Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
11. august 2016
1
315

„Demokratická demagógia“

Naozaj si každý môže robiť čo chce?
„Demokratická demagógia“

Viem, že názov tohto príspevku vyznieva absurdne. Ale porovnávam socialistickú demagógiu, v súčasnosti považovanú za vrchol neschopnosti racionálne posúdiť skutočnosti, keď slovami  textu pesničky Karola Kryla „...poručili dětem modlit sa, jak si přálo Veličenstvo kat...“, bolo nariadené povinné presvedčenie v mnohých oblastiach fungovania režimu, tiež s prívlastkom demokratický. Pochybnosti o tomto spôsobe demokracie boli trestným činom. Ale to sme ešte netušili, že súčasný spôsob demagogického chápania demokracie – každý si môže robiť čo chce, socialistickú demagógiu prekoná. Napriek tomuto konštatovaniu, zrejme tí, čo si tú dobu pamätajú, musia pripustiť, že bol v stavebnom poriadku a jeho aplikácii, systém, prevažne použiteľný a vo veľkej miere rešpektovaný. Čo sa o súčasnom výkone a výklade stavebného práva (ozaj máme ešte nejaké?), povedať nedá.

Zmätky vyplývajúce zo súčasne platného stavebného zákona, aj jeho stále embryonálnej podoby, neustále pribúdajúcimi úpravami a doplnkami, spôsobujú komplikácie všetkým, ktorí sa snažia vyznať a rešpektovať tieto neisté, často rozporuplné, pravidlá, počnúc stavebníkom a projektantom, dodávateľom, ale aj úradníkom Štátnej stavebnej správy. Napr. platí ešte vyhl. č.453/2000 Z.z.?, konkrétne §9 -odst 4 (osobne si myslím, že veľmi zmätočné ustanovenie) podľa ktorého "...pri jednoduchý stavbách môže  byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah PD primerane  obmedzený " (?!). Vie mi niekto zrozumiteľne a zmysluplne vysvetliť ako sa mám riadiť touto formuláciu právneho predpisu, keď mi nie je z neho jasné (poznamenané červenou) kto určuje kedy môže!, ktoré sú to tie jednotlivé prípady!, a koľko je to primerane! ? (s tým primerane mám skúsenosti - že to bolo primerane k hrúbke obálky prikladanej k žiadosti, niekoľkí úradníci stavebných úradov to pochopili takto, ale ja si nepresvedčivo myslím, že to je nesprávny výklad). Ale zrejme, tak ako je to aj v iných oblastiach fungovania tohto prepytujem štátu, to mnohým vyhovuje. Mám už svoje roky a zažil som všetky posty v stavebnej praxi, ale priznám sa, že v tomto systéme sa nevyznám a strácam sa v ňom.

Výkon stavebného práva v súčasnosti sa mierne povedané nedá nazvať ináč ako chaos. Zvlášť ma zarážajú a znechucujú nároky stavebných úradov, často presahujúce znesiteľnú úroveň byrokracie, na druhej strane nepochopiteľnú benevolenciu v niektorých prípadoch (žeby primeraná hrúbka obálky?). Ak by to malo výsledný, pozitívny efekt v kvalite stavebnej kultúry, dalo by sa to pochopiť, ale nemá – vlastne vo všeobecnosti sa dá konštatovať pravý opak. Architektúru – označovanú za matku kultúry, to prevažne, až na pár svetlých výnimiek, poznamenalo devastačne. Neviem, kedy som si vlastne uvedomil, s plnou vážnosťou, čo sa deje, teraz sa však už nestačím čudovať. Kde sme to dospeli a aký je predpoklad, že sa dá na tom ešte niečo zmeniť? Realizované architektonické dielo je neprehliadnuteľným prvkom v prostredí, ktoré ho na dlhú dobu poznamená a zostáva svedectvom kultúrnej úrovne doby.

Najmä vidiecke prostredie, ktoré si dovolím považovať za výrazného reprezentanta národnej kultúry. Všetci účastníci procesu výstavby – investor, architekt, štátna stavebná správa, dodávateľ, sa výrazne podieľajú na strate kultúrnej identity tejto krajiny, vlastne práve tí, ktorí majú povinnosť chrániť ju! Napriek mediálnemu vnucovaniu presvedčenia o hrdosti a vzťahu Slovákov k miestu, ktoré uvádzajú ako svoju vlasť, dovolím si otvorene spochybniť úprimnosť tohto vzťahu, lebo ten môže byť založený len na skutočnom poznaní vlastnej kultúry a úcty k nej, ako produktu historického vývoja. Práve nízka úroveň poznania vlastnej kultúry je úmerná vzťahu k nej a je hlavným činiteľom demagogického uplatňovania cudzích architektonických vzorov iných kultúr, na ktoré nie sme odkázaní a ktoré sú prezentované ako vzory kvality. Urbanisticky nedefinovateľné súbory objektov architektonických typov z oblastí Stredomoria (nie vždy bez architektonických kvalít – ako aplikácie ustálených typov krajiny pôvodu), ale aj tzv. kanadský zrub (spôsob odstránenia najkvalitnejšej hmoty dreva), s bavorským vikierom, tirolskou výzdobou, dekorácie palácových fragmentov, japonská záhrada a iné prvky poznamenali pôvodný charakter slovenských dedín. Je škoda, keď aj architektonicky hodnotné novodobé diela svojou formou nerešpektujú génia loci, poškodzujúc miesto so zachovanými objektmi tradičných foriem, súčasne spochybňujúc vlastnú kvalitu.

Arogancia sa stáva samozrejmosťou a nadradenosť prevláda nad úctou k miestu. Chýba nám pokora, ale tiež skutočné poznanie potenciálu tradičnej architektúry - čo adresujem svojim kolegom,. Dovolím si tvrdiť, že tradičná architektúra nie je mŕtvym kmeňom evolúcie kultúry národa, ale je jej použiteľnou zdravou vetvou (ospravedlňujem sa autorovi týchto slov, neviem kde som ich čítal). Výstižne to vyjadril Milan Kiripolský v predslove knihy Pokračovanie rodu: "Človek nerobí chybu tým, že posúva hranice svojich možností dopredu, ale tým, že tak činí bez ohľadu na zachovanie prirodzenej kontinuity a harmónie s prostredím, zabúdajúc, že je jeho súčasťou.“

Nie som zástancom plagiátov, bezduchých kópií chalúp, ale ich pokračovaním v čitateľne abstrahovanej, zmysluplnej a dobe zodpovedajúcej podobe formou aj obsahom. Už netreba ísť pre príklady do zahraničia, tam kde dokázali zachovať kontinuitu s tradíciou v novej vývojovej etape a v súlade s požiadavkami doby. Ako jeden zo vzácnych, zatiaľ ojedinelých príkladov na Slovensku, je možné uviesť rodinnú usadlosť v extraviláne Oravskej Jasenice, ocenenej Cenou Dušana Jurkoviča 2013, z autorskej dielne – P.Lacko, F. Tittelbach, A.Eiseltová, o ktorej Ján M.Bahna napísal vo Fóre architektúry č.5/2013 “Je to hold humánnej, čistej archetypálnej architektúre, ktorá je na Orave doma a s veľkou kultúrou drevených detailov v interiéri i exteriéri dosiahla harmonický súzvuk s kontextom“. Som rád, keď sa, nespochybniteľná autorita v tejto oblasti, vyjadrí spôsobom vyvracajúcim presvedčenie o nezlučiteľnosti tradičných dominantných znakov ľudovej architektúry so súčasným životným štýlom.

V tejto súvislosti a tomto príklade je na mieste uviesť splnenie jednej veľmi dôležitej podmienky a to je šťastné stretnutie osvieteného autora s vyššou úrovňou schopností a poznania, s investorom dostatočne disponovaným dôverou k autorovi a úctou k miestu. Tu však treba priznať- to čo som už naznačil, že aj v takejto priaznivej konštelácií tvorcovia diela narazia často (z mojej vlastnej praxe) na nepochopenie miestnej samosprávy, ktorú prevažne zastupujú úradníci pochádzajúci z miesta, poznamenaní komplexom menejcenností (bez urážky) - nie vlastnou vinou, ešte z čias keď ľudová architektúra bola „hanbou socializmu“ a tomu zodpovedajúcemu poznaniu a vzťahu k stavebnej kultúre regiónu. V tejto oblasti zlyháva osveta vo všeobecnosti – školy všetkých stupňov, štátna stavebná správa, kultúrne inštitúcie, mediálne a informačné zdroje, treba priznať, že ani naša SKA sa na tomto poli moc neprejavila. Ale konštatovanie uvedeného, bez pomenovania ďalších okolností súvisiacich s problémom, nestačí na hľadanie príčin a ich riešenie. Vôbec sa nechcem štylizovať do úlohy spasiteľa, pokúsim sa však aspoň z časti pomenovať veci pravým menom formou otázok, na ktoré som našiel odpovede, hoci v spochybniteľnom súlade s pochybným výkonom všetkých oblastí práva na Slovensku, aj keď v niektorých prípadoch som nedospel k odpovediam, lebo mi občas rozum zostal stáť.

1. Aký zmysel má riadne stavebné konanie, keď je ešte stále výhodnejšie dodatočné povolenie stavby?
-výhody dodatočného povolenia: už sa len konštatuje skutočnosť, že stavba stojí, predpísané vzdialenosti od hraníc sa neriešia, projekt je len formálny, postavením na cudzom pozemku môže vlastník stavby získať cudzí majetok (aj vydržaním), pokuta prevažne nezodpovedá ani nákladom na riadne stavebné konanie (vlastná skúsenosť autora). Pri riadnom stavebnom konaní často už v štádiu územného konania, aj v prípade bežného rodinného domu, sa vyžaduje: dodržanie regulatív územného plánu (aj keď nie je platný), plán protipožiarnych opatrení, svetlotechnické posúdenie, posúdenie energetickej náročnosti, výpočet tepelných strát, geologický prieskum, meranie radónu, ochrana životného prostredia a odpadové hospodárstvo, pri dodatočnom povolení už strácajú tieto požiadavky zmysel a preto nie sú vyžadované, kvalitná projektová dokumentácia sa už považuje za druhoradú.
- podmienky, ktoré musia byť splnené: stavba nesmie byť v rozpore s verejným záujmom (prevažne nikdy nie je v rozpore, lebo konanie v rozpore so zákonom na Slovensku má oporu v zákone!?, ináč povedané konanie v rozpore so zákonom, je v súlade s verejným záujmom! )

2. Aký zmysel má okrúhla pečiatka autorizovaného architekta so štátnym znakom, keď niektoré stavebné úrady ešte žiadajú predložiť aj kópiu autorizačného osvedčenia?

3. Aký zmysel má riadna projektová dokumentácie, keď stavebník môže bez postihu zmeniť počas realizácie stavbu často na nepoznanie, ku ktorej sa autor radšej ani nepriznáva a stavebný úrad vydá bez vyjadrenia autora kolaudačné rozhodnutie?

4. Ako sa dá uplatniť právo autora zmysle Autorského zákona a riadiť sa ním, keď výklad v niektorých konkrétnych prípadoch v rámci besedy (B.Bystrica 10.03.016) s právnikom - špecialistom na tento zákon, boli formulované v úvode odpovede slovami „myslím si, alebo podľa môjho názoru.. „? Koľkými prípadmi porušenia autorského práva, aj medzi členmi SKA, sa komora zaoberala a s akým výsledkom?

5. Ako stanoviť honorár za výkon architekta, keď honorárový poriadok SKA vlastne neexistuje a požiadavka stavebníka je síce na zodpovedne vypracovaný projekt, ale za cenu, za ktorú sa takýto projekt nedá vypracovať – alebo neoplatí robiť? Týka sa to najmä investorov laikov (súkromné stavby), ktorí nemajú skúsenosti ani predstavu o rozsahu diela a čase, ktorý si vyžaduje.

6. Nie je práve konštatovanie v bode č. 5 jednou z príčin nekvalitných projektov a ich realizácií, keď autor podľahne pokušeniu zarobiť síce menej, ale rýchlo a tak vlastne zarobiť viac, bez ohľadu na výsledok? Nie je naivné myslieť si, že takto konajú len nečlenovia SKA?

7. Ako je rešpektovaná SKA zo strany právotvorných zložiek štátu, môže komora ovplyvniť výkon stavebných úradov? Akou je autoritou pre vlastných členov?

Určite by sme našli ešte veľa ďalších problémových otázok a bolo by v záujme nás všetkých vyvolať diskusiu na týkajúce sa témy a hľadať spôsoby ich riešenia, lebo ináč sa nemôžeme čudovať stavu uvedenému v úvode tohto príspevku. Preto na záver ešte jedna provokačná otázka, ktorá už v rôznych podobách zaznela v našich radoch:
Asi koľko riadnych členov by mala SKA, keby členstvo nebolo podmienkou pre výkon nášho povolania?

Pre mňa je cťou byť členom Komory architektov Slovenska, aj z toho dôvodu, že by som sa chcel, pokiaľ sa dá, venovať tejto oblasti úžitkového umenia, ale najmä, že som v kolektíve úžasných ľudí, s ktorými som sa vďaka členstvu zoznámil a ktorí ma bez dešpektu prijali, čo si nesmierne vážim, ale zrejme som očakával aj iný zmysel tejto inštitúcie. Budem vďačný všetkým, ktorí ma z týchto pochybností vyvedú a vysvetlia mi prínos komory pre moju existenciu, ktorí pochopili to čo ja nie, lebo mi zrejme niečo uniklo a zrejme nie som jediný, ktorého očakávania neboli naplnené. Rozhodne sa ale nechcem dotknúť tých, ktorí vyvíjajú úsilie aj na úkor vlastného pohodlia, aby dosiahli vážnosť tejto inštitúcie na verejnosti a najmä rešpekt zložiek štátu, ktorých povinnosti supluje.

Autor článku

Igor KrpelánSKVyšný Kubín
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím