Rodinný dom Hrabkov

Dielo, pri ktorom je architekt zároveň svojím klientom mu dopraje neobmedzenú tvorivú slobodu, no prisudzuje mu aj úplnú zodpovednosť za výsledok.

Proces návrhu je oslobodený od obvyklej podstatnej súčasti - spoznávania klienta a hľadania prieniku hodnôt.

Dielo je intímnou výpoveďou o hodnotách jemu vlastných. 

Nevyhnutne sa tak stáva zhmotneným manifestom autorových ideálov, ale aj na dlho ukotvenou snímkou jeho aktuálnych schopností.

Bývanie v prírodnom prostredí obce Hrabkov predstaví sprievodné slovo a fotografie architekta Lukáša Ildžu:

Návrh vlastného bývania bola nepochybne krásna úloha, ale aj obávaná výzva vytvoriť stavbu, ktorá obstojí v skúške času. Dielo, ktoré s ambíciou primerane spochybniť zaužívané a súčasne nadmieru naplniť potrebné, nebude časom dôvodom viet začínajúcich “keby sme stavali dnes, tak..”.

Príbeh domu sa začal nečakaným objavom pozemku, pri ktorom bolo v momente všetko jasné.

Po nemalom úsilí sa, snáď, podarilo premeniť potenciál na miesto, na splnený sen, ktorý sme predtým ani celkom nestihli snívať. Romantika vidieka - snopy sena, kozy a kravy pasúce sa na horizontoch za oknami, pokoj a príroda na dosah.

Hlavné východiská návrhu

Miesto

Genius loci, ktorý sa dá krájať a neopozerateľné výhľady boli hlavným faktorom návrhu, ktorý sa neusiloval miesto tvoriť, ale len dotvoriť a nepokaziť. Dom vznikol podľa miesta a pre miesto. Okolitú krajinu prijíma ako svoje plátno, výhľady si osvojuje ako súčasť vnútorného priestoru a neustále meniaci sa “dekor”.

Naturálny prístup k zasadeniu

Dom rešpektuje plynulý priebeh zeleného koberca krajiny. Dobrovoľne sa podvoľuje terénu. Kontinuita krajiny nie je prerušená "za našim plotom". Výsledkom je prirodzené začlenenie do krajiny, namiesto vyčlenenia sa z nej.

Archetypálna hmota domu je v svahovitom teréne položená na nedobytnom sokli z ubíjanej hliny (CSRE). Zdvihnutá zo zeme na platforme "zo zeme".

Dispozícia a interiér

Hľadanie konfigurácie priestoru prebiehalo súčasne s precíznym návrhom interiéru, ktorý je integrálnou súčasťou domu. Všetko má svoje miesto, flexibilita nebola prioritou.

Minimalistický a funkčný dizajn interiéru vstrebal hravosti ako mačaciu preliezku ukrytú v knižnici a aj toaletu skrytú pod schodami, schodiskovú skriňu v detskej izbe, či pracovné miesto v podkroví s priehľadom do obývačky.

Cieľom bolo maximálne využitie obostavaného objemu a eliminácia nedefinovaných, bezúčelových plôch.

Priestorová pestrosť

Dom poskytuje niekoľko rôznych charakterov priestoru. Pohráva sa s rozdielnymi svetlými výškami, úrovňami, cieľavedomými orientáciami k výhľadom. Denná zóna je otvorená do krovu a vizuálne rozšírená do exteriéru, keďže celé dve strany priestoru lemuje presklenie. Pohľadom je prepojená aj s pracovňou v podkroví. Detská izba je pre zmenu dvojúrovňová, s galériou nad rodičovskou spálňou. Hygienický blok uprostred pôdorysu sa svetlých výšok a svetla vzdal v prospech ostatných.

Suterén je zámerne tmavý. Následný prechod do dennej časti je zážitkom z výhľadov, umocnený práve spomínaným kontrastom. 

Minimalizmus v službách kontextu

Pozdĺžny pôdorys domu a sedlová strecha typického sklonu sú znaky adaptované z vidieckeho kontextu, prešli však filtrom doby.

Strohý architektonický výraz je výsledkom hľadania rovnováhy medzi zásahom človeka a prirodzenou krajinou, medzi moderným a tradične vidieckym. Dúfa tiež v nadčasovosť.

Kompaktnosť sa vďaka zjednoteniu strechy a fasád stáva jednoliatosťou. Biely archetypálny “domček” na podstavci “zo zeme” ako citlivá socha v krajine.

Pozitívnym dôsledkom kompaktnosti je aj priaznivá tepelnotechnická stránka.

Kvalita a pravdivosť

Nemôžeš mať všetko, vyber si teda čo je podstatné a urob to bez kompromisov.

Dom nemohol byť všetkým, aspoň stret s finančnou realitou nám to pripomínal, no môže byť dobrý v tom, čím je..

Zdržanlivosť vo veľkosti domu prospela kvalite realizácie a použitých materiálov. Dom sa vyhýba imitáciám, drevo je drevo, hlina je hlina..

Dobrodružstvom samým o sebe bola vlastnoručne odmakaná realizácia poctivého sokla z ubíjanej hliny (cement stabilized rammed earth).

Ozaj... a prečo je tam ten jeden červený pás? Aj to je súčasť príbehu a tvorby pravdivých materiálov... nie všetko sa podarí presne ako bolo zamýšľané, no tá autenticita je viac, než "dokonalý fake". Hrúbka vrstvenia aj množstvo pridaného železitého pigmentu sa tu celkom nepodarili, pri ďalších segmentoch teda už nebol použitý.

Stavebné a materiálové riešenie

Stavba je koncipovaná ako obojsmerný stenový systém. Obvodovým nosným materiálom sú vápenno-pieskové tvárnice, zvolené pre vysokú akumulačnú schopnosť. Obvodová stena suterénu / sokel je sendvičová, s vonkajšou vrstvou z ubíjanej hliny (CSRE). Strop suterénu tvorí monolitická železobetónová doska, stropy nad prízemím sú zhotovené ako trámové drevené konštrukcie. Stavba je založená formou základových pásov a zastrešená dreveným krovom nadimenzovaným tak, aby mu stačili malé vrcholové klieštiny a podkrovný priestor zostal maximálne otvorený. Výplne otvorov tvoria hliníkové dvere a okná s izolačným trojsklom v predsadenej montáži. Omietaná fasáda je kontaktne zateplená grafitovým EPS. Sendvičová stena suterénu využíva PIR dosku. Strecha je zateplená minerálnou vlnou.

Podklady: Lukáš Ildža architekti