Andrej Steiner a premietanie filmu ZACHOR

Tvorba a osobnosť architekta Andreja Steinera (22.8.1908, Dunajská Streda – April 2009 Atlanta) je na Slovensku málo známa. V Čechách si ho ešte za jeho života uctili udelením čestného doktorátu. Slovenský architekt a teoretik Rastislav Udžan v rámci svojej doktorandskej práce spracoval aj tvorbu A. Steinera a prednáškou nám priblíži jeho život a architektonické dielo.

Steiner sa narodil v židovskej rodine v Dunajskej Strede. V roku 1925 sa presťahoval do Brna, kde vyštudoval architektúru na Nemeckej vysokej škole technickej. Potom pracoval v ateliéri Arnošta Wiesner. Na začiatku druhej svetovej vojny sa Steiner stal členom bratislavskej Pracovné skupiny, ilegálnej organizácie, ktorá mala zabrániť deportáciám slovenských Židov do vyhladzovacích táborov. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania a po jeho potlačení sa ukrýval v horách. V roku 1948 odišiel z Československa. Najprv žil na Kube a od roku 1950 žil v Spojených štátoch. Usadil sa v Atlante v štáte Georgia, kde sa venoval urbanizmu a prednášal na univerzite.

Projekt Zachor /2015 – 2017/ mapuje pamäť miesta naďaleko Novák v časti Laskár, kde bol v rokoch 1941 – 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Od marca do októbra roku 1942 bolo z koncentráku v Novákoch vyvezených cca 5600 ľudí do táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor v Novákoch fungoval do vypuknutia SNP ako pracovný. Dnes na tomto mieste už niet stopy po tom všetkom, čo sa tam dialo a rozprestierajú sa tam len polia.

Film je venovaný hrdinstvu troch osobností. Vynikajúcemu lekárovi tábora Jakubovi Špírovi, ktorý okrem liečenia väzňov hľadal spôsob upevnenia ich psychického aj fyzického zdravia. Ďalším človekom, ktorý prispel k záchrane ľudských životov v tábore bol moravský rodák a baťovec Ing. Otto Mandler. Ako manažér dokázal zorganizovať výrobu v 17-tich dielňach a tak zabezpečiť samofinancovanie tábora, pričom z produkcie profitoval aj Slovenský štát. Tretím bol architekt Andrej Steiner, ktorý sa snažil vytvoriť v danej situácii prijateľné podmienky pre život väzňov, čo presadzoval ako vedúci stavebného oddelenia ÚŽ. Bazén v tábore si postavili samotní väzni, bol výsledkom intelektu, pracovitosti a húževnatosti týchto ľudí, ktorí bez pomoci Slovenského štátu dokázali vyprodukovať hodnoty prospešné celej spoločnosti. Tieto tri pre našu súčasnosť neznáme osobnosti, môžu byť aj pre súčasnosť inšpiráciou, že má zmysel pomáhať ľuďom v každej situácií, v ktorej sme sa ocitli.

Autori projektu: námet, scenár: Ľubo Stacho, kamera: Ľubo Stacho, Marko Horban, strih: Marko Horban, produkcia a réžia: Monika a Ľubo Stacho

Vo filme na tábor v Novákoch spomínajú bývalí väzni:  Alžbeta Schicková /1927/, Rozália Becková /1927/,   Alexander Bachnár /1919/, Dalma Špitzerová /1925/ a Jozef Weiss /1933/.