Divadlo s ľudskou tvárou

Otvára tiež tému, ako tieto udalosti a okolnosti ovplyvnili osudy viacerých slovenských divadelníkov.  

Divadelný život sa počas šesťdesiatych rokov pod vplyvom politického uvoľňovania vyznačoval výrazným tvorivým rozmachom predovšetkým mladých tvorcov, odkrývaním citlivých tém, hľadaním nových foriem a žánrov divadla a väčším otváraním sa západnému divadlu. Na konci päťdesiatych rokov začali hýbať českým divadelným prostredím najmä divadlá označované ako malé javiskové formy. Tie sa vedome programovo tvorbou „odlišovali“ od veľkých profesionálnych divadiel. Odozvy týchto divadelných prúdov sa prejavili aj na Slovensku, najmä v tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Radošinského naivného divadla. Vznikol aj prvý profesionálny kabaretný súbor – bratislavská Tatra revue.

Igor Lembovič, zakladateľ a režisér Divadla poézie, inicioval adaptovanie bývalého pivničného Bristol baru na Sedlárskej ulici na divadelný priestor. Ten neskôr pod názvom Divadlo na korze zohral mimoriadne významnú úlohu v bratislavskom divadelnom živote. Okrem iných spomeňme aj najvýznamnejšieho predstaviteľa americkej beatnickej generácie Allena Ginsberga, ktorý počas svojho pobytu v Československu navštívil aj Bratislavu.

Výrazný tvorivý pohyb a záujem o absurdnú dramatiku zaznamenalo aj komorné divadlo Malá scéna SND, ktoré vzniklo v roku 1962 ako priestor pre tvorbu komorných hier, malých dramatických pásiem a javiskových foriem. Bratislavský divadelný život obohatilo aj Divadlo pantomímy, ktoré po školení u Emila Františka Buriana formovali mím Milan Sládek spolu s režisérom a školeným tanečníkom Eduardom Žlábkom.

Augustové udalosti roku 1968 zasiahli do života viacerých slovenských divadelníkov. Výstava ponúka pohľad na niektorých z nich vďaka dochovaným dokumentom v Archíve Divadelného ústavu. Tieto materiály približujú spôsob, akým niektorí divadelníci aktívne vstupovali do verejného priestoru svojimi osobnými občianskymi a odbornými názormi.

Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie pripravila Mária Čorejová.