Stein a Ludwigov mlyn - industriál očami odborníkov / pamätníkov - 2. časť

Projekty študentov Fakulty architektúry STU (Nina Bartošová)

Výber študentských projektov predstavuje šesť diplomových prác, ktoré vznikli na Fakulte architektúry STU v Bratislave v rokoch 2011 - 2014, na tému Pivovar Stein a na tému Ludwigov mlyn. Pod vedením profesora Petra Vodrážku, vedúceho Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, boli spracované diplomové projekty pamiatkovej obnovy a konverzie na tému Pivovar Stein a docentka Eva Kráľová z toho istého ústavu, viedla projekty na tému Ludwigov mlyn. Všetky práce vznikli v rámci študijného programu Architektúra, zameranie Obnova pamiatok. Študenti boli vedení k tomu, aby pri projektovaní zmenového zásahu na objekte z dôvodu zmeny jeho funkcie, dodržiavali princípy ochrany pamiatkových hodnôt. Takýto prístup si vyžaduje, aby sa v prípravnej fáze zaoberali a analyzovali nielen štandardnými architektonicko-urbanistickými východiskami, ale aby si naštudovali všetky dostupné pamiatkovo-historické výskumy. 

Návrhy študentov prezentuje výstava spolu so stručnými komentármi vychádzajúcimi zo sprievodných správ autorov projektov, ktoré sú doplnené výňatkami z posudkov vedúceho alebo oponentov prác. Návštevník výstavy má tak možnosť lepšie zhodnotiť, nakoľko sa v návrhoch podarilo splniť vopred stanovené ciele a kvalitu návrhu, a súčasne posúdiť potenciál daného územia v Bratislave - ako aj dosah situácie, ktorá v prípade zbúrania väčšiny objektov pivovaru Stein nastala.

Návrh konverzie pivovaru Stein

Územie bývalého pivovaru Stein bolo predmetom riešenia preddiplomového a následne diplomového projektu troch študentov: Stanislavy Bachledovej, Gregora Vargu a Dominiky Vyhlidalovej. Na uvedenom zadaní pracovali pod vedením profesora Petra Vodrážku v akademickom roku 2013/2014. V rámci preddiplomového projektu riešili koncepciu celého územia bývalého priemyselného areálu Stein, ktorý sa nachádza na hranici mestských častí Staré Mesto a Nové Mesto, susedí s Kmeťovým námestím a ohraničujú ho Bernolákova, Legionárska a Blumentálska ulica. Cieľom projektov bolo navrhnúť revitalizáciu územia a čiastočne ho adaptovať tak, aby vyhovovali novým funkciám. Na základe výskumu pracovníčky Krajského pamiatkového úradu Gabriely Habáňovej boli vytypované tri najhodnotnejšie objekty, respektíve skupiny objektov, ktorých konverziu potom riešili študenti ako zadanie diplomovej práce: objekty plniarne vrátane tzv. „ležiackych“ pivníc, kvasiareň (spilka) a varňa. Študentské vízie preukázali, že nová funkčná náplň areálu obstojí aj pri rešpektovaní genia loci pripomínajúceho bohatú minulosť Steinovho pivovaru.

Stanislava Bachledová: Obnova a dostavba objektov plniarne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu galérie

Diplomantka riešila objekty v nároží Blumentálskej a Legionárskej ulice vrátane konverzie objektu ležiackych pivníc, ktoré predstavovali najstarší dochovaný objekt pivovaru, ešte z obdobia prvej stavebnej etapy závodu. V návrhu zachovala objekty, ktoré tvorili severnú a východnú hranicu územia, v pôvodnom výraze. Novotvary, podľa autorky rešpektovali podlažnosť pôvodných objektov, avšak kontrastovali výrazom fasád: horizontálne členenie pôvodných objektov nahradila vertikálnym členením. Novotvary svojím situovaním tvorili s vtedy ešte existujúcimi objektmi „uzavretý súkromný vnútroblok, ktorý uspôsobila pre funkciu bývania rôznych veľkostných kategórií“, pričom v objektoch po obvode severnej a východnej strany navrhla aj občiansku vybavenosť. Najstarší objekt – „ležiacke“ pivnice – sa nachádzali len v podzemnej časti a boli „uspôsobené pre funkciu galérie s premenlivou výstavou“./BACHLEDOVÁ, Stanislava: Obnova a dostavba objektov plniarne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu galérie. Diplomová práca. Vedúci práce: prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD. Bratislava, FA STU, 2014./  

Oponent – architekt Dalibor Michalák – hodnotil pozitívne celkový koncept riešeného územia a zachovanie v kompaktnej uličnej zástavbe, avšak podľa jeho slov, mu chýbal súvis, „či už konštrukčný, ale aj tvarový, so zachovanými pivnicami“, čo vnímal ako nevyužitú príležitosť. /MICHALÁK, Dalibor: Posudok oponenta diplomovej práce (Bc. Stanislava Bachledová. Obnova a dostavba objektov plniarne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu galérie). Bratislava, 2014. /

Gregor Varga: Obnova a dostavba objektu spilky bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu múzea piva

Gregor Varga riešil severnú časť komplexu, ktorá okrem objektu spilky zahŕňala aj objekt bývalej ubytovne (neskôr bytovému domu). Daný blok doplnil o novostavbu hotela s polyfunkčným parterom. Objekt spilky konvertoval z pôvodnej funkcie na „polyfunkčné múzeum piva s trvalými expozíciami pivnej kultúry a vlastnou výrobou zlatého moku“. Objekt podrobil menším dispozičným a konštrukčným zmenám, pričom exteriérový výraz objektu ponechal takmer nezmenený. Prvé nadzemné podlažie – ktoré bolo v čase riešenia návrhu zastavané objektom skladu – riešil ako „reprezentatívnu transparentnú fasádu nadväzujúcu na raster vyšších podlaží“.

Pôvodnú, veľkoryso dimenzovanú svetlú výšku jednotlivých podlaží spilky využil v návrhu v záujme variability novonavrhovanej funkcie. Väčším zásahom do konštrukcie objektu bolo vytvorenie interiérového točitého schodiska a vytvorenie transparentnej fasády v najnižšom podlaží objektu spilky. Cieľom diplomovej práce bolo podľa autorových slov „vrátiť život tejto významnej architektúre minulej doby, zužitkovať potenciály, ktoré nám ponúka a pretransformovať jej nedostatky vyplývajúce z nových požiadaviek súčasnosti na fungujúcu harmonickú štruktúru“. V návrhu išlo o odhadnutie pravej miery zachovania a ochrany objektu, jej skĺbenie s aktuálnymi požiadavkami doby a zároveň umožniť návštevníkovi dozvedieť sa viac o pôvodnej funkcii miesta. /VARGA, Gregor: Obnova a dostavba objektu spilky bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu múzea piva. Diplomová práca. Vedúci práce: prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., Bratislava, FA STU, 2014./

Vedúci práce označil pôvodné konštrukčno-technické riešenie spilky navrhnuté profesorom Harvančíkom za technický unikát, z ktorého však vychádzali „základné obmedzenia, s ktorými sa musel diplomant vyrovnať“. Spôsob, akým diplomant vyriešil prekážky, hodnotí pozitívne a konštatoval, že s jasným, prehľadným konceptom dobre korešpondovali „architektonickovýtvarné a materiálové riešenia exteriéru, aj interiérov jednotlivých prevádzok objektu“. /VODRÁŽKA, Peter: Posudok vedúceho diplomovej práce (Bc. Gregor Varga. Obnova a dostavba objektu spilky bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu múzea piva). Bratislava, 2014/ 

Oponentka práce, Gabriela Habáňová, ocenila „cit pre originál“ a obmedzenie výraznejšieho zásahu v exteriéri, pričom projekt hodnotila ako „optimálny, zodpovedne plánovaný koncept pamiatkovej obnovy, zachovania a prezentácie časti kvasiarne,“ s radom pozitívnych momentov. /HABÁŇOVÁ, Gabriela: Posudok oponenta diplomovej práce (Bc. Gregor Varga. Obnova a dostavba objektu spilky bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu múzea piva). Bratislava, 2014./ 

Dominika Vyhlidalová: Obnova a dostavba objektu varne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu alternatívnych foriem využitia voľného času

Architektonické riešenie spočívalo „v rešpektovaní uceleného architektonického výrazu komplexu bez väčších búracích prác“. Pri riešení komplexu Stein sa kládol najväčší dôraz na zachovanie autentického výrazu priemyselného areálu. V návrhu podľa autorky dominovali zachované objekty svojím architektonickým pôsobením, ako aj výškou konštrukcie. Stavebné úpravy/zásahy predstavovali len zväčšenie podchodu (vtedy existujúceho vstupu) a návrh novotvaru komunikačného jadra, ktoré malo zabezpečiť prepojenie. Členenie fasády zodpovedalo pôvodnému výrazu objektov. Konverziu pôvodnej funkcie na nové účely, ako formu obnovy, zvolila autorka aj z dôvodu, že sa z pôvodnej technológie v areáli v tom čase už nič nezachovalo. Prevládajúcu novú funkciu tvorilo bývanie, doplnené o vybavenosť. Nedostatok parkovacích
miest riešila, rovnako ako jej kolegovia, podzemným parkovaním. /VYHLIDALOVÁ, Dominika: Obnova a dostavba objektu varne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu alternatívnych foriem využitia voľného času. Diplomová práca. Vedúci práce: prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD. Bratislava, FA STU, 2014/

Vedúci diplomovej práce ocenil spôsob, akým sa študentka vyrovnala s pôvodnou konštrukčnou a dispozičnou schémou a kladne zhodnotil aj „hmotovopriestorový koncept a architektonicko-výtvarné riešenie zadania“. /VODRÁŽKA, Peter: Posudok vedúceho diplomovej práce (Bc. Dominika Vyhlidalová. Obnova a dostavba objektu varne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu alternatívnych foriem využitia voľného času). Bratislava, 2014/

Oponent, ktorým bol architekt Matej Siebert, upozornil na to, že diplomantka zmenila výraz pôvodných fasád, lebo ich chcela prispôsobiť novej funkcii. Hodnotil to však ako primerané pre „tento komerčný druh architektúry, ako aj pre reálne možnosti trhu nehnuteľností“. Význam návrhu videl predovšetkým v tom, že ponúkol alternatívny názor na toho času aktuálnu otázku miery zachovania pôvodných objektov Steinu. /SIEBERT, Matej: Posudok oponenta diplomovej práce (Bc. Dominika Vyhlidalová. Obnova a dostavba objektu varne bývalého pivovaru Stein v Bratislave pre funkciu alternatívnych foriem využitia voľného času). Bratislava, 2014/

Návrh konverzie Ludwigovho mlyna

Areál bývalého Ludwigovho mlyna sa nachádza v tesnej blízkosti bývalého pivovaru Stein, na druhej strane križovatky Krížnej, Legionárskej a Karadžičovej ulice, ohraničený z juhovýchodnej strany Metodovou ulicou. Výstava prezentuje dva projekty konverzií sila v areáli bývalého mlyna, ktoré v roku 1914 postavila firma Pittel & Brausewetter. Vybrané projekty, ktoré sme zhodnotili ako najkvalitnejšie, riešili diplomanti u docentky Evy Kráľovej, ktorá sa v zadaniach ateliérových, ale aj doktorandských prác, špecializuje na tematiku ochrany a využitia priemyselného dedičstva. V tomto prípade študenti, podobne ako v prípade pivovaru Stein, nemali k dispozícii kompletný výskum a vstupné podklady, preto vlastný výskum a evalvácia hodnôt existujúceho stavu tvorili značnú časť spracovaného návrhu.

Martin Chren: Návrh nového využitia a adaptácie objektu obilného sila

Autor vo svojom návrhu hľadal zmysluplné a efektívne riešenie pre adaptáciu obilného sila pozostávajúceho z bloku 12 vysokých kruhových valcov. Funkciu, ktorú zvolil, zhodnotil aj na základe finančnej náročnosti projektu. Ako najreálnejšie sa mu javilo využitie na administratívne/korporátne účely, ktoré by využili symbolický až vizuálne-ikonický tvar architektúry mlyna. Škálu funkcií objektu doplnil o bývanie, galériu a vyhliadkovú kaviareň. Z hľadiska architektonickovýtvarného riešenia autor vyhodnocoval viaceré varianty umiestnenia vertikálnej komunikácie, v súvislosti so vstupom do objektu sila: externé jadro „panoramatický výťah, uzatvorené presklené schodisko“. Z materiálovej a vizuálnej stránky ponechal silo v pôvodnom výraze – omietnutie sivou omietkou – novú konštrukciu schodiska však zvolil kontrastne – z ocele a skla, pričom presklenie nezakrýva samotné silo. /CHREN, Martin: Návrh nového využitia a adaptácie objektu obilného sila. Diplomová práca. Vedúca práce: doc. Ing. Eva Kráľová, PhD. Bratislava, FA STU, 2011/

Oponentka projektu, architektka Zuzana Zacharová, ocenila dôkladné zvládnutie analýzy, ktoré „dopomohlo k správnym rozhodnutiam nielen pri voľbe a rozložení funkcií v objekte, ale aj pri návrhu jasnej a prehľadnej dispozície v obmedzenom priestore sila“. Kladne zhodnotila riešenie komunikácie cez externé komunikačné jadro, ktoré zabezpečilo podmienky protipožiarnej bezpečnosti, „vyšší komfort vstupných a komunikačných priestorov“ a súčasne sa pozitívne odzrkadlilo v samotnej architektúre komplexu, lebo kontrast umocnil pôsobenie pôvodnej industriálnej stavby. /ZACHAROVÁ, Zuzana: Posudok oponenta diplomovej práce (Bc. Martin Chren. Návrh nového využitia a adaptácie objektu obilného sila). Bratislava, 2011/

Ondrej Virág: Návrh nového využitia objektu obilného sila a skladu C

V tomto prípade predmetom riešenia bolo nielen obilné silo, ale celý priestor bývalého mlyna, t. j. aj susediaci objekt – pôvodne tzv. sklad C a priestor už v minulosti zaniknutej budovy vlastného mlyna. „Na základe analýz a overovania funkcií, ktoré by prichádzali do úvahy a našli uplatnenie v hmotovo nezvyčajných priestoroch sila a skladu C som dospel k záveru, že to musia byť funkcie nenáročné na presvetlenie a nevyžadujúce zložitú prevádzku.“ /VIRÁG, Ondrej: Návrh nového využitia objektu obilného sila a skladu C, Metodova ulica, Bratislava. Vedúca práce: doc. Ing. Eva Kráľová, PhD. Bratislava, FA STU, 2012/ Novou funkciou, ktorú autor zvolil pre tento areál, je rezomatórium, miesto poslednej rozlúčky so zosnulými, kde kremácia prebieha ekologickou technológiou, vhodnejšou na situovanie v meste. „Zásobníky sila predstavujú neobyčajnú hmotu (spojené duté valce s malým priemerom, ale pomerne veľkou výškou). Je to hmota, ktorá by zaručene nikdy nebola navrhnutá na nejakú súčasnú funkciu. Preto ponúka tento objekt dobrý materiál, ktorý sa dá spracovať na novú funkciu, pričom treba maximálne využiť priestorový potenciál. Ak by sme z vnútra hmoty vybrali kužeľ, ktorý prechádza takmer celou výškou sila, vznikne nám exkluzívny priestor katedrálneho charakteru, ktorý sa prirodzene rozdelí na menšie a intímnejšie priestory akýchsi bočných lodí.“

Vedúca práce oceňuje nápad formovania vnútorného využiteľného priestoru vybratím paraboloidu (staticky pretransformovaného kužeľa), ktorý aj pri odobratí veľkej časti pôvodnej hmoty neohrozuje statiku ani exteriérový výraz celku. Zároveň prináša úplne neočakávanú – monumentálnu až mystickú atmosféru – do priestoru poslednej rozlúčky. Architekt Ľubomír Závodný, oponent práce, polemizuje vo svojom posudku o vhodnosti zvolenej funkcie pre dané miesto, hoci spôsob kremácie akceptuje: „Pri premýšľaní o funkcii stavby pre poslednú rozlúčku s blízkymi sme v meste Bratislava veľmi silno ovplyvnení skvelou stavbou Milučkého krematória. Lokalizovanie tejto funkcie priamo v meste sa javí problematickým.“ Podobne reaguje na architektúru novotvaru navrhnutého kolumbária, ktoré funkčne kompletizuje celý areál a ktorého jednoznačnosť a sila výrazu „oslabuje a uberá jednoznačnosti výrazu významovo najdôležitejšiemu objektu“. Na druhej strane si však myslí, že „architektonicky silný koncept je tvarovo zvládnutý a kompozične silno zážitkový, ktorý dáva zabudnúť pre túto funkciu nežiaducej prítomnosti mestského prostredia“ a oceňuje zodpovedný prístup diplomanta v hľadaní „odpovedí na otázku správnosti zvoleného funkčného využitia“ a rozsah analýzy problémov riešeného územia z historického, z funkčného a dopravného hľadiska. /KRÁĽOVÁ, Eva. Posudok vedúceho diplomovej práce (Ondrej Virág. Návrh nového využitia objektu obilného sila a skladu C, Metodova ulica, Bratislava) Bratislava, 2012; ZÁVODNÝ, Ľubomír: Posudok oponenta diplomovej práce (Bc. Ondrej Virág. Návrh nového využitia objektu obilného sila a skladu C, Metodova ulica, Bratislava) Bratislava, 2012/

Potvrdením kvality navrhovaného projektu je odmena PRO ART – za najlepšiu úroveň výrazových a výtvarných hodnôt architektonického návrhu – v rámci udeľovania ceny profesora Jozefa Lacka pre najlepšiu diplomovú prácu v oblasti architektúry v akademickom roku 2011/2012. Odborná porota, ktorú tvorili architekti Sebastián Nagy, Miro Minca a Ľubomír Boháč, ocenili zvládnutie náročnej úlohy konverzie sila, ale tiež novú prístavbu kolumbária „s vnútorným priestorom vyplneným prírodným prostredím“ ako protipól k ťažkej hmote bývalého sila. /Spolok architektov Slovenska: Cena profesora Jozefa Lacka 2011/2012. Bratislava, SAS, s. 10 – 11./

Stein a Ludwigov mlyn. Industriál očami odborníkov/pamätníkov

Výstava sa konala 10. 11. – 22. 11. 2015 na Fakulta architektúry STU v Bratislave.

Koncepcia výstavy/editorky katalógu:
Ing. arch. Nina Bartošová, PhD. (Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulta architektúry STU v Bratislave), PhDr. Katarína Haberlandová (Oddelenie architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave)

Texty: © Ing. arch. Nina Bartošová, PhD., PhDr. Katarína Haberlandová, Mgr. Petra Kalová (Pamiatkový úrad SR Bratislava), Mgr. Naďa Kirinovičová (Pamiatkový úrad SR Bratislava) 2015
Jazyková korektúra: prom. fil. Blažena Moravčíková
Anglický preklad: © Mgr. Martin Tharp 2015
Autori fotografií: © Ing. arch. Nina Bartošová, PhD., Ivan Ozábal, Koloman Zúrik 2015

Projekt vznikol na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Oddelením architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave a Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky.

Realizácia výstavy a katalógu bola finančne podporená ministerstvom kultúry Sr (mk-4060/2015/4.3.2), agentúrou vEga (priemyselné dedičstvo – teória a metodológia ochrany aplikovaná vo výskume územia Bratislavy, projekt č. 2/0095/14) a Fakultou architektúry STU v Bratislave. poďakovanie patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k realizácii tohto projektu.