Za profesorom Tiborom Alexym

Vzácny náš pán profesor, Tibor Alexy,

my, Vaši žiaci, sme aj v týchto chvíľach s Vami. Aby sme poďakovali.

Naučili Ste nás:

„Diakritika pri vyjadrovaní nie je v živote podstatná“. Podstatné je jadro myšlienky a ciele myšlienkou iniciované... Písali Ste tak a tak Ste aj žili. A učili  Ste žiť aj nás, Vašich žiakov (ako Ste nás priateľsky oslovovali), vedúc nás k tvorivému mysleniu pri uplatnení v profesionálnej sfére. Nie sú podstatné znamienka – bodky, čiarky... Podstatné sú body a čiary myslenia, črtajúce budúcu premenu. Čím viac sa ale veci menia, tým viac zostávajú rovnaké... Platí to aj pre žitie samotné a vzťahy v ňom, predovšetkým pre vzťah všeobecného a jedinečného. Tak Ste vnímali Vy nás, tak sme vnímali my Vás. Ako jedinečného pedagóga a tvorivého, medzinárodne uznávaného architekta – urbanistu, výrazne vystupujúceho z radov všeobecnosti. Nášho učiteľa...

Kvantová fyzika potvrdila - „Aj v najmenšej čiastočke celku je obsiahnutá celá informácia. Aj v skutočnom svete je celok zahrnutý do každej jeho časti...“ Pretože všetko so všetkým súvisí. My, Vaši žiaci, tak súvisíme s Vami. Svet architektúry, do ktorého Ste nás uviedli, svet aj Vami objavených zákonitostí premeny jej urbánnych štruktúr, nesieme v sebe ako vzácne poznanie. Tým poznaním je dynamická, neuzavretá a premenlivá podstata reálneho bytia v časopriestorovej štruktúre nekonečného životného priestoru. Naučili Ste nás zmysluplne tvoriť, či skôr objavovať a definovať priestor v priestore.

Naučili Ste nás tiež, že učiť sa treba na zlých príkladoch, nie na dobrých... Dôležité je pritom vedieť ale rozlíšiť dobré od zlého... Už vieme rozlíšiť. Vy sám Ste pre nás a naše žitie dobrým príkladom ľudského, až priateľského vedenia svojich žiakov k poznaniu. V zmysle Vašich slov - neučíme sa na tomto dobrom príklade. Vnímame ho však a prijímame s úprimnou vďakou za všetko, čomu Ste nás naučili, bez potreby diakritiky, či iných nepodstatných rozlišovacích značiek.

Uvedomujúc si hlbšiu rovinu implicitného poriadku sveta a bytia v ňom, v ktorom  fyzično a duševno majú spoločný prameň vývojovej premeny, aj vďaka Vám poznávame - čím viac sa mení bytie, hoc v inú energiu, tým viac zostáva rovnaké... Rovnaké zostáva, vzácny náš pán profesor, aj Vaše šľachetné a hodnotné bytie v našich spomienkach a profesionálnej odozve.

My, Vaši žiaci, zostávame tak v spojení s Vami...

Michal Gaj