Dekarbonizácia individuálneho vykurovania domácností – Green Deal evolučne a nie revolučne

I. Širší kontext 

Európska komisia (EK) po prijatí Green Dealu v roku 2020 plánovala realizovať dekarbonizáciu sektoru vykurovania v jednotlivých členských štátoch najneskôr do roku 2040 a to prostredníctvom troch hlavných legislatívnych nástrojov:

1. novej smernice (EÚ) o energetickej hospodárnosti budov (EPBD);
2. zavedením ETS2;
3. pôvodného návrhu nariadenia o ekodizajne (pôvodne uvažovaný zákaz predaja samostatných plynových kondenzačných kotlov na území EÚ od 1.9.2029).

ETS2 malo v dlhodobom horizonte eliminovať nespornú cenovú efektivitu využívania fosílnych palív voči elektrickým alternatívam – v prípade benzínu a nafty voči elektromobilite a v prípade plynových kondenzačných kotlov (PKK) voči tepelným čerpadlám (TČ) – e.g. plynové kondenzačné kotly sú v rodinných domoch na celkových nákladoch za 15 rokov o cca 30% lacnejšie ako TČ. EPBD mala zakázať inštalácie plynových kondenzačných kotlov do nových obytných budov po roku 2030 a rôznymi ustanoveniami docieliť postupné nahradenie plynových kondenzačných kotlov tepelnými čerpadlami, ideálne už do roku 2040. Najradikálnejší návrh z tejto trojice - pôvodný návrh nariadenia o ekodizajne (ekvivalent zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035) mal docieliť po roku 2030 nemožnosť výmen dosluhujúcich plynových kotlov za nové kondenzačné - mal de facto prinútiť vlastníkov budov k prechodu na tepelné čerpadlá.

Také boli ambiciózne plány EK, ktoré však narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch – a tomu zodpovedajúci odpor vlád jednotlivých členských štátov (najmä v nových štátoch EÚ), a to najmä z nasledujúcich dôvodov (vztiahnutých na slovenské podmienky):

1. hĺbkové obnovy budov (rodinných domov - RD) a prechod na OZE (TČ + fotovoltika (FV) + batéria) je extrémne drahé dekarbonizačné riešenie – náklady na 1tCO2 ušetrených emisií v danom prípade vychádzajú na 245 €/tCO2 t.j. cena ETS2 by musela byť až 245€ aby sa vyrovnali náklady na hĺbkovú obnovu rodinných domov a prechod na OZE so súčasnými nákladmi domácností bývajúcich v rodinných domoch (nezateplené s plynovým vykurovaním – starší plynový kotol) – pričom aby TČ fungovalo naozaj efektívne, musí byť jeho inštalácia spojená so zateplením (obnovou RD) a prechodom na nízkoteplotný vykurovací systém (podlahovka);
2. nízka ekonomická sila domácností - podľa prieskumu IPSOS (2025) až 52% domácností v rodinných domoch v SR má na domácnosť čistý príjem nižší ako 2000€ a až 61% domácností v rodinných domoch v SR nemá na domácnosť buď žiadnu finančnú rezervu alebo len do 5000€ - to zásadne eliminuje možnosti domácností dekarbonizovať svoje rodinné domy z vlastných zdrojov a determinuje, že väčšinu nákladov na dekarbonizáciu by museli znášať verejné rozpočty;
3. astronomické celkové náklady na dekarbonizáciu sektoru individuálneho vykurovania domácností s relatívne marginálnym dopadom na celkové emisie Slovenska – e.g. vzhľadom na veľmi vysoký celkový počet nezateplených rodinných domov na Slovensku (738 tis. – SOBD 2021) by náklady na ich obnovu a prechod na TČ predstavovali celkovo minimálne cca 31 mld. €. Celkové emisie z individuálneho vykurovania domácností plynom pritom predstavujú len cca 6,9% celoslovenských emisií (dáta 2019 – posledný rok pred pandémiu a neovplyvnený energetickou krízou);
4. európske nástroje určené na zmiernenie negatívnych ekonomických dopadov dekarbonizácie (e.g. ETS2) sú absolútne nedostatočné - Sociálno-klimatický fond s alokáciou pre SR 1,3-1,5 mld. € pomôže absolútne minimálne – ten v SR ráta s podporou zateplenia len pre 20 tis. rodinných domov a prechod na OZE (najmä TČ) pre 1500 domácností (viď Materiál na rokovanie Rady vlády Slovenskej republiky pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti Európskej únie, Informácia o Sociálno-klimatickom fonde, jún 2025), navyše tento fond nie je vyčlenený len na pomoc v sektore vykurovania rodinných domov, ale aj na pomoc malým podnikom/bytovým domov, ale najmä aj na pomoc v sektore dopravy (domácnosti, malé podniky);
5. ETS2 by negatívne zasiahla slovenské domácnosti nielen priamymi nákladmi, ale najmä nepriamymi nákladmi – čo sa týka priamych nákladov, tak pri konzervatívnom odhade ceny ETS2 (pri cene povolenky 59,2€/tCO2 – prognóza ceny ETS2 z INEKP pre rok 2030) to predstavuje pre jednu domácnosť cca 460€ ročne (cca 260€ na vykurovaní (ročná spotreba plynu 1 845 m3) + 200€ na PHM (benzín, 20 000 km ročný nájazd, dojazd na 50l nádrž: 700 km, ETS2 = 14c/l). Čo sa týka nepriamych nákladov, tie je v súčasnosti ťažké odhadnúť, nakoľko ETS2 by sa určite premietla do ceny väčšiny tovarov a služieb, ktoré domácnosti nakupujú (nakoľko výrazne zvýši náklady na dopravu napr. potravín resp. tovarov všeobecne a tiež náklady na energie napr. pekární, sušičiek obilia, vykurovanie menších prevádzok a pod.). Tieto nepriame náklady pre slovenské domácnosti budú pravdepodobne väčšie ako priame náklady a ich dopad na slovenské domácnosti sa spolu kumuluje. Nepriame náklady sú navyše nevyhnuteľné – napr. prechod kamiónovej dopravy potravín na bezemisné alternatívy nie je v súčasnosti reálny;
6. zvýšenie nákladov na vykurovanie nízkoemisným palivom - zemným plynom (cez ETS2, spotrebné dane a pod.) bude mať v slovenskej realite neželaný efekt v podobe prechodu na vykurovanie drevom a ďalšie zhoršenie kvality ovzdušia SR (kvôli ktorej už teraz čelíme žalobe zo strany EK).  

Z vyššie uvedených dôvodov jednoznačne vyplýva, že zvyšovanie nákladov slovenské domácnosti objektívne nezvládnu a to ani prípadné vynútené investičné náklady na hĺbkové obnovy rodinných domov a prechod na OZE - drahšie zariadenia na výrobu tepla (TČ), ani vyššie prevádzkové náklady na energie (ETS2). V druhej časti tohto článku však skúsime navrhnúť nákladovo optimálny model dekarbonizácie individuálneho vykurovania domácností, ktorý by mohol byť pre slovenské domácnosti sociálne zvládnuteľný. Najprv ale dokončime, ako dôvody uvedené vyššie ovplyvnili postoje jednotlivých členských štátov k pôvodným návrhom EK:

Prijatie nariadenia o ekodizajne bolo v októbri 2023 pozastavené kvôli odporu viacerých členských štátov, vrátane Slovenska. Pokračovanie sa predpokladá začiatkom roka 2026, ale už bez kontroverzného zákazu uvádzania nových plynových kondenzačných kotlov na trh EÚ od 1.9.2029.

ETS2 sa na tlak členských štátov bude pravdepodobne revidovať a to: buď sa jeho zavedenie posunie na obdobie po 2030 a/alebo sa príjmu dodatočné mechanizmy, aby cena ETS2 nepresiahla 45€/tCO2 (v cenách roku 2020) – otázne zostáva na akom dlhom časovom horizonte (či len do roku 2030 alebo aj po ňom).

Do tretice, EPBD bola síce prijatá, ale zo všetkých pôvodných ambicióznych návrhov v nej podstate ostal zachovaný len koncept „Zero-Emission Buildings“ – pre nové obytné budovy platný od roku 2030 a zákaz verejnej finančnej podpory inštalácií nových plynových kondenzačných kotlov od 1.1.2025. Pri existujúcich budovách EPBD umožňuje členským štátom značnú flexibilitu a teda jej transpozícia a implementácia sa zo strany SR dá vykonať:

1. v jej najprísnejšej možnej podobe, čo môže mať mimoriadne tvrdý dopad na státisíce domácností, a to v podobe vyšších nákladov na bývanie až o 70 %;
2. len v nevyhnutnej miere, ktorá postačuje na splnenie jej záväzných cieľov, a zároveň zachová dostupné a efektívne možnosti pre domácnosti pri zvyšovaní energetickej hospodárnosti ich obydlí – čiastočné obnovy a vykurovanie pomocou moderných plynových kondenzačných kotlov.
   
   

II. Nákladovo najefektívnejšie riešenie znižovania emisií v sektore individuálneho vykurovania domácností = zameranie sa na podporu výmen starších plynových kotlov za nové kondenzačné/podporu čiastočných obnov rodinných domov

Pri analýze, ktorý spôsob znižovania emisií je pre štát a dotknuté domácnosti v rodinných domoch najefektívnejší, sme si najprv zadefinovali základný scenár – tým je nezateplený, priemerný rodinný dom na Slovensku (celková podlahová plocha 228 m2  - z dokumentu Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, MDaV SR, 2020, str. 71, Tabuľka 2) vykurujúci starším nekondenzačným plynovým kotlom. Následne sme porovnávali náklady na jednotlivé varianty/opatrenia na znižovanie emisií. Kľúčové sú pritom tieto ukazovatele:

1. pre domácnosť – celkové náklady (investičné a prevádzkové) na dané riešenie počas horizontu 30 rokov (životnosť zateplenia) – so zohľadnením dotácií z programu Zelená domácnostiam a ceny financovania investičných nákladov (úrok 3,5%);
2. pre štát a spoločnosť - hodnota za peniaze pri znižovaní emisií (€/tCO2) - rozdiel nákladov (na dané riešenie počas horizontu 30 rokov bez dotácií) oproti základnému scenáru/usporené emisie (€/tCO2) bez ETSII.

Ako vidno z daného grafu – jediný variant je pre domácnosť na celkových nákladoch za 30 rokov lacnejší ako základný scenár – výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný. Keďže rozdiel nákladov oproti základnému scenáru je záporný, keď tento záporný náklad rozrátame na dosiahnutú úsporu emisií (-17%), vyjde nám záporná hodnota nákladov na tonu ušetrených emisií (-209 €/tCO2). Druhé najefektívnejšie opatrenie je výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný spojená s čiastočnou obnovou rodinného domu (zateplenie obvodového plášťa, strechy, výmena okien a vstupných dverí) s celkovým poklesom potreby energie a emisií o 40%.

Naopak dekarbonizačné riešenie prakticky s nulovými emisiami na mieste t.j. hĺbková obnova rodinného domu s kombináciou TČ + fotovoltikou (FV) + batériou predstavuje pre dotknutú domácnosť až 70%né navýšenie nákladov za 30 rokov oproti základnému scenáru a 90%né navýšenie oproti najlacnejšiemu scenáru.

III.  Záver:

Zvyšovanie nákladov na bývanie slovenské domácnosti objektívne nezvládnu - ani prípadné vynútené investičné náklady na hĺbkové obnovy rodinných domov a prechod na drahšie zariadenia na výrobu tepla (TČ), ani vyššie prevádzkové náklady na energie (ETS2). Navyše hĺbkové obnovy (v rozsahu stoviek tisíc rodinných domov) rádovo presahujú možnosti akýchkoľvek verejných rozpočtov – či už z národných alebo európskych zdrojov.

V slovenskej realite zvyšovanie nákladov na vykurovanie nízkoemisným palivom - zemným plynom cez ETS2 vyvolá skôr renesanciu vykurovania drevom a ďalšie zhoršovanie kvality ovzdušia, kvôli ktorej už teraz SR čelí žalobe zo strany EK. 

Sociálna akceptácia dekarbonizačných opatrení vyžaduje, aby dopad na rozpočty domácností bol minimálny. Treba preto postupovať evolučne a nie revolučne – štát by mal radšej podporiť čo najväčšie množstvo čiastočných obnov rodinných domov (z celkového počtu 738 tis. – SOBD 2021) a podporiť výmenu starších plynových kotlov za nové kondenzačné. Tieto dve opatrenia predstavujú kumulatívne celkovú úsporou emisií na jeden rodinný dom až 40%, čo vôbec nie je málo. Čo je však dôležitejšie – náklady na tieto najlacnejšie opatrenia sú pre dotknuté domácnosti sociálne únosné a pre štát z hľadiska nákladov na 1tCO2 zníženia emisií efektívne. Úplná dekarbonizácia individuálneho vykurovania domácností bude na Slovensku reálna/realizovateľná až v dobe, keď sa príjmy a úspory slovenských domácností znásobia a priblížia súčasným priemerným úrovniam v Západnej Európe.

Autor: Mgr. Jerguš Vopálenský, SPP – distribúcia, a. s.