YIT Slovakia pripravuje architektonickú súťaž na premenu nevyužívaného brownfieldu na Mlynských nivách

Developer ohlasuje prípravu architektonickej súťaže na premenu ďalšieho nevyužívaného brownfieldu v Bratislave na mestskú štvrť so zmiešanými funkciami. Ide o revitalizáciu pozemku bývalej panelárne a priľahlých priemyselných areálov v časti Mlynské nivy - Západ, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti novovznikajúceho "downtownu" Bratislavy. Doplnenie rezidenčnej funkcie, občianskej vybavenosti a kvalitných verejných priestorov, podporené rozvojom verejnej dopravy, by mala podľa slov YIT upraviť premenu územia Nivy, ktorá doteraz vnášala do územia najmä administratívnu funkciu, na plnohodnotnú mestskú štvrť.

YIT Slovakia sa snaží nadviazať na skúsenosti z projektov STEIN2, ZWIRN alebo NUPPU, ktoré vznikli taktiež na mieste niekdajších priemyselne využívaných areálov v Bratislave:"Premenu nevyužívaných či veľmi málo využívaných a zväčša zanedbaných území s industriálnou minulosťou, ktoré sa dnes často nachádzajú v atraktívnych alebo centrálnych lokalitách miest, považujeme za zmysluplný a zdravý spôsob rozvoja mesta,“ hovorí generálny riaditeľ YIT Slovakia Milan Murcko. "Premiešanie funkcií a kvalitný verejný priestor sú hlavnými predpokladmi na to, aby na danom území vzniklo dobré miesto pre život, a aj odpoveďou pre budúcnosť miest z pohľadu udržateľnosti. Ak človek na jednom mieste môže bývať, pracovať aj nakúpiť, znižujeme nároky na dopravu a vytvárame prepojený ekosystém, kde sa ľudia z pohľadu časového využitia územia vhodne dopĺňajú."

Napriek publikovaným víziám, ktoré pre túto lokalitu v minulých rokoch predstavili viacerí predchádzajúci majitelia územia, aktuálny projekt nebude nadväzovať na žiaden z týchto investičných zámerov. Nové riešenie musí totiž zohľadňovať nielen aktuálne potreby obyvateľov mesta a lokality, ale aj výzvy, ktoré v budúcnosti Bratislavu čakajú.

Oblasť bývalej panelárne a priľahlých priemyselných areálov predstavuje potenciál aj na revitalizáciu a obnovu narušenej biodiverzity. Vzrastajúca priemerná teplota a dlhodobé obdobia sucha striedané s intenzívnymi dažďami budú hlavnými výzvami pre mikroklímu územia, s ktorými sa projekt plánuje vysporiadať. Medzi hlavné princípy novej štvrte budú preto patriť aj opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien, a to najmä prostredníctvom vhodného konceptu a kvalitnej architektúry, implementácie špičkových technológií a použitia nezávadných materiálov.

Ideálne riešenie územia vzíde z architektonickej súťaže

Spoločnosť YIT Slovakia chce aj na Mlynských nivách pokračovať vo svojej osvedčenej ceste, a preto bude ideálne riešenie hľadať formou súťaže návrhov od viacerých slovenských a českých architektonických kancelárií (podobne ako pri Cvernovke). Vyhlásenie súťaže, ktorej zadanie bude overovať Slovenská komora architektov (SKA), sa predpokladá do konca februára 2020.

Pozemok sa nachádza v západnej časti Mlynských nív, v blízkosti centra OBI, oproti rezidenčnému projektu Jarabinky, ktorý je pred dokončením. V rámci súťaže bude riešené celistvé územie s celkovou výmerou cca 6,5 hektára. V súčasnosti sa vo východnej časti územia už nenachádzajú žiadne objekty, iba zvyšky spevnených plôch a areálových komunikácií, a v západnej časti sa ešte nachádzajú pôvodné, zväčša priemyselné a skladové budovy.

História lokality

V dávnej minulosti cez ulicu Mlynské nivy tiekla rieka Dunaj, ktorá v tom čase nebola regulovaná, a pretínala ju na dve časti. Jedno z ramien Dunaja - Malé Novozámocké rameno (nazývané neskôr aj Mlynské) – v podstate kopírovalo ulice Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská.

Po regulácii Dunaja v 2. polovici 19. storočia sa územie zóny začalo aj intenzívne stavebne vyvíjať, keďže v Bratislave začala narastať priemyselná výroba. V zóne okolo Mlynských nív, tiahnuc sa k rieke, vznikli viaceré továrne či sklady. V roku 1888 tu bola postavená Klingerova továreň na výrobu konopného a jutového tovaru, továreň na káble - známe Kablo, podnik Gumon a mestská elektráreň. V druhej polovici 20. storočia na území riešenej lokality vyrástla takzvaná. "paneláreň“ - závod 03, Pozemných stavieb Bratislava n. p.

Priemyselná minulosť definuje identitu tohto miesta v podstate dodnes. Časť pôvodných objektov síce prešla transformáciou na administratívne centrá, no územie si stále zachováva charakter priemyselnej zóny bez atraktívnych priestorov na oddych a rekreáciu. Tesná blízkosť Dunaja a história lužných lesov však vytvárajú veľký potenciál pre nadviazanie na jedinečný charakter tohto územia. Na opačnej strane Dunaja sa nachádza chránené územie európskeho významu Soví les, ktoré sa tiahne od mosta Apollo až za areál Ekonomickej univerzity.