Rekonštrukcia vily, Praha - Vinohrady

V roku 2019 architektov oslovil klient, ktorý kúpil vilu z 30. rokov XX. storočia - architekta Martina Hajného. Od začiatku bolo jasné, že to nebude ľahká úloha - objekt bol vo veľmi zlom stave a budúci obyvateľ očakával vysoký štandard pre vlastné bývanie. 

Stavba je súčasťou vilovej kolónie, ktorú v roku 1912 založilo Stavebné družstvo pražských novinárov a spisovateľov a dnes sa nachádza v pamiatkovej zóne. Vilu navrhli a postavili architekti Tomáš Pražák a Pavel Moravec. Aktuálna rekonštrukcia pod vedením Ateliéru Hajný sa týkala polovice dvojdomu.

Dom má hlavný prístup zospodu z ulice Benešovská. Peší vstup je situovaný aj zhora - z ulice Bratří Čapků. Pôvodná garáž zapustená v terénnom zlome nevyhovovala staticky ani rozmerovo, a preto ju nahradila väčšia železobetónová stavba. Tá zároveň slúži ako opora pre záhradu, ktorá plynulo prechádza na strechu garáže. Pre väčšie pohodlie sú garáž a záhrada prepojené výťahom na úrovni prízemia.

Pre exteriér vily boli typické plochy z betónových tvaroviek, z ktorých je kompletne zhotovená fasáda novostavby garáže. Na samotnej vile boli pôvodné tvarovky vo veľmi zlom stave a ich obnova nebola možná. Po konzultácii s pamiatkarmi boli pôvodné tvarovky prekryté novou, dvojcentimetrovou vrstvou tehlových pásikov rezaných priamo na mieste z celých blokov.

Ostatné materiály v exteriéri sa rovnako približujú pôvodnému vzhľadu, či už ide o hrubú okrovú omietku, alebo o skladanú strešnú krytinu z tradičných bobroviek. Okná boli vyrobené nanovo, s pôvodným delením tabúľ, no sú osadené izolačným sklom. Na južnej fasáde ich dopĺňajú kópie pôvodných drevených roliet.

Požiadavka investora na prístavbu miestnosti nad pôvodnou terasou bola predmetom mnohých diskusií. Výsledné riešenie dopĺňa existujúcu štruktúru, no riešenie detailov naznačuje, že ide o novodobý zásah. Spomenúť možno vynechanie korunnej rímsy či zapustený výstup na strechu nadstavby na úrovni podkrovia.

Premena interiéru

Pôvodne vila slúžila jednej rodine, čomu zodpovedalo funkčné usporiadanie štyroch podlaží. V suteréne sa nachádzali pivnice, práčovňa a sklad uhlia. Na prízemí a na poschodí bol byt a v podkroví len minimálne využívaná povala. Každé podlažie má úžitkovú plochu približne 120 m².

Želaním investora bolo vytvoriť samostatné byty aj v suteréne a v podkroví. Keďže pôvodné drevené schodisko prepája iba prízemie a poschodie, architekti vložili do severovýchodného rohu domu nové samostatné schodisko, ktoré ústí len v podkroví.

Byt v suteréne je oproti pôvodnému stavu presvetlený novým anglickým dvorčekom a naň nadväzujúcimi taktiež novými okennými otvormi. Je prístupný priamo z južnej záhrady, ale aj po schodisku zo severnej záhrady na úrovni prízemia.

Na rozdiel od suterénu a podkrovia, kde boli dispozičné zmeny zásadné, v prízemí a na poschodí nebolo potrebné meniť veľa. Počet a veľkosť miestností zostali podobné, pribudli len kúpeľne a potrebné zázemie.

Obývacia izba a kuchyňa hlavného bytu sú oddelené priečkou s pôvodnými posuvnými dverami, nadväzujúcimi na skriňu s vitrínami. Celá táto zostava sa zachovala a prešla dôkladnou renováciou. Podobne architekti pristúpili aj k interiérovým dverám – nebolo možné ich reštaurovať, no vyrobili sa ich presné kópie.

Vnútorné schodisko hlavného bytu bolo ošetrené, zrenovované a ponechané na svojom mieste pri zvýšenom okne, ktoré smeruje do záhrady a prináša do interiéru svetlo zo západu.

Staré vs. nové

Prieskum pôvodného stavu a odkrývanie historických vrstiev pri búracích prácach ukázali, že z pôvodného interiéru sa dalo zachovať len minimum. Podarilo sa však  zrepasovať napríklad spomínané schodisko a skriňu medzi kuchyňou a obývacou izbou. Všetok vstavaný nábytok navrhli architekti na mieru tak, aby reflektoval históriu domu a poctivé remeslo. Tmavé plochy sú potiahnuté dubovou dyhou, zapustené úchytky sú ručne opracované z dubového masívu.

Dialóg starého a nového sa premieta do mnohých vrstiev návrhu - od zvoleného typu parkiet a historických okenných profilov s izolačným sklom, cez tradičnú farbu slonovej kosti na vstavanom nábytku, až po ukrytie teplovodného podlahového vykurovania napojeného na tepelné čerpadlo zem–voda. Pod garážou sú umiestnené dva vrty s hĺbkou 200 metrov.

Súčasťou návrhu je výber mobiliáru od spoločnosti, ktorá sa špecializuje na presné repliky českého kubistického, funkcionalistického a art-decového nábytku. Niekoľko vybraných kusov dopĺňajú ďalšie solitéry – napríklad jedálenský stôl s mramorovou doskou alebo minimalistická pohovka v obývacej izbe.

Ateliér: Atelier Hajný
Podklady: Linka
Fotografie: Radek Úlehla