prístup z kaviarne na dvor vyriešený reverzibilnou kovovou lávkou. Samotné konštrukcie náhonu sú navrhnuté na čiastočnú rekonštrukciu. Dno oboch žľabov by sa zrekonštruovalo do pôvodnej podoby, koruny múrikov by sa nadmurovali cca tak, aby ich nepravidelná koruna naznačovala, že sa jedná o upravené torzá múrikov, ktoré boli pôvodne vyššie. Odprezentovala by sa aj poloha stavidla vložením kovového I profilu na pôvodné miesto. Vodná šachta by sa prekryla a novšia zámurovka v jalovom kanáli by sa odstránila.

Prezentácia technických zariadení v mlynici by sa mohla obmedziť iba na prezentáciu vybraných zariadení mlyna v kombinácii s informačným systémom, prípadne osadením analogických zariadení, podľa uváženia investora. V architektonickej štúdii sa v 1. etape počítalo s osadením francisovej špirálovej turbíny na pôvodné miesto. Tiež sa počítalo s obnovením otvoru do odpadového kanála. Prezentácia odpadového kanála oproti architektonickej štúdii v 1. etape sa líši iba v upresnení niveliet dna kanála po odstránení kalu. Do kanála vedie rebríkové kovové schodisko z pôvodného otvoru v podlahe strojovne, ktorý bude uzavretý otváracím kovovým krytom.

Funkčná náplň objektu , navrhnutého ako replika pôvodnej maštale v exteriéri, sa oproti návrhu AŠ v 1. etape nemení. Mení sa iba rozsah 1. N.P. Toto podlažie v 1. etape architektonickej štúdie pôvodne počítalo po zbúraní objektu maštale s využitím celého priestoru medzi severným štítovým múrom maštale a severným múrom prívodného kanála. Archeologický výskum však zistil existenciu staršieho muriva severovýchodnej časti dvora, preto sa rozsah 1. N.P. prispôsobil pôdorysnému rozsahu repliky, ktorý je zhodný so súčasným. Po zbúraní mladších (tehlových) murív sa počíta so zachovaním pôvodného kamenného muriva zo staršej etapy. Toto murivo sa zistilo v severnej stene a jeho existencia sa predpokladá aj v stene východnej.

Fasády repliky sú presnou napodobeninou súčasného stavu, s minimálne upravenými rozmermi, vyhovujúcimi súčasným funkčným parametrom. Na základe odporúčaní stavebno-technického prieskumu je navrhnuté omietnuť steny novostavby repliky po celom obvode. Dnešný severný neomietaný múr vykazuje v dôsledku absencie omietky vysokú mieru zavlhnutia. Funkcia kópie maštale ostáva nezmenená, je navrhnutá ako zázemie pre kultúrnospoločenské a doplnkové ubytovacie využitie hlavného objektu mlyna.