Gabriela Halás: P R Í V L A Č

P R Í V L A Č

Kurátor / Curated by Andrej Jaroš
Vernisáž / Private view: 10.3. 2017, 19:00 / 7 pm
Výstava / Exhibition lasts: 11.3. 2017 - 30.4. 2017
Miesto / Venue: Flatgallery, Baštová 1, Bratislava, Slovakia

Prvý krát som si všimol Gabrielinu tvorbu v decembri 2014 ešte počas zimného prieskumu na katedre maľby u prof. Daniela Fischera na VŠVU.  Do oka mi padla jej 20 dielna kolekcia kovorytín zo série“ slinka ukrutnica“. Prišlo mi viac než originálne vyryť expresívnu kresbu kolorovanú olejom do starých kovových tácok a podnosov. Od toho momentu som neprestal pozorovať Gabrielinu tvorbu a jej výtvarné počiny. Jej nedávny študijný pobyt na akadémii umení vo Vilniuse (Litve) bol naozaj plodný a  autorka ma nesklamala ani len na okamih.

Jej výrazná expresívna linka s plošnými náznakmi kompozície priestoru sa vyníma na ľanových plátnach, častokrát lemovaných bordúrou po ich obvodoch. S odkazom na staré tapisérie z manieristického obdobia si apropriuje osvedčené schémy portrétneho zobrazovania. Autorka sa na nich snaží zachytiť seba ako aj prchavý moment spomienok, ktoré sa z času načas vyplavia z temných útrob našej pamäte. V databáze spomienok, akomsi zhluku informácii pozostávajúcich z vizuálnych, zvukových, čuchových a hmatových vnemov, ktoré sa v prípade potreby/rozpomínania opäť „zhmotnia“ a vyvolajú nejaký pocit/predstavu, s ktorým sa viaže konkrétna spomienka. Gabriela sa snaží tieto spomienky oživiť vo svojej tvorbe a tiež ako naše spomienky nemajú pevné kontúry, ani fotorealisticky stvárnené okolie, v ktorom sa to všetko odohráva, tak aj jej výtvarná činnosť je akýmsi vynorením realistických zobrazení, no nie už aj jej verným či až strojovým napodobovaním. Predovšetkým jej ide o vyvolanie pocitu. Pocitu, ktorý nám dáva možnosť nanovo prežiť spomienku, zachytenú na plátne. Gabriela sa snaží poukázať, že samotný „nosný“ materiál nie je natoľko dôležitý, ako to, čo sa na ňom zobrazuje. Materiál je cesta a nie cieľ. Maľovanie je spôsob života ako sa vyrovnávať so svojimi pocitmi a spomienkami. Vďaka ktorým sa oplatí žiť.

Andrej Jaroš, kurátor

Obrazy z litovského cyklu nadväzujú na sériu 'ilúzie intímnych priestorov’. Pokračujú v záujme o zobrazení človeka animálneho v priestoroch, na ktoré pôsobí svojím vlastným bytím, ktoré ovplyvňuje, do ktorých vstupuje. V znení hesla ‘fake na fake’ beriem formu z tapisérii, gobelínov, tak spoločných pre obe kultúry, litovského aj slovenského územia v histórii vzdialenej, aj nedávneho Sovietskeho zväzu. Súbor diel vytvorený v Litve preberá formu site specific ako reakciu na krajinu, nastáva privlastnenie si špecifických motívov /obmedzený kolorit prevzatý zo štátnej vlajky - žltá, zelená / olivová / červená /magenta až oranžová/, sušená ryba z Baltského mora, borovice s červenkastými kmeňmi,..) a materiálu - kusové plátna kupované priamo vo Vilniuse. Maľba samotná využíva rôzne média - akryl, olej, sprej, kresba ceruzou, kresba perom. Rám nahrádzajú našité strapce ako vyslovene 'ženské rámovanie’ a formálne priblíženie gobelínu, ktorý ma fascinoval ideou jednoduchého transportu zrolovaním, prenesením a znovu upnutím na stenu. ako píše wikipédia: “Tapisérie může mít reprezentační a dekorační, estetickou funkci, může plnit i funkce tepelné či akustické izolace interiéru, příp. opticky dělit místnost.” súbežne vzniká autorská kniha s 50-timi dennými maľbami, reakciami na prostredie a skúsenosti, ideami, záznamy. Tématicky na maliarsku časť práce nadväzuje grafický set 9-tich suchých ihiel, v dvoch prevedeniach autorských kníh a jednej nástennej verzii.

Gabriela Halás, autorka