Nová generácia strešných okien VELUX spája automatizované vetranie, reguláciu denného svetla a zlepšené tepelnoizolačné...
Fasádny obklad TIMBERMAX ako výrazový prvok súčasnej horskej architektúry.
Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Harmonogram podujatia a ďalšie užitočné informácie pre účastníkov
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
| Začiatok | 3.8.2017 17:00 |
| Koniec | 31.8.2017 18:00 |
| Miesto | Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne |
| Adresa | Palackého 27, Trenčín, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne 032/743 68 58 |
Výstava s názvom Ako sa mám dostať dnu? prezentuje tri práce mladej autorky Diany Cencer Garafovej. Diana aktuálne pôsobí ako doktorandka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri maľby pod vedením profesora Daniela Fischera. Pre jej doterajšiu tvorbu je charakteristické preskúmavanie otázky poznávania, v ktorej sa východiskovým stáva videnie ako nahliadanie sveta v určitej perspektíve pohľadu. Autorka tvorí rôzne priestorové konštrukcie, kde nanovo preusporadúva vzťahy medzi vecami, za účelom spochybniť samozrejmosť ich bežného vnímania. Zvyčajne pritom poukazuje k imaginatívnemu výrazu ako predstave, schopnej prekračovať fyzikálne limity a kreovať paralelné svety.
Vybrané výstavné diela sú inšpirované prozaickými textami matematika a logika Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov a jeho voľnými pokračovaniami. Diela sa ale nesnažia o prepis literárnych textov a vzťahujú sa k nim len tematicky, myšlienkou ďalšieho iného sveta za zrkadlom. Svet do ktorého Alica vstúpila (ko)existuje paralelne s tým, z ktorého vystúpila. Rozdiel medzi nimi tkvie len v zákonoch, aké v nich vládnu a upriadavajú ich. Práve tie zvedavé dievča objavuje a postupne využíva v svoj prospech. Ani jeden z dvoch svetov nie je skutočnejší ako neskutočnejší. Dianine diela sa k textu voľne vzťahujú prostredníctvom rôznych alúzii, napríklad predmetov ako zrkadlo, šachovnica, hodinky a podobne. Väzba ku Carrollovmu textu v dielach ale ostáva nenápadná, prítomná ako indícia pre ich čítanie.
Ťažisko výstavy tvorí práca To nepoprieš, ani keby si to skúšala oboma rukami realizovaná v roku 2012, zostavená z maliarskych fragmentov sofistikovane rozmiestnených v priestore. Rozbitý obraz je šifrou. Na divákovi ostáva odhaliť zákon jej usporiadania, teda nájsť pozíciu pohľadu, v ktorej sa všetky časti spoja do jedného obrazového celku. Diana poníma obraz ako konštrukciu podriadenú (matematicko-geometrickým) zákonom lineárnej perspektívy. Perspektíva je metodologickým prostriedkom, ktorý dovoľuje prenášať rozpriestranený svet do roviny obrazu, zachovávajúc ilúziu objemu. Z tohto vyplýva, že perspektíva funguje vždy ako sprostredkujúci činiteľ videnia, no nie sveta v jeho doslovnej podobe, ale len v jednom z možných uhlov pohľadu. Diana odhaľuje perspektívu ako pohľad konkrétnej telesnej pozície, keď obraz rozkladá do podoby anamorfického mechanizmu. Z fyzických časti vzniká virtuálny obraz, keď sa jednotlivé fragmenty premietajú na zrkadlovú plochu. Ploché časti naraz disponujú výrazom hĺbky. Dvojdimenzionálne nadobúda charakter trojdimenzionálnálneho a skutočnosť sa naraz ukazuje byť bohatšia.
Lucia Miklošková