8. ročník medzinárodnej konferencie Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe

Na konferencii, ktorú organizuje Vydavateľstvo EUROSTAV (8. rok) a Slovenská rada pre zelené budovy (5. rok), odprezentovali svoje zaujímavé projekty významní spíkri zo Švédska, Francúzska, Rakúska, Čiech aj Slovenska. Výnimočné odborné stretnutie zavŕšila prednáška významného architekta z Malajzie Ken Yeanga. Bezprostredne po odbornej časti sa uskutočnil spoločenský večer, kde bol vyhlásený laureát už 7. ročníka ceny časopisu EUROSTAV VISIO 2020.

O urbanizme  

Prvý blok konferencie sa venoval otázkam udržateľného urbanizmu. Pútavou prednáškou s názvom Inteligentné mestá ako nový spôsob urbanizácie ho zahájil Andrew Karvonen. Tento Švéd je pomocným profesorom v KTH Royal Institute of Technolgy v Štokholme v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest. Venuje sa výskumu v oblasti úloh infraštruktúrnych sietí pri prechode k trvalej udržateľnosti miest. Vo svojej prednáške sa zameral na to, čo sú a prečo sa realizujú smart cities (inteligentné mestá) a ako súvisia s mestským rozvojom.

Nasledovala prezentácia francúzskej architektky Anne Lacaton, spoluzakladateľky významného architektonického ateliéru Lacaton & Vassal Architectes, ktorý sídli v Paríži. Na projektoch konverzie (ako vnímať hodnotu už existujúceho) predstavila proces navrhovania v ich ateliéri. Základom ich filozofie je zachovať každý strom, využívať prírodné zdroje a hlavne komunikovať s užívateľmi budov.

Prvý blok konferencie uzatvorila prednáška Petra Mozoláka z SPP, kde sa venuje stratégii, rozvoju podnikania a správe dcérskych spoločností. Svoju prezentáciu o Inováciách a udržateľnej energii v mestách začal slovami: „Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe nie je len o materiáloch, postupoch a technológiách. Je vo výraznej miere spojená s energiou vo všetkých svojich podobách. My formujeme budovy, budovy spätne formujú nás. A to je aj stratégia snaženia v SPP. “

O vnútornom prostredí

Zdravé a udržateľné vnútorné prostredie bolo hlavnou témou druhého bloku prednášok. Na úvod Peter Moravčík - architekt a odborník v oblasti udržateľnej architektúry a výstavby predstavil výsledky medzinárodného výskumu o zdravom vnútornom prostredí, ktorý spoločnosť CBRE (kde pôsobí), zrealizovala v minulých rokoch. Týkal sa vplyvu kancelárskych priestorov na zdravie a produktivitu pracovníkov.

Nasledoval Samuel Sůra zo spoločnosti Salvis, ktorá ako prvá zaviedla LEED a BREAM certifikácie budov na Slovensku. Ako sa vyjadril: „Cesta k certifikovaným budovám bola tŕnistá, ale mal som šťastie na výborných kolegov.“ Vo svojej prednáške predstavil aj novinky – systémy WELL a Fitwel, ktoré pomôžu uplatniť tento trend a preukázateľne zlepšiť spôsob akým sa cítime a pracujeme v budovách.

Česká architektka Klára Bukolská zo spoločnosti Velux prezentovala projekt RenovActive Slovensko, ktorý je založený na implementácii princípov udržateľnosti do celého procesu navrhovania a renovácie. Jeho cieľom je dosiahnuť nielen energetickú efektívnosť, ale aj pocit zdravia a pohody pre užívateľov budov.

Tento blok uzavrela Johanna Ljunggren, manažérka udržateľnosti spoločnosti Kinnarps zo Švédska, zabezpečujúcej interiérové riešenia pracovných priestorov kancelárií a priestorov verejného sektoru. Predstavila The Better Effect Index, ktorý poskytuje jednoduchú odpoveď na zložitú otázku: ako je produkt udržateľný?

O inovatívnych prístupoch

Na úvod tretieho bloku architekt Pavol Pokorný tlmočil myšlienku tímu odborníkov z Inštitútu pre energeticky pasívne domy, ktorý si položil hypotetickú otázku, ako by vyzerala Vila Tugendhat, ak by ju architekt Ludwig Mies van der Rohe navrhoval dnes. A ako by ovplyvnili jeho myslenie súčasné legislatívne požiadavky v oblasti energetickej úspornosti budov.

Obdobia horúčav, silné zrážky a teplotné výkyvy sa neustále stupňujú a vplývajú na náš osobný komfort. Táto situácia si vyžaduje prispôsobenie našich stavebných konštrukcií novým podmienkam. Na príklade výskumného parku Viva spoločnosti Baumit, odprezentoval Rakúšan Jürgen Lorenz prínos tepelnej izolácie, akumulačnej hmoty a vnútorných povrchových náterov pre zdravé bývanie.

Blok ukončil Martin Ďurian zo spoločnosti Daikin svojou prezentáciou o alternatívnych technológiách vo vykurovaní – o tepelných čerpadlách.

Zlatý klinec

Inšpirujúcim vrcholom tohto podujatia bola prednáška renomovaného predstaviteľa ekoarchitektúry a ekoplánovania z Malajzie Kena Yeanga (foto 5). Kreatívnym uplatnením high-tech a bioprincípov v architektonickej a urbanistickej tvorbe sa stal jedným z najvplyvnejších svetových architektov a denník „The Guardian“ ho zaradil medzi 50 odborníkov na svete, ktorí by mohli zachrániť našu planétu.

Laureátom Ceny VISIO 2020 sa stala budova ČSOB

Po odbornej časti konferencie už tradične nasledoval slávnostný večer spojený s udeľovaním Ceny VISIO 2020, ktorú Vydavateľstvo EUROSTAV a redakčná rada Časopisu Eurostav udeľuje významným slovenským projektom z oblasti udržateľnej architektúry.

Štvorčlenná odborná porota v zložení prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., (odborní garanti konferencie a členovia redakčnej rady časopisu Eurostav), Ing. arch. Darina Lalíková, CSc. (výkonná riaditeľka vydavateľstva) a Ing. Pavol Kukura (predseda predstavenstva SKGBC, sa tento rok rozhodla udeliť cenu VISIO 2020 za rok 2017/2018 novej budove centrály ČSOB v Bratislave. Na budove ocenila predovšetkým to, že využíva všetky prvky zelenej architektúry ako sú vegetačné strechy a terasy, využívanie recyklovaných materiálov pri výstavbe, využitie LED osvetlenia, využitie technológie adiabatického chladenia vzduchu, optimalizácia systému automatického tienenia interiéru a čiastočnú reguláciu vetrania podľa skutočnej produkcie CO2 v interiéroch.

Partnerom Ceny VISIO 2020 je spoločnosť CEMMAC, preto obchodná riaditeľka spoločnosti CEMMAC Ing. Janka Pančíková, nemohla pri slávnostnom odovzdávaní ceny chýbať.

Cenu verejnosti si odniesla Švédska nábytkárska rodinná firma Kinnarps, ktorá je známa najmä kvalitnými výrobkami s minimálnym vplyvom na životné prostredie a s uplatňovaním princípov udržateľnosti v celom svojom výrobnom aj distribučnom reťazci..