BIEDERMEIER C+S

Vystavené artefakty pochádzajú z dvoch  východoslovenských zbierkotvorných inštitúcií – Šarišskej galérie v Prešove a Krajského múzea v Prešove, ako aj z viacerých východoslovenských súkromných zbierok a majetkov. 

Autori: Ronda BAUTISTA, Vladimír BRONIŠEVSKÝ, Ondrej JURÍN, Peter LIPKOVIČ, Andrea LIPKOVIČOVÁ, Ivan NOVOTNÝ, Sanislav ŠALKO, Viktor ŠEFČÍK, František TURCSÁNYI, Edita VOLOŠČUKOVÁ, Júlia ZELENÁ.

Prejavy biedermeieru v umení i umeleckom remesle (1815 – 1848) možno považovať zo všetkých historických období za obzvlášť podnetné na reflexiu súčasnosti v jej rovinách spoločenských, kultúrnych, politických, sociálnych, estetických a iných. Práve tento sloh bol zvolený za východzí inšpiračný bod pre tvorivú prácu výtvarných umelcov východoslovenského Spolku C+S.

Ide o medzinárodné výtvarné združenie s nestálou členskou základňou, ktoré vzniklo začiatkom leta 1990 v atmosfére „pomlčkovej vojny" ako voľné spoločenstvo výtvarníkov s orientáciou na šírenie vlastnej nekomerčnej kultúry. Podnázov projektu – "Tradícia je ilúziou večnosti"  je ironickou narážkou na pestovanú falošnú ilúziu nemennosti (spoločenských vzťahov, estetických noriem, svetonázorových náhľadov, geopolitických realít...). Ide o výrok, ktorý použil Woody Allen  vo filme Deconstructing Harry (1995) v reakcii na náboženské polofundamentalistické myslenie, pričom preklad tohto výroku do latinčiny zbližuje v humornej skratke našu súčasnosť s historickou realitou 1. pol. 19. st. Ide tiež o narážku na skutočnosť, že tak v minulosti ako aj súčasnosti možno „tesať do mramoru“ rozmanité „okrídlené“ myšlienky.

Diela, ktoré vytvorili súčasní umelci sú veľmi rozmanité: Júlia Zelená prezentuje objekty – šaty, ktoré vytvorila využitím starých rukodielnych výšiviek, čo je ironickou narážkou na obľúbenú činnosť biedermeierovských žien. Na vtedajšiu neslobodu žien vylúčených z verejného života reaguje svojimi obrazmi Stano Šalko, na politickú i osobnú neslobodu poukazuje  František Turcsányi. Inými dielami sa prezentuje Viktor Šefčík: v reakcii na obľubu drobných kvietkov v období biedermeieru prezentuje detaily kvetov vo veľkých rozmeroch, ktoré sú latentne erotické. Hneď niekoľko autorov, napr. Španielka Ronda Bautista reaguje na ekonomické aspekty biedermeieru a ich presah do súčasnosti. Maliar Ondrej Jurínvytvoril špeciálne pre výstavu dielo Smutný pes, reflektujúce dôraz, aký biedermeier kládol na rodinné hodnoty. Edita Vološčuková vytvorila pendant k dobovému interiéru, fantazijný environment, ktorý odkazuje na pracovňu biedermeierovského džentlmena či vedca: pohráva sa s dobovým nadšením pre vedu, pričom si vybrala genetiku schopnú transformovať, akoby čarovať (tak ako umenie). Andrea Lipkovičová integrovala meštianske cnosti a necnosti do obrazu v štýle kitsch artu. Ivan Novotný reflektuje obchodný boom tej doby podporený obchodnými značkami a Peter Lipkovič dielami odkazuje na politickú ekonómiu v ironickej forme.

Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla - Šarišská galéria, Prešov

Odborná spolupráca: Mgr. Mária Šabľová - GUS

Grafika: Mgr. art. Ivana Babejová