Slovenský rozhlas vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku

Diela postavené v bývalom režime, aj napriek často nespornej kvalite, stíha nepriaznivý osud. Aj preto je vyhlásenie "obrátenej pyramídy" za kultúrnu pamiatku dôležitý precedens. Po dlhodobom úsilí sa to v závere minulého rokua podarilo. Význam stavby v kontexte slovenskej a svetovej architektúry približuje Darina Brósková z Pamiatkového úradu SR:

Budova Slovenského rozhlasu, zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu svojimi hodnotami jedinečne reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry, je jedným z vrcholných diel neskorého modernizmu na Slovensku v jej najexpresívnejšej experimentálnej forme. Objekt s výraznou expresionisticky tvarovanou formou pyramídy je odkazom na najaktuálnejšie súdobé prejavy neskorej moderny vo svete. Nákladná experimentálna stavba vznikajúca v uvoľnenej atmosfére 60. rokov je svedectvom doby priaznivo naklonenej veľkorysým riešeniam, ktorá umožnila tvorcom experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy.

Dielo slovenských architektov Štefana Ďurkoviča a Štefana Svetka presahuje svojimi kvalitami národný význam. Ako výnimočné dielo stredoeurópskej moderny bola budova Slovenského rozhlasu publikovaná v renomovaných zahraničných vydavateľstvách a časopisoch. Kľúčové nahrávacie priestory a koncertná sála v pôvodnom architektonickom riešení sú unikátne v rámci celého Slovenska.

Dodnes je vnímaná ako jeden z neskoromoderných symbolov Bratislavy, v roku 2001 sa stala víťazom ankety Stavba storočia v kategórii Občianske stavby. Vďaka ľahkej čitateľnosti v panoráme mesta sa tento neobyčajne silný architektonický solitér zaraďuje medzi kľúčové prvky urbanizmu.