Fake News, Katarína Svobodová a Ján Šipöcz: Stredoslovenská krajinka

Stredoslovenská krajinka na Hlavnej stanici!

Hlavná stanica ako brána do krajiny privíta prírodne ladenú výstavu fotografií, ktorá vznikla v lete. Výstava Fake News je jedným z výstupov vidieckej umeleckej rezidencie v stredoslovenskej obci Dúbravica organizovanej združením Periférne centrá. Z krajiny a lesa sa na tento večer presunieme do urbánnej džungle, ale otázky o tom, kto a čo tvorí naše bezprostredné okolie, zostávajú. Ján Šipöcz vo svojej sérii dokumentuje prechádzku lesom, kde si všíma vizuálne pútavé objekty. Sú všetky objekty v lese autentické? Kde je hranica medzi tým, čo vytvorí príroda a intervenciou človeka? Situácie sa dejú zámerne alebo náhodne a pojem Fake News sa má vzťahovať k našim možným interpretáciám príbehov, ktoré predchádzali vzniku objektov/ intervencií.
Katarína Svobodová pracuje s nájdenými materiálmi inscenovanými do nových situácií. Vytvára ďalší nový (fejkový?) objekt, štruktúru, architektúru ku ktorej zaujíma neistý a zneisťujúci vzťah. Je to príbytok? Socha? Fotografie sa berú ako konzervovanie skutočnosti, spravodajské médium, pripomínajúce a dokumentujúce.

Obaja autori sa radi hrajú s nájdenými kontextami a špecifickým prístupom k miestu. Inštalácia fotografií do negalerijného staničného VIP prostredia sľubuje radosť z kreativity “ako vyťažiť humor zo slovenského vizuálneho bizáru.”

Katarína Svobodová: In my work, I focus on creating narratives using myself as a primary model. I stage my photographs into interiors and exteriors and place various objects and persons within the frame to cumulate the meaning. I finished a Bachelor degree in Photography.

Ján Šipöcz: Pri tvorbe je pre mňa dôležité, aby bolo možné jasne označiť originál, alebo aby samotné dielo bolo originálom. Preto väčšinu fotografií exponujem na farebný film. Pri fotografovaní vnímam okolie, vyberám z neho obrazy, tie v hľadáčiku vizuálne čistím tak, aby na fotografií ostalo len to, o čo sa chcem z divákom podeliť. To čo mu chcem ukázať, nie je to, čo je na fotografií zachytené. Snímané objekty sú metaforou, odkazom. Priebeh fotografovania je veľmi intuitívny, zachovávam si odstup, komponujem nezaujato. Často si presne nepamätám, čo som exponoval. K selekcií dochádza až po vyvolaní fotografií. Vtedy, s časovým odstupom, vnímam situáciu nie zafarbenú emóciami, ale ako autonómny obraz. Tento časový a emocionálny odstup je druhý z dôvodov, prečo používam analógový proces. Digitálna fotografia umožňuje okamžite vidieť zachytenú situáciu, prežiť ju dva krát, tesne za sebou. Toto zdvojené videnie samotný obraz a jeho vnímanie deformuje. Tento prístup k procesu tvorby mi dáva pocit slobody. Je to vytvorenie nezáväzného vzťahu, ktorý na chvíľu vznikne medzi mnou, fotoaparátom a snímaným objektom. Fotografia je spomienka na toto stretnutie. Tento postup úprimne označujem ako voľnú tvorbu. Série Sucháre, Objekty záujmu, Voľné dni, Plein air.

Verím, že je dôležité, aby vizuálne umenie bolo najmä vizuálne zaujímavé, malo by u divákov vyvolať emócie, asociácie, konfrontácie. Tie by mali byť v diele zakódované vo viacerých vrstvách, ktoré umožňujú divákom vnímať rovnaké dielo rozdielne. 

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Súčasťou projektu Letné vzdelávacie dielne Dúbravica 2018, ktoré tiež z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.