Denné svetlo ovplyvňuje ľudské zdravie

Podľa výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie trávime v súčasnosti až 90 % času vo vnútri budov. Počas dňa trávime v uzatvorených priestoroch 21 až 24 hodín. Izolovaní od prírodných zdrojov však nie sú len dospelí, ale aj deti, ktoré tento nedostatok vnímajú ešte citlivejšie.

Prirodzené denné svetlo je pritom dôležité tak pre naše fyzické, ako aj pre psychické zdravie. Potvrdil to prieskum celosvetovo uznávanej inštitúcie YouGov. Podľa jej zistení sa až 47 % Slovákov vyjadrilo, že denné svetlo ovplyvňuje ich náladu.

Nedostatok denného svetla neovplyvňuje len našu náladu. Známym ochorením, ktoré sa spája s nedostatkom denného svetla je sezónna afektívna porucha (SAD). Je dokázané, že touto poruchou, ktorá vzniká v súvislosti so zmenou ročných období, trpí až 15 % svetovej populácie. S nedostatkom denného svetla súvisia aj depresie, priberanie, ale aj choroby srdca či cukrovka.

Nedostatok denného svetla počas dňa nám môže spôsobiť problémy aj v noci. „Z hľadiska ľudského zdravia je významná adekvátna expozícia  dennému svetlu, a to konkrétne to, či sme mu vystavení v optimálnej miere a v správnom čase. Inak môže dôjsť k narušeniu tzv. cirkadiánnych rytmov. To môže mať za následok nespavosť, únavu, zmeny v metabolizme a imunite, ba dokonca aj poruchy nálady,“ vysvetľuje MUDr. Richard Imrich, DrSc. zo Slovenskej akadémie vied.

Znásobovať problémy so spánkom môže aj čoraz väčšie množstvo modrého svetla, ktorému sme vystavení. Svieti na nás z obrazoviek televízorov, počítačov alebo aj tabletov či telefónov. Ideálny stav pre naše zdravie je ak sa prebúdzame do prirodzeného ranného svetla, máme jeho dostatok počas dňa a počas noci spíme v úplnej tme.

Využite denné svetlo vo svoj prospech aj v práci

Vplyv denného svetla by sme nemali podceňovať ani v pracovnej oblasti. Práve naopak, mali by sme z neho vyťažiť maximum. Zamestnanci pracujúci v kancelárii s výhľadom preukázali v prieskume YouGov až o 10 až 25 % lepšiu mentálnu kapacitu. „Dlhodobý nedostatok denného svetla spôsobuje nielen zníženie výkonu, ale môže viesť až ku klinickému psychickému útlmu. Príznakmi sú únava, nespavosť, poruchy nálady a podobne,“ dopĺňa Richard Imrich.

Lepšie výsledky pre žiakov

Svetlo je stimulant, ktorý dokáže okamžite pôsobiť na mozog a deti na jeho nedostatok reagujú ešte citlivejšie ako dospelí. Žiaci, ktorí mali v triedach dostatok denného svetla mali v testoch z matematiky a logiky až o 15 % lepšie výsledky. Ukázal to prieskum, ktorý prebiehal na 114 rôznych školách v 23 krajinách Európy.