Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
10. október 2024
2
1205

Architektúra Považskej Bystrice - výskum pamätihodností v širšom okruhu mesta

O brnianskej kultúrnej stope, sídliskách aj nenaplnenej ambícii novej športovej zóny.
Architektúra Považskej Bystrice - výskum pamätihodností v širšom okruhu mesta

Architekt Marek Turošík sa chopil neľahkej úlohy systematickej dokumentácie pamiatok a pamätihodností, ktoré tvoria výraznú súčasť súčasnej identity mesta. Výsledkom rozsiahlej výskumnej činnosti je kniha "Architektonické pamiatky a pamätihodnosti mesta Považská Bystrica", ktorú sme predstavili v septembri minulého roku. Publikácia zameraná na centrum mesta a podhradie bola odrazovým mostíkom pre ďalší výskum a terénnu prácu, ktorá sa aktuálne zaoberá zvyšnými časťami Považskej Bystrice. V centre pozornosti pritom stojí areál Považských strojární a priľahlá kolónia.

 

Viac slovami autora: 

Minulý rok som mal to šťastie získať štipendium Fondu na podporu umenia na preskúmanie architektonických pamiatok a pamätihodností ostatných mestských častí Považskej Bystrice. Tento projekt nadväzoval na moju prvú knihu o pamiatkach a pamätihodnostiach centra mesta a kultúrne bohatého Považského Podhradia.

Považská Bystrica zažila v 20. storočí prudký rast obyvateľstva v dôsledku príchodu zbrojárskeho priemyslu. Stredisková obec štyroch dolín na brehu Váhu, s 2746 obyvateľmi, sa pod vplyvom Zbrojovky, neskôr pretransformovanej na Považské strojárne – vedúci podnik koncernu ZVL, pretvorila na mesto so 43 tisíc obyvateľmi. Táto premena bola búrlivá. Priniesla niekoľko kvalitných architektonických počinov, no zároveň narušila po stáročia formovaný obraz sídla a jeho kultúrnej krajiny.

Výskum zahŕňal zvyšné časti Považskej Bystrice, pričom začínal zdrojom premien – areálom Považských strojární a jeho kolóniou.

Kolónia Zbrojovky
Kolónia ZbrojovkyFoto: Marek Janičík
Model nového vstupu do areálu strojární od Zdeňka Navrátila a Eduarda Říhu
Model nového vstupu do areálu strojární od Zdeňka Navrátila a Eduarda Říhu Foto: archív Pavla Mikuša)

Od roku 1929 priniesol závod do mesta novú stavebnú kultúru, ktorú v prvých desaťročiach formovali najmä brnianski architekti. Tí boli zodpovední za obytnú štvrť kolónie Zbrojovky a jej vybavenosť. Brnianska kultúrna stopa ovplyvnila Považskú Bystricu vo veľkom aj v 60. rokoch, keď sa uvažovalo o novom vstupe do Považských strojární s dvoma vežovými objektmi. Nakoniec bola postavená len veža Vedecko-výskumnej základne od autorskej dvojice Zdeněk Navrátil a Eduard Říha z brnianskeho Potravinoprojektu. Potravinoprojekt Brno bol zodpovedný aj za ďalší významný projekt 60. rokov – Dom kultúry, ktorého autor Evžen Šteflíček počas výstavby emigroval. Interiér kultúrneho stánku bol napokon zverený vtedajšiemu vedúcemu katedry interiérového dizajnu na brnianskej fakulte architektúry, docentovi Jindrovi Halabalovi (neskôr profesorovi), synovi známeho českého dizajnéra nábytku Jindřicha Halabalu. V rámci výskumu sa mi podarilo navštíviť pána profesora, dnes 94-ročného (o pár dní 95-ročného), a porozprávať sa s ním o jeho dielach v Považskej Bystrici, ktorých bolo niekoľko.

Jeho najvýznamnejšou a zároveň najzachovalejšou realizáciou bol spomínaný interiér Domu kultúry s estrádnou sálou pre 600 osôb, divadelnou sálou pre 400 osôb a malou bábkovou sálou. V blízkosti kultúrneho domu navrhol aj interiér Spoločenského domu, ktorý slúžil ako spoločenské zázemie pre robotnícku kolóniu. Sála Spoločenského domu, kde začínali svoju divadelnú kariéru velikáni ako Jozef Kroner, Jela Tučná-Lukešová, Viktor Blaho a režisér Juraj Haľama, po výstavbe novej divadelnej budovy stratila svoje opodstatnenie. Halabala ju preto premenil na kaviareň s kabaretným pódiom a upravil aj ďalšie časti Spoločenského domu. V 70. rokoch sa Halabalov rukopis zapísal aj do koridoru spájajúceho Dom kultúry a Spoločenský dom. 

Interiér estrádnej sály domu kultúry od Jindru Halabalu
Interiér estrádnej sály domu kultúry od Jindru HalabaluFoto: Marek Turošík
Interiér divadelnej sály od Jindru Halabalu
Interiér divadelnej sály od Jindru Halabalu Foto: Marek Turošík

Môj výskum zahŕňal aj prvú pamiatkovú rekonštrukciu kaštieľa v Orlovom, na ktorej sa Halabala podieľal ako vedúci architekt. Pri rekonštrukcii boli odstránené nevhodné zásahy z 50. rokov a kaštieľ získal množstvo atypických prvkov.

Kaštieľ v Orlovom po druhej pamiatkovej rekonštrukcii kolektívom Rastislav Gromnica, Pavol Fischer, Martin Gromnica, Martin Žatkulák
Kaštieľ v Orlovom po druhej pamiatkovej rekonštrukcii kolektívom Rastislav Gromnica, Pavol Fischer, Martin Gromnica, Martin ŽatkulákAutor foto: Marek Janičík

Okrem diel brnianskych architektov sa na rozvoji Považskej Bystrice podieľali aj slovenskí architekti. V 50. rokoch vznikol smerný územný plán, ktorý vytvoril bratislavský Ústav pre rozvoj miest a dedín. Projektant Milan Bodický už v tomto dokumente z 50. rokov načrtol nešťastnú asanáciu historického námestia, nové umiestnenie železničnej stanice pri centre mesta (ktoré sa dodnes nerealizovalo) a zastavovacie plány dvoch sídlisk. Jedno z nich, dnešné sídlisko Lánska (v tom čase známe ako sídlisko Domanižanka), projektoval on sám v duchu Sorely, s dôrazom na osovosť a umeleckými dielami vytvorenými v hesle „národné formou, socialistické obsahom“. Sídlisko zahrnulo aj vtedy pokrokovú nemocnicu, ktorú navrhli pražskí architekti Zdeněk Přáda a Vladimír Král, s Alterovou chodbou a dvomi parkami. Táto nemocnica bola spolu s nemocnicou v Rokycanoch jedným z dvoch prototypov nemocníc II. typu, ktoré sa mali stavať aj v krajinách Sovietskeho zväzu.

Areál prototypovej nemocnice
Areál prototypovej nemocnice Autor foto: Marek Janičík

V 70. rokoch, po vládnom stimule, vznikla potreba výstavby dvoch nových sídlisk – Rozkvet a SNP. Rozkvet, navrhnutý autorským triom Mosný, Toman, Lavička, sa rozprestrel na vrchu nad mestom, kde dovtedy stála baroková kaplnka svätej Heleny. Druhé sídlisko, SNP, bolo pokračovaním sídliska Domanižanka v smere rieky Domanižanky. Na rozhraní sídlisk Domanižanka a SNP sa v 80. rokoch začal budovať druhý športový areál mesta, ktorého prvým objektom bola športová hala od Ľudovíta Kupkoviča. Táto hala, postavená na elegantnej konštrukcii, bola výsledkom architektonickej súťaže z roku 1986. Hala mala byť prvým z viacerých športových objektov, no nakoniec zostala sama, obklopená obchodnými domami.

Sídlisko Rozkvet a baroková kaplnka svätej Heleny
Sídlisko Rozkvet a baroková kaplnka svätej Heleny Foto: Marek Janičík
Športová hala
Športová halaFoto: Marek Janičík

Výskum sa zameriaval aj na mestské časti Považskej Bystrice, ktoré vznikli pripojením samostatných obcí v rokoch 1979 a 1980. Tieto mestské časti boli skúmané z hľadiska ich urbanistického vývoja a výskum sa venoval aj niekoľkým dielam, najmä z obdobia baroka a secesie. V rámci výskumu sa uskutočnilo aj niekoľko sprievodných podujatí – prednášok a sprevádzaní, ktoré vzbudili v účastníkoch záujem o staršiu aj novšiu architektúru nášho mesta, čo bolo veľmi pozitívne.

Secesná vila v Považskej Teplej
Secesná vila v Považskej TeplejFoto: Marek Turošík

Verím, že sa výskum nakoniec pretaví do novej publikácie, ktorá pomôže nielen odborníkom, ale aj laikom lepšie chápať Považskú Bystricu a podieľať sa na tvorbe kvalitného prostredia v nej.

Výskum bol podporený z verejných zdrojov formou štipendia Fondu na podporu umenia.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím