Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
7. február 2019
0
268

Automobil - priateľ či nepriateľ človeka, alebo prečo je na sídliskách problém s parkovaním

Krátky exkurz architekta a urbanistu Jozefa Frtúsa, ktorý sa zameria na príčiny a objasní širšie súvislosti aktuálneho problému.
Automobil - priateľ či nepriateľ človeka, alebo prečo je na sídliskách problém s parkovaním

Pre väčšinu obyvateľov našich sídlisk je každodenný návrat domov spojený s nemalým napätím a stresom - kde odstaviť svoj dopravný prostriedok. S blížiacim sa večerom sa pravdepodobnosť nájdenia voľného parkovacieho miesta podstatne znižuje. Výrazne sa však zvyšuje frekvencia nadávok na toho, kto „také nemožné sídlisko vymyslel“. Je to celkom prirodzené a dokonca je v tom aj kus pravdy. Ale podstata problému je niekde inde. 

Dovoľujem si urobiť pre nadávajúcu verejnosť krátku exkurziu do tvorby obytných súborov (odborný názov pre pojem sídlisko) v rámci KBV (komplexnej bytovej výstavby), nakoľko som bol pri niekoľkých ako tvorca. Ale s tým pojmom „tvorca“ by som bol opatrný, pretože tvorba pre nás architektov končila urbanizáciou územia, či vytvorením štruktúry zástavby územia. Potom nastupovala najdôležitejšia fáza - všetky dosiahnuté parametre riešenia vtesnať do limitov, ktoré mali dlhý názov „Sústava štandardov, normatívov a technicko-hospodárskych ukazovateľov pre komplexnú bytovú výstavbu v SR“. Tieto obsahovala častým používaním ošúchaná brožúra v podobe množstvo číselných údajov predpisujúcich plošné ukazovatele - plochy zastavané objektami, plochy komunikácií, odstavných stání, chodníkov, ihrísk, zelene, ale aj dĺžky rozvodov inžinierskych sietí.

Všetkým spomínaným ukazovateľom dominoval pojem - „hustota obývania“. Bola stanovená na 400 obyvateľov na hektár. Síce „tvorca“ mal k dispozícii 5 a 8 podlažné typizované sekcie obytných domov, či vežový dom, ale pri takej hustote si vieme predstaviť hmotovú kompozíciu a hlavne reakcie obyvateľov. Hustoty obývania súviseli s vtedy novým zákonom o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, s ktorým sa dnes tak bezbreho šafári.

Rozpracovaný návrh každého nového obytného súboru musel byť odsúhlasený príslušným odborom Ministerstva výstavby a techniky SSR. Kompozícia či iné pokusy o tvorbu ministerských úradníkov až tak ďaleko nezaujímali - pre nich bolo najdôležitejšie porovnanie dosiahnutých ukazovatelov so spomínanými THU.

Z tejto širšej exkurzie sa vrátim k problémom s parkovaním na našich sídliskách. Samozrejme, že ku nim muselo dôjsť - bola to otázka času. Veľmi súvisia s horeuvedenými ukazovateľmi. Boli síce uvažované s celkom progresívnym stupňom motorizácie 1: 3,5 (čo rodina, to auto), ale dnes je to žalostne málo, veď mnohé rodiny vlastnia niekoľko vozidiel.

Stanovené proporcie jednotlivých foriem odstavných plôch majú ťažké dôsledky. Odpisujem z THU:

  • 30 % odstavných plôch na teréne (to sú tie, ktoré boli reálne vybudované ako parkoviská) 
  • 10 % garážovanie v suterénnych priestoroch obytných domov (symbolická jedna garáž na celú sekciu, ktorú si aj tak obsadil bytový podnik na údržbárske účely)
  • 20 % odstavných plôch pod a nad terénom jedno a dvojpodlažné (radové garáže, budované svojpomocne) 
  • 40 % odstavných plôch vo viacpodlažných hromadných garážach (na Slovensku bolo realizovaných len niekoľko parkovacích domov)

Porovnaním týchto ukazovateľov s reálnym stavom je zrejmé, že na každom sídlisku v čase jeho dokončenia chýbala takmer polovica odstavných stojísk! Je to obrovský deficit, ktorý sa negatívne prejavuje v každodennom živote obyvateľov sídlisk. Pod tlakom obyvateľov mestá počet stojísk postupne zväčšujú, ale na úkor zelene. Mnohé disponibilné plochy boli medzičasom zastavané developerskými projektmi.

Žiada sa nájsť východisko z danej situácie. Ja ho vidím v pomoci od štátu, ktorý tento stav zapríčinil svojou vtedajšou štátnou bytovou politikou vo forme tzv. komplexnej bytovej výstavby. Slovo komplexnej je veľmi zavádzajúce - dôkazom sú horeuvedené čísla a porovnanie s realitou. Štát musí nájsť formu ako s prispením finančných prostriedkov EÚ pomôcť samosprávam dobudovať deficit odstavných plôch vo forme viacpodlažných hromadných garáží s cenovo dostupnými prenajímateľnými parkovacími miestami. Veď naše sídliská boli budované striktne v duchu vtedajšej štátnej bytovej politiky...

Ing. arch. Jozef Frtús, Banská Bystrica

Autor článku

Ing. arch. Jozef FrtúsSKBanská Bystrica
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím