12. SEM – Sochárska záhradná slávnosť

Už dvanásty rok sa koná na Gorazdovej ulici 31. v Bratislave medzinárodné umelecké sympózium pod názvom SEM (Sympózium Erny Masarovičovej), ktoré organizuje slovenská sochárka a umelkyňa Kata Kissoczy na počesť svojej matky, sochárky a šperkárky Erny Masarovičovej. Nenápadný dom, v ktorom sa nachádza jej sochársky ateliér má svoj jedinečný genius loci a počas desiatich dní v ňom spolu žije a tvorí niekoľko umelcov a umelkýň zo Slovenska, Česka ale aj z rôznych krajín sveta. Tento raz sa objavujú autori z Českej republiky, Poľska, Fínska a Japonska. Nejde však výlučne o sochu a šperk. Zastúpené je aj médium maľby, grafika či fotografia. Kurátori výstavy sú Vladimír Beskid, Mária H. Nepšinská, Martin Verner. Diela bude možné vidieť do 29.11.2020.

Začiatky sympózia sa niesli v duchu pripomenutia a reflexie odkazu umeleckej tvorby poprednej slovenskej sochárky, zakladateľky slovenského medailérstva a šperku. Prvé tri ročníky (2009-2011) boli priamo venované Erne Masarovičovej. Zúčastnili sa ich autori, ktorí boli jej súčasníci a osobne ju poznali (J. Jankovič, A. Rudavský, D. Králik). Kata Kissoczy chcela takýmto spôsobom znova vniesť život do rodičovského domu, v ktorom spolu žili a tvorili. Dom navrhli jej rodičia začiatkom 60. rokov a bol kolaudovaný v roku 1967. Dodnes stojí v nezmenenej podobe s charakteristickým využitím pohľadového betónu. Celý priestor je nabitý atmosférou ducha Erny, ale určite najzaujímavejšia časť je ateliér vybavený na prácu s kovom a kováčskou vyhňou. Je ešte stále plný železa, modelov a návrhov na monumentálne realizácie. Umelecký život na tomto mieste neutíchol. Práve naopak. Stratu sa podarilo prekryť novými spomienkami, príbehmi a priateľstvami, ktoré počas dvanástich rokov sympózií SEM vznikli. Aj napriek rôznorodosti autorov a ich prístupov k tvorbe, môžeme nájsť spojovník, ktorým je kov. Ten sa objavuje v rôznych polohách od sôch, rôznych železných objektov, apropiovaných kovových predmetov, šperkov až po maľbu na železné pláty. Dôraz  je kladený na vytvorené diela, spolu s príležitosťou vymeniť si umelecké skúsenosti a konfrontovať svoje názory, či prístupy k materiálom alebo k technológiám. Sympózium môžeme chápať aj ako stretnutie naprieč generáciami. Udržuje tak myslenie Erny stále živé a predáva sa skrz Katu ďalej, mladším účastníkom.

O rozšírenie výstavnej plochy dopomohli susedia, ktorí umožnili vystavovať sochy v ich záhrade. Na pomerne malej ploche sa dnes hustia pri sebe viaceré sochárske realizácie. Za niekoľko rokov trvania sympózia pokryla niektoré staršie práce hrdzavá patina. Tá ochraňuje ušľachtilé železo (Cor-Ten), materiál z ktorého sú vyhotovené. Zároveň sa sochy stávajú súčasťou záhradného ekosystému. Okrem realizácií samotnej Katy Kissoczy sú v záhrade zastúpené práce napríklad od Luba Mikleho (SK), Dionýza Troska (SK), Rasťa Trizmu (SK), Jána Hoffstädtera (SK), Miri Podmanickej (SK), Petera Rollera (SK), Nilsa Hinta (EST) Marcina Berdyszaka (PL) a ďalších. V spomínanej galerijnej záhrade môžeme nájsť najmä realizácie stredného formátu. Ten je definovaný priestorom kováčskej dielne. Tak isto aj samotní autori reagujú na prostredie a čas, za ktorý musí dielo vzniknúť. Lubo Mikle spomína, že ide o pomerne náročný čas strávený v dielni. Umelci často pracujú do hlbokej noci.

Dôležitý je už spomínaný medzinárodný presah. Fínska autorka Niina – Anneli Kaarnamo sa zúčastnila sympózia už niekoľko krát. Vždy reaguje priamo na priestor, v ktorom sa nachádza. Ide teda o site-specific realizácie. Keď sa nachádza v Ateliéri.EM má pocit ako v „rajskej záhrade“. Japonskú ilustrátorku a grafičku Saki Matsumoto tiež ovplyvňovalo prostredie: „Bavilo ma kresliť reportáže. Kombinácia sôch Katy, prírody a ľudí bola zaujímavá.“  Saki rozšírila svoju sériu grafík Traveling bird. Jedna z nich odkazuje na pobyt v Bratislave, workshop v ateliéri a záhradnú galériu.

Železo sa objavuje nie len v soche ale aj v maľbách od Stana Bubána, Petra Cvika a Kristíny Mésároš, ktorí ho využili namiesto maliarskeho plátna. Spod malieb sa teda objavuje skorodovaný plech ako súčasť maľby a odkaz na materiál, s ktorým pracovala Erna. Prostredie domu bolo podnetné aj pre Kristínu Mésároš: „Je tam tvorivá atmosféra a úžasný pokoj. Zároveň mám pocit že ten dom aj cela záhrada je ako vnútro výtvarníka. Nájdu sa tam zákutia, v ktorých sa cítim veľmi doma.“ Radovan Kissoczy sa postaral o zdigitalizovanie niekoľkých sochárskych diel a Jena Šimková o fotodokumentáciu celého priebehu sympózia.

Kombinácia nezameniteľného prostredia, ľudí a prístupov k tvorbe vytvárajú veľmi špecifické podmienky pre tvorbu. Za dvanásť rokov trvania sympózia sa Kate Kissoczy  podarilo vytvoriť akúsi tradíciu. Sympózium SEM (2009 – 2020) je jedno z najdlhších kontinuálne trvajúcich sympózií s medzinárodným záberom na Slovensku a bola by škoda v tejto tradícií nepokračovať.

Patrik Krajčovič 

Účastníci tohtoročného sympózia:

Socha:
Nina Abramovičová (SK), Marcin Berdyszak (PL), Mia Čopíková (SK), Johana Chrieňová (SK), Tomasz Drewicz (PL), Kurt Gebauer (CZ), Niina – Anneli Kaarnamo (FIN), Katarína Kissoczy (SK-CZ), Jan Krtička (CZ), Patrícia Koyšová (SK), Matúš Lelovský (SK), Lubo Mikle (SK), Marián Straka (SK), Rasťo Trizma (SK), Dionýz Troskó (SK)

Maľba:
Stano Bubán (SK), Peter Cvik (SK), Zuzana Chmelová (SK), Saki Matsumoto (JAP), Kristína Mésároš (SK), Filip Sabol (SK), Ivan Herenyi (SK)

Foto:
Radovan Kissoczy (CZ-SK), Richard Krivda (SK), Anton Sládek (SK), Igor Šalamoun (CZ), Jena Šimková (SK), Miro Švolík (SK-CZ), Kamil Varga (SK-CZ)