Urbanita: Zmena klímy

Zuzana Hudeková uvádza časť týkajúcu sa zmien klímy:

V letných mesiacoch, teda v čase, keď sa pripravovalo číslo Urbanity venujúce sa zmene klímy, sa opätovne v médiách objavilo niekoľko pomerne závažných správ. Avšak, ako sme už pri médiách zvyknutí, často tieto informácie majú nádych senzácie. Takto sme sa mohli napríklad na jednej strane dozvedieť, že možno už naša generácia zažije návrat doby ľadovej až po informáciu, že prejavy zmeny klímy v Iraku spôsobujú teploty šplhajúce sa k 50 °C.

Síce počtom mizivá, ale o to hlasnejšia, skupina niektorých klimaskeptických vedcov dokonca spochybňuje samotný odohrávajúci sa proces zmeny klímy, či naschvál ignoruje a popiera podiel antropogénnych emisií – čiže emisií spôsobených ľudskou činnosťou (osobitne emisií najvýznamnejšieho skleníkového plynu CO2, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív). K týmto názorom sa niekedy radi pripájajú aj niektorí politici, keďže je určite jednoduchšie radšej problém nevidieť, ako ho riešiť.

Na jeseň v roku 2015 sa v Paríži predstavitelia svetového spoločenstva dohodli na cieli obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, čiže až na 1,5 °C. Úroveň oteplenia našej planéty o 1,4 °Celzia (v porovnaní s predindustriálnou dobou) sme dosiahli už v marci 2016 a podľa viacerých vedcov sa teda hodnota oteplenia o 1,5 °Celzia dostáva do kategórie nesplniteľných cieľov.

Aký to má súvis s urbanizmom a rozvojom sídelného prostredia?

Od roku 2007 po prvýkrát v histórii ľudstva žije viac ako polovica svetovej populácie v mestských aglomeráciách. V Európe je tento podiel „mestského“ obyvateľstva dokonca ešte vyšší, predstavuje viac ako 80 %. na lepšiu predstavu uveďme, že hoci mestá svojou plochou zaberajú len mizivé 2 % zemského povrchu, ich obyvatelia využívajú 75 % prírodných zdrojov našej planéty, tri štvrtiny svetovej energie a sú zároveň „zodpovedné“ za 70 % emisií CO2!

Významnú úlohu sídiel mestského typu nikto nepopiera – bez aktívnej účasti miest to jednoducho „nepôjde“. Samosprávy však musia nielen výrazne redukovať emisie skleníkových plynov na svojom území, ktoré spravujú, ale už v súčasnosti sa musia na negatívne vplyvy zmeny klímy pripraviť (tieto paralelne bežiace a vzájomne sa prelínajúce procesy sa odborne volajú mitigácia a adaptácia). V súčasnosti je známych niekoľko nasledovania hodných príkladov z celosvetovo významných miest, ktoré zozbierali napríklad aj tvorcovia Cézarom ovenčeného francúzskeho dokumentárneho filmu „Zajtra (Demain)“. Pri dostatočných informáciách, snahe, politickej a finančnej podpore je možné veľa na tomto poli dosiahnuť. Články, ktoré sme spolu s autormi pripravili, by mohli prispieť k riešeniu uvedenej problematiky na Slovensku. Prajem príjemné a poučné čítanie.

Pavol Paňák sa zas venuje stavebnej kultúre:

Sotva jestvuje závažnejší indikátor stavu spoločnosti, ako je obraz jej stavebnej kultúry. Všetko, čo tento pojem obsahuje, je mimoriadne komplexný súbor javov. Určiť dosah jeho pôsobenia je zložité a náročné a navyše v rôznych krajinách rôzne interpretované.

V každom prípade presahuje jeho obsah bežné chápanie poslania stavebnej kultúry ako starostlivosť o hodnotné historické súbory či solitéry. Je oveľa širší – od spôsobu, ako formujeme svoje sídla, ako staviame, ako vstupujeme do krajiny až po naše osobné postoje či angažovanosť pri ochrane a kultivovaní hodnôt stavebnej kultúry. tých jestvujúcich a tých, ktoré očakávame v pripravovaných investíciách. Je to vlastne o prítomnosti etiky v týchto našich osobných postojoch, ale aj v motívoch rozhodnutí tých inštitúcií, ktoré regulujú podmienky na jej zveľaďovanie.

Spektrum príspevkov k tejto téme je pokusom o definovanie jej podstatných aspektov. aké je miesto stavebnej kultúry v ostatnej kultúre a ako ona reflektuje veľké aktuálne globálne výzvy? Chápeme problematiku územného plánovania ako jej integrálnu súčasť? Vnímame, že sa jej kultivovanie okrem iného začína vo všetkých podobách vzdelávania, v šírení pozitívnych príkladov alebo napríklad v slušnom správaní sa a rešpektom k príslušným zákonom a regulatívom? a je nám zrejmé, že stavebná kultúra znamená chrániť nielen historickú substanciu, ale aj vynikajúcu a charakteristickú architektúru nedávnej minulosti? Rozumieme tomu, ako sú jej podoby priamo previazané s mechanizmami nášho „ranokapitalistického“ trhu?

Vyspelý svet je v chápaní a samozrejmom uplatňovaní nosných zásad stavebnej kultúry podstatne ďalej v porovnaní s našou tristnou skutočnosťou. Dejinne podmienený, a preto málo zrelý stav našej kultúry, a osobitne stavebnej, je napraviteľný len vedomým a vytrvalo pôsobiacim úsilím na pozitívnu nápravu jej obrazu. Samotné poslanie časopisu Urbanita je a má byť vo svojom konečnom dôsledku jedným z dôležitých aktérov tohto úsilia. Jeho rôzne témy priamo súvisia s mnohými okolnosťami tejto zložitej problematiky.

Stav prostredia, v ktorom žijeme, je podstatnou súčasťou našej výchovy.

Najnovšie číslo časopisu Urbanita, ktoré bližšie rozoberá problematiku zmeny klímy si môžete stiahnuť zo stránky Ministerstva dopravy a výstavby SR.