Ján Triaška - Sezóna 18/19

     Tvorba Jána Triašku rokmi osciluje na kontrastných a nestálych protipóloch. Či už je to výberom tém, spájaním prvkov, charakterom rukopisu alebo inšpiračnými zdrojmi, nervózne preskakuje z miesta na miesto a maľbou komunikuje svoj kritický pohľad na súčasný svet, ktorý má, povedzme si úprimne, ďaleko od dokonalosti. Sú to práve autorove vizuálne komentáre, ktoré svojou hravou estetikou a nevycibreným rukopisom provokujú vnímanie obecenstva. Autor v ostatných rokoch pracoval na niekoľkých cykloch, pričom plynule dokázal prechádzať od jedného celku k ďalším. Aktualizovanie motívov, prvkov a tém posúva Triaškovu tvorbu dopredu, pričom mu nerobí problém siahnuť po inšpirácii z histórie a minulých udalostí.

     Samostatný výstavný projekt Sezóna 18/19 zrkadlí súčasný stav autorovho uvažovania a výber z najaktuálnejšej tvorby Jána Triašku. Podobne, ako tomu bolo v minulosti, aj teraz zostáva verný kritickému komentovaniu aktuálneho spoločenského diania. Názov výstavy si (mierne ironickým spôsobom) vypožičiava z iných odborov (odkazuje na módny priemysel, hospodárstvo či lov), trefne však sumarizuje základné informácie a ideové uvažovanie definujúce koncepciu výstavného projektu. Diela, ktoré približne od roku 2018 Triaška vytvoril, sú zbavené výjavov celistvých figúr, avšak idea ľudstva a témy s ním späté, sú stále prítomné. Či už je to vo forme fragmentov rúk, alebo útočných, resp. obranných (rozhodnutie nechávam na Vás) predmetov, autora zaujíma postavenie jedinca a stav spoločnosti v dobe neutíchajúcich vojnových konfliktov, ktoré sa nielen že dejú za našimi hranicami, ale nárast extrémizmu a jeho presun do oficiálnych politických a spoločenských štruktúr vidíme aj u nás.

     Triaškove najnovšie veľkoformátové olejomaľby dopĺňané uhlíkovou kresbou sú kritické. Nevyužíva však veľké expresívne gestá, ako tomu bolo v minulosti (výstava Štúdia ruky, 2017,  Stredoslovenská galéria). Koncepcia kritického vyhranenia sa uvoľňuje postupným odkrývaním a dešifrovaním výjavov. Dominuje im záujem o ideový a vizuálny kontrast so symbolickými vyobrazeniami. Preberá postupy vizuálnych koláží, kombinuje a spája rozličné – často nespojiteľné fragmenty. Diela sú charakteristické prepojením grafickej plošnosti, kresebného a expresívneho rukopisu a výrazne posunutou farebnosťou pripomínajúcou experimenty v grafických programoch. Aktuálnu obrazovú líniu Pozostatky buduje na princípoch spájania fragmentov rúk, rôznych súčastí fauny a flóry s nožmi a strelnými zbraňami. Farebnými gradientami kontrastne zvýrazňuje končatiny, v iných prípadoch zase prírodné súčasti, ktoré si vypožičiava z maliarskych štúdií flámskeho autora Jana van Kassela staršieho. Spôsob, akým sa elegantné motýle presúvajú po ostrých hranách čepelí nožov, sa každému musí zdať tak trochu nesprávny. Rozdiel medzi nepoškvrnenou prírodou a smrtiacimi predmetmi sa v neskorších prácach začína zlievať, až kým nachádzajú spoločné súznenie (diela   V našej špajzi, Skalka či Letná sezóna). Bizarné zátišia zobrazujú granáty, ako súčasť záhradnej skalky, či samopal, ktorý prirodzene podopiera sadenicu rajčín. Je naozaj len otázkou času, kedy sa zbrane stanú našou bežnou súčasťou? Surreálnosť obrazov podporuje divokou farebnosťou – to, čo nevinne začína v kombináciách čiernobielych monochromatických výjavov a farebných gradientov na prázdnych pozadiach, neskôr mutuje do farebných cvičení, ktoré nás, podobne ako zvieratá, varuje svojou výraznou toxicitou, prípadne splýva v maskáčovom vzore. Naliehavosť témy a výjavov umocňuje inštaláciou obrazov vysunutím do priestoru galérie a ich klenieb, čím dielam pripisuje priam sakrálny význam.

     Ján Triaška sa narodil v roku 1977 v Novom Sade a žije v Bratislave. Študoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Jána Bergera a v súčasnosti vedie vlastný ateliér STARTUP na Katedre Maľby na Akadémií umení v Banskej Bystrici. Pracuje v médiu maľby, ktorú prispôsobuje v intenciách konceptuálnych presahov.