Igor Faško: Flow of life v Berlíne

Pokiaľ na recentné práce Igora Faška nahliadneme vo vývojových súvislostiach, nemožno poprieť, že to, čo vzbudzuje zrejme najsilnejší dojem, je autorovo dosiahnutie vyššieho stupňa maliarskej slobody a citeľné umocnenie suverenity, s ktorou zaobchádza so svojimi obvyklými výrazovými prostriedkami. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich diel sa ústredné série z posledných rokov plne oslobodzujú od potreby akejkoľvek racionalizujúcej interpretácie a namiesto toho sa zameriavajú na procesuálne konštruovanie tokov farebných línii a ich vzájomných priestorových vzťahov, ktoré je jedným z najvýraznejších momentov, ku ktorým Faško vo svojej tvorbe zatiaľ dospel. Toto široké spektrum obrazových variácií, cielene založených na kombinácií prvkov systematickosti a spontaneity, tak v niekoľkých prípadoch dosahuje takmer univerzálne umelecké kvality, ktoré viac než s konkrétnymi intelektuálnymi podnetmi či vizuálnymi inšpiráciami, súvisia so všeobecnou vývojovou kontinuitou umenia, plynúcou nezávisle na optike a výkladových vzorcoch bezprostrednej súčasnosti.

Lujza Kotočová