Konferencia Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe

Konferencia, ktorú organizuje Vydavateľstvo EUROSTAV (7. rok) a Slovenská rada pre zelené budovy (4. rok), sa konala pod záštitou Ministerstva dopravy a výstavby SR. Podujatie, tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, obohatili svojimi skúsenosťami významní medzinárodní spíkri, ktorí sa angažujú v Smart problematike, v udržateľnej architektúre a zdravom bývaní.

Udržateľne

Prvý blok konferencie sa už tradične venoval otázkam udržateľného urbanizmu, ktorý svojou prednáškou otvorila rakúska architektka Ina Homeier, pôsobiaca na oddelení mestského plánovania vo Viedni ako vedúca Oddelenia Smart City. Pod jej vedením bolo v rakúskej metropole implementovaných niekoľko národných Smart City riešení . Vo svojej prezentácii podrobne vysvetlila princípy Rámcovej stratégie Smart City Viedeň, ktorej cieľom je podľa jej slov : „Vytvoriť z Viedne do roku 2050 mesto s najvyššou kvalitou života v Európe“.
Architekt a dizajnér Pablo Riquelme, narodený v Chile, žije od strednej školy vo Fínsku. Na konferencii sa podelil s plénom so svojimi skúsenosťami s aplikovaním progresívnej myšlienky využitia dizajnu vo verejnom priestore v Helsinkách. „ Prostredníctom projektu Design Driven City majú Helsinki ambíciu stať sa emocionálnym mestom. Dizajn nerieši všetko, ale ak sa spojí s inými odbormi a vďaka empatii sa do neho zaangažujú ľudia, mnohému to pomôže.“
Prvý blok konferencie uzatvorila prednáška Ernsta Rainera, architekta z Grazu. „Žijem v Grazi, chytrí ľudia vytvárajú svoje Smart mesto.“ Vo svojej prezentácii demonštroval Smart aktivity, v ktorých sa hlavné mesto Štajerska angažuje už niekoľko rokov. Ukážkovým príkladom je konverzia bývalej priemyselnej zóny Waagner Biro na obytnú štvrť s komplexnou infraštruktúrou a nulovými emisiami, kde sa všetka energia vyrobí v regióne z obnoviteľných zdrojov.
Prednášky druhého bloku sa sústredili na inovácie pre udržateľný urbanizmus. Prvé dve boli venované problematike vodného manžmentu. Napriek odlišnému prístupu diskutujúcich obidve prezentácie deklarovali rovnaký cieľ - šetriť spotrebu pitnej vody a využívať prírodné (ako úžitkové) zdroje na maximum. Walter van der Schnee z Holandska rozprával o problematike a perspektívach vodného cyklu z dlhodobého hľadiska. Zuzana Vranyayová (riaditeľka Ústavu pozemného staviteľstva, Katedra TZB na SF TU v Košiciach), analyzovala udržateľnosť vo vodnom manažmente na konkrétnych slovenských príkladoch. Peter Heyder zo spoločnosti Viessmannn predstavil najmodernejšie zariadenia pre individuálnu reguláciu miestností tejto značky- ViCare Smart Clamate riešenia.

Smart princípy 

Tretí blok priniesol zdravé a udržateľné príklady nielen zo zahraničia. Aké nové výzvy čakajú na architektov a projektantov pri návrhoch obalov budov v súvislosti s klimatickými zmenami, demonštrovala britská architektka Judith Kimpian z Veľkej Británie na konkrétnych, už zrealizovaných projektoch zo Saudskej Arábie či Kanady .
Martin Stohl z HB Reavis sa podelil o vlastné skúsenosti z navrhovania udržateľných a zdravých kancelárskych objektov zo Slovenska (Twin City, Nové Nivy), ale aj zahraničia - Veľkej Británie, Maďarska a Poľska, na ktorých zároveň demonštroval akým vývojom prešiel prístup k navrhovaniu v ich spoločnosti. Na konkrétnych projektoch demonštroval prechod od intuitívneho k analytickému developmentu, ktorého cieľom je nielen energetická úspornosť a udržateľnosť, ale aj pocit pohody pre užívateľov.

Na prezentáciu Martina Stohla nadviazala Klára Bukolská, architektka spoločnosti VELUX, ktorá na vzorových príkladoch z oblasti bývania demonštrovala možnosti navrhovania zdravých domov, so zdravou klímou, s optimálne dimenzovaným osvetlením, vetraním a nízkymi prevádzkovými nákladmi. VELUX sa roky angažuje vo svete výstavbou udržateľných vzorových domov. Minulý rok ukončil vzorový príklad renovácie domu v Bruseli do energeticky pasívneho štandardu. Je potešiteľné, že po Bruseli sa rozhodol VELUX svoj program Renoactive – ukážkovú obnovu staršieho domu, realizovať aj na Slovensku. Architektka Bukolská zároveň vo svojej prezentácii informovala o výsledkoch európskeho prieskumu o potrebe zdravého bývania, ktoré každoročne robí tento dánsky výrobca strešných okien.
Prednáškový blok konferencie uzatvoril zaujímavý projekt The Green Village, o ktorom prišiel porozprávať Tim Jonathan z Technickej univerzity v Delfte (Holandsko). Ide o živé laboratórium v areáli univerzity pre urýchlenie udržateľných inovácií. Výskumníci a podnikatelia v ňom môžu testovať a sledovať rôzne výskumné projekty zoskupené do rôznych inovačných programov. Časť svojej prednášky venoval Jonathan aj pilotnému projektu Prét- á – Loger.

Laureátom Ceny VISIO 2020 sa stal projekt Modrá škola

Záver konferencie patrí od roku 2011 udeľovaniu Ceny VISIO 2020, ktorú Vydavateľstvo EUROSTAV a redakčná rada Časopisu Eurostav udeľuje významným slovenským projektom z oblasti udržateľnej architektúry. Štvorčlenná odborná porota v zložení prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., ( odborní garanti konferencie a členovia redakčnej rady časopisu Eurostav), Ing. arch. Darina Lalíková, CSc. (šéfredaktorka časopisu Eurostav) a Ing. Pavol Kukura (predseda predstavenstva SKGBC , sa tento rok rozhodla udeliť cenu VISIO 2020 za rok 2016/2017 osvetovému projektu „Modrá škola - voda pre budúcnosť". Na projekte ocenila predovšetkým, že ide o dlhodobý vzdelávací program Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorého cieľom je systematické budovanie pozitívneho vzťahu detí a mládeže k pitnej vode ako produktu, ktorý má svoju hodnotu. Program je spracovaný tak, aby vhodnými formami a metódami zážitkového učenia pôsobil na rozvoj vedomostí a znalostí detí a mládeže o pitnej vode - jej výrobe, distribúcii, odvádzaní a čistení odpadových vôd, využívania dažďovej vody v udržateľnej výstavbe, ale aj o dôležitosti a nenahraditeľnosti vody v prírode. Partnerom Ceny VISIO 2020 je spoločnosť CEMMAC, preto obchodná riaditeľka spoločnosti CEMMAC Ing. Janka Pančíková, nemohla pri slávnostnom odovzdávaní ceny chýbať.
Cenu verejnosti si odniesla Pozorovateľňa vtáctva Duna v Kalinkove , navrhnutá tímom slovenských študentov a učiteľov z Fakukty architektúry pod vedením Ing. Veroniky Kotrádyovej, PhD., v spolupráci s nórskou Bergen School of Architecture.