Ako sa vyvíjalo stavebníctvo na Slovensku za ostatných 15 rokov?

Pätnásť rokov je dlhá doba. Nabáda bilancovať, hodnotiť a pripomenúť si kľúčové udalosti a míľniky. V Schüco pracujete od roku 2001, ako si spomínate na vstup spoločnosti na náš trh?

Schüco bolo od začiatku oficiálneho pôsobenia na Slovensku vnímané ako kvalitný systémový dodávateľ, no zároveň s vyššími cenovými reláciami. V stavebníctve sa dovtedy používalo málo elementových fasád, viac stĺpikovo-priečnikových fasád a zrejme najviac pásov okien. Aktívnym obchodným prístupom, ktorý bol podporený kompetentným technickým poradenstvom sa nám podarilo niekedy na prelome rokov 2004-2005 dosiahnuť vedúce postavenie na trhu v oblasti pokrokových hliníkových systémov. Úspech by sme však nedosiahli bez postupne vybudovanej širokej siete spoľahlivých spracovateľov, architektov a kvalitu hľadajúcich investorov. Samozrejme nešlo by to ani bez motivovaných kolegýň a kolegov a povestnej šťasteny. Spomínam si, že našim prvým projektom bol polyfunkčný objekt na Karpatskej ulici v Bratislave. Ďalšími boli objekt dnes už bývalého bauMaxu na Bajkalskej ulici a prvá etapa obchodnému domu IKEA, obe tiež v Bratislave. Nadviazali sme spoluprácu so Slovenskou komorou architektov a s Fakultou architektúry STU.

Čo sa dialo v predkrízovom období rozmachu stavebníctva a aké inovácie ste vtedy priniesli na Slovensko?

Z môjho pohľadu bolo obdobie rokov 2005 – 2008 veľmi úspešné. Stavebníctvo rástlo a my sme sa podieľali na realizácii viacerých transparentných plášťov budov. Išlo o na mieru vyvíjané, tzv. „objektové hliníkové systémy“. Mali sme to šťastie, že sme mohli participovať na stavbách, ktoré boli v tom čase z pohľadu hliníkových konštrukcií na Slovensku prelomové. Môžem spomenúť napríklad prvú dvojplášťovú elementovú fasádu, ktorá bola realizovaná na budove CBC 1 v Bratislave. V tom období bola postavaná aj Tower 115 a na nej bola realizovaná prvá elementová fasáda na Slovensku. Predsadená fasádna konštrukcia sa montovala z vopred v dielni vyrobených a poskladaných zasklených dielcov. Montovali sme aj prvé hliníkové okno, ktoré nemalo kľučku, ale otváralo sa tlačidlami – tzv. e-drive. Systém je predchodcom mechatronického kovania Schüco TipTronic. Stavali sa samozrejme aj rezidenčné nehnuteľnosti. Napríklad na bytovom dome Karloveské rameno v Bratislave bolo vtedy prvýkrát použité naše systémové celoobvodové skryté kovanie hliníkových okien.

Množstvo projektov ste teda realizovali v Bratislave. Môžete spomenúť aj  mimobratislavské referencie?

Z dnešného pohľadu ma mrzí, že takmer všetky technické novinky Schüco zažili svoju premiéru v bratislavských projektoch. Hovorím takmer, pretože v roku 2007 sme dodávali transparentný plášť bazéna Blue Sapphire v Aquacity Poprad. Prvýkrát tu bola v slovenských podmienkach zrealizovaná energeticky aktívna fotovoltická fasáda Schüco. Reprezentovala ďalšie smerovanie technického vývoja v transparentných konštrukciách plášťov budov, ktoré v tom čase ešte vôbec nebolo súčasťou dnes často diskutovanej témy trvalo udržateľnej respektíve „zelenej“ výstavby.

Krízové obdobie zrejme prinieslo isté zmeny a odklon od inovácií alebo „zelených riešení“ k smerom k preferencii ceny.

Bol to jeden z prejavov negatívneho ekonomického sentimentu a prudkého poklesu stavebníctva. Obdobie rokov 2009-2012 charakterizovali mnohé projekty, kde cena bola hlavným kritériom výberu dodávateľov. Vo verejných stavbách, kanceláriách aj rezidenčných nehnuteľnostiach sa presadzovali lacné riešenia, ktoré boli často v rozpore s normami aj projektovou dokumentáciou. Našťastie i v časoch obmedzeného projektového financovania, oklieštených rozpočtov a tlaku na cenu sa nám spolu s partnermi darilo. Realizovali sa viaceré budovy s vyšším štandardom, ako napríklad Terminál na Letisku M.R. Štefánika, Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, Cassovar Business Center II v Košiciach a polyfunkčný objekt Central v Bratislave s na mieru šitou objektovou fasádou kancelárskej budovy. Napriek prenikaniu pochybnej kvality produkcie na trh sme boli a doteraz sme presvedčení, že sa presadia dôveryhodné spoločnosti s viacročnou kontinuitou na trhu. Konečný užívateľ/investor totiž nájde riešenie aj po uplynutí záruk s možnosťou použitia originálnych pôvodných systémových komponentov, tak ako u nás aj o 10 rokov po „vybehnutí“ systémovej konštrukcie z predajného programu. Navyše životnosť našich hliníkových otváravých systémov je pri korektnom používaní a zvyčajnej údržbe rádovo 50 rokov. Čo sa týka „zelených riešení“ pozitívnym signálom v stavebníctve bol v tomto neľahkom období vznik Slovenskej rady pre zelené budovy a som hrdý na to, že sme v novembri 2010 boli jedným zo zakladajúcich členov.

Čo sa dialo na trhu po roku 2012? Zo štatistík Bratislava Research Forum vieme, že v roku 2013 boli odovzdané len dve väčšie kancelárskeho budovy a výstavba administratívy stagnovala.

Môžem potvrdiť, že v roku 2012 sme participovali na projekte Forum Business Center (18300 m2), ktorý bol odovzdaný do užívania v roku 2013. V danom roku nebol na Slovensku rozostavaný žiaden väčší kancelársky objekt. Na stagnácii sa podpísala aj tuhá a dlhá zima a reštrukturalizácia jedného z troch našich najväčších partnerov. Z týchto dôvodov slovenská organizačná zložka riešila dodávku len pre jeden objekt v Budapešti. Na konci roku 2013 sme už získali projekt Westend Gate a následne začiatkom roku 2014 Panorama City, čo bol za ostatných päť rokov najväčší, najkomplikovanejší a konštrukčne asi najnáročnejší objekt. Veľmi nás preto potešilo, že projekt Panorama City získal titul Stavba roka 2016.

V súčasnosti sa stavebníctvo nadýchlo k prudkému rastu. Ako vnímate situáciu na trhu za posledné dva roky?

Formálne sa kríza skončila. Nastúpil až extrémny rast dopytu, ktorý prevyšuje ponuku aj kapacity na Slovensku. Na takýto stav dopytu je náročné nastaviť fungovanie procesov - jednak u výrobcov, ale aj u dodávateľov a realizátorov. Očakávam, že v najbližších dvoch-troch rokoch bude dopyt pretrvávať, ako na kancelárskom, tak aj na rezidenčnom trhu. Rezidenčný trh je značne ovplyvňovaný historicky najnižšími sadzbami hypoték aj keď zhodnotenie rezidenčných nehnuteľností nedosahuje najvyššie úrovne z rokov 2006-2008. V tej dobe sa totiž veľa „developerov“, ktorí mali voľné prostriedky, púšťali do developmentu s vidinou vysokého zhodnotenia investície. Musím povedať, že hoci je dnes dopyt vysoký, cenové očakávania sa len veľmi pomaly zdvíhajú z úrovne rokov 2009-2012. Potešiteľné je, že v tendrovej dokumentácii narástla jej kvalita a už sa častejšie porovnáva porovnateľné. Slovenské stavebníctvo sa poučilo a vyrástlo zo šetrenia na nesprávnom mieste.

Aké ďalšie atribúty okrem ceny považujú klienti za kľúčové?

Jedným z kľúčových atribútov je mimoriadne široký sortiment systémových riešení. Aj technicky menej zdatní klienti vedia, že získavajú overené systémové riešenia prvkov a nebudú musieť „improvizovať“. Pritom každá jedna konštrukcia je atypická, ide o zákazkovú výrobu presne na mieru danému projektu. Len kvalitný systém umožňuje viac aplikačných možností a zohľadňuje jedinečné okrajové podmienky. Vážime si všetkých osvietených investorov s orientáciou na kvalitu a hodnotu, architektov, ktorým na srdci leží nielen forma, ale aj funkčnosť, a samozrejme aj výrobcov s vynikajúcou kvalitou výroby a montáže, s využitím našich hliníkových systémov.

Ktorý segment trhu považujete z pohľadu kvality realizácií za dlhodobo perspektívny?

Jediným segmentom, kde kvalita zohrávala úlohu aj počas krízového obdobia, bola výstavba rodinných domov s architektom veľkoryso navrhnutými presklenými plochami. Vývoj v tomto segmente potvrdzuje trend z iných vyspelých trhov, čo je pozitívne. Najvyššiu kvalitu dokážu najviac oceniť tí investori, ktorí sú zároveň aj užívatelia. V segmente rezidenčných nehnuteľností sa dokáže uplatniť široký sortiment riešení Schüco bez nutnosti improvizácie výrobcu. Práve z dôvodu posilnenia pozície na rezidenčnom trhu a prezentácie riešení plánujeme otvoriť showroom, kde si budú môcť architekti a ich klienti pozrieť a vyskúšať naše riešenia naživo a v realistickej veľkosti.

Aké sú Vaše vízie blízkej budúcnosti stavebníctva, ktoré sa dotknú aj Slovenska?

Vývoj ešte stále smeruje do zlepšovania tepelnotechnických parametrov opláštenia budov. Schüco sa preto už od roku 1971 zameriava na inovatívne produkty, ktoré úzkostlivo zohľadňujú ochranu klímy a úsporu financií. Zlepšenia teplotechniky však pomaly dosahujú ekonomické a materiálovo-technické hranice. Budúcnosť zrejme prinesie nové materiály, nové konštrukčné riešenia a ich kombinácie. Stále dôležitejšiu úlohu budú zohrávať softvérové podporné riešenia. Naše systémové rozhrania k bežným 3D kresliacim nástrojom a BIM softvérom umožňujú bezpečné a rýchle projektovanie i realizáciu. Verím, že skôr alebo neskôr sa napriek tlaku na cenu projektovej dokumentácie tieto riešenia jednoducho presadia. Tak ako to je už dnes pri tvarovo komplikovanejších transparentných konštrukciách v zahraničí. Takisto sa pri predaji hliníkových okien presadia on-line platformy.

Môžete spomenúť aktuálne projekty, v ktorých sú alebo budú použité riešenia Schüco?

Významným projektom je niekoľko budov v novej štvrti Zuckermandel. Ďalšími projektami sú administratívne respektíve polyfunkčné objekty Panorama Offices II, UNIQ Staromestská Offices a Rezidencia Blumental. Pre developera HB Reavis budeme dodávať riešenia pre projekt Twin City Tower. Najnovším projektom sú rezidenčné budovy na Čulenovej ulici SKY PARK by Zaha Hadid.

Vybrané referencie Schüco na Slovensku:

Europa Shopping Center. Najväčšie nákupno-zábavné centrum v Banskobystrickom kraji je otvorené od roku 2006.

Novostavba Slovenského národného divadla na nábreží Dunaja bola slávnostne otvorená 14. apríla 2007.

Najlepší projekt energetiky - Mimoriadna cena za inovatívny prístup k riešeniu nadštandardného bývania s cieľom využívania obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2007 ju získal iDOM 1. inteligentný demonštračný dom na Slovensku.

V rokoch 2007 a 2009 boli v bratislavskej Petržalke postavané štyri vzájomné prepojené budovy Digital Park II. Projekt získal cenu Dušana Jurkoviča.

Obchodné centru Mirage Žilina bolo otvorené v novembri 2010.

Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Tesne po dokončení sa tu v roku 2011 konali MS v hokeji. Budova bola finalistom súťaže World Architecture Festival 2013.

Stavba roka 2011. Univerzitná knižnica UKF v Nitre.

Rekonštrukcia Reduty. Dielo získalo v súťaži Stavba roka 2012 Cenu primátora mesta Bratislavy.

Stavba roka 2012. Sídlo akciovej spoločnosti GasOil engineering v Spišskej Teplici.  

Terminál Letiska M.R. Štefánika. Bol dokončený v roku 2012.

Údolná a vrcholová stanica Lanovej dráhy Chopok – Funitel. Do prevádzky bola uvedená v roku 2013.

Stavba roka 2016. Polyfunkčný objekt Panorama City.

Schüco na Slovensku dlhodobo podporuje udržateľnú výstavbu cez členstvo v Slovenskej rade pre zelené budovy (od založenia) a od počiatkov aj konferenciu o udržateľnosti, CE.ZA.AR-a, Cenu Arch, Konferenciu BIM (počínajúc prvým ročníkom), ale aj Golfový turnaj architektov (takisto už od prvého ročníka).

Schüco dodalo materiál pre dverové výplne a prispelo dvomi percentami z daní na projekt Nová synagóga Žilina. Občianske združenie truc sphérique za projekt obnovy synagógy získalo od Slovenskej komory architektov ocenenie Patrón architektúry, ktoré si prevzali počas udeľovania cien CE.ZA.AR.